Medzi novinármi bude aj Putinova súperka vo voľbách Ksenija Sobčaková, ktorá využila svoj status moderátorky televízie Dožď a akreditovala sa na tlačovú konferenciu tiež, uviedla vo svojom spravodajstve francúzska televízia BFMTV.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry RIA Novosti spresnil, že na tlačovú konferenciu sa akreditovalo aj mnoho amerických novinárov. Zdôraznil, že zákon o tzv. zahraničných agentoch nijako nezabráni tomu, aby vykonávali svoju prácu.

Prax usporadúvať veľké hodnotiace tlačové konferencie Putin zaviedol v roku 2001 v čase svojho prvého pôsobenia na poste hlavy štátu. Rekordnou, pokiaľ ide o trvanie, sa stala tlačovka z roku 2008, keď Putin na otázky novinárov odpovedal štyri hodiny a 40 minút, pričom zodpovedal 106 otázok.

Štvrtková tlačová konferencia bude Putinovou poslednou v rámci tohto funkčného obdobia.

Ruské prezidentské voľby sa uskutočnia 18. marca budúceho roku, pričom kandidovať bude aj Putin. Svoj zámer uchádzať sa znova o hlasy ruských voličov oznámil 6. decembra počas návštevy v Nižnom Novgorode.

Putin says he will run as an independent candidate, not from the ruling United Russia party, which people hate pic.twitter.com/IBEUU8Vcy2

— Alec Luhn (@ASLuhn) 14. decembra 2017

.

Putin: The Press Conference
Run time: 4 hours pic.twitter.com/cirtaRej0D

— Alec Luhn (@ASLuhn) 14. decembra 2017

Putin on opposition – never referring to Navalny by name – says “young people can’t remember the terrible 1990s. GBP 75% increase!”

The increase was def there, but over 17 years — far short of the promised doubling in 10 yrs

— Oliver Carroll (@olliecarroll) 14. decembra 2017

Putin: We overcame 2 economic shocks – oil price drops & sanctions – WATCH LIVE: https://t.co/N8uGs2EkkK pic.twitter.com/cRzOulOQ2x

— RT (@RT_com) 14. decembra 2017

#PutinPresser 2017 and 2016: spot the difference (same tie and same tea canister- amazing) pic.twitter.com/8lo4QH8orE

— Amie Ferris-Rotman (@Amie_FR) 14. decembra 2017

Putin nejde do prezidentských volieb ako stranícky kandidát

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok na výročnej tlačovej konferencii v Moskve uviedol, že do marcových volieb nepôjde ako stranícky, ale nezávislý kandidát. Počíta však s podporou politických síl, ktoré majú podobný názor na vývoj v krajine ako on, ako aj so širokou podporou občanov, uviedla agentúra TASS.

Na otázku, kto bude viesť jeho predvolebný štáb, Putin odpovedal, že šéf tímu zatiaľ nebol určený, no chcel by, aby v jeho tíme boli ľudia s autoritou a všeobecne známi.

Pokiaľ ide o program, s ktorým sa mieni uchádzať o priazeň voličov, Putin uviedol, že o tom, “aké by chcel raz vidieť Rusko, hovoril už mnohokrát”. Podľa neho Rusko by malo byť “modernou” krajinou s vyváženým politickým systémom, čomu chce – podľa vlastných slov – pomôcť.

Za svoje priority označil modernizáciu ruskej ekonomiky, rozvoj systému zdravotníctva a školstva.

Skutočnosť, že v Rusku nemá silného protikandidáta z radov opozície, Putin objasnil aj špecifikami vývoja za posledných desať rokov. Poznamenal, že mladí Rusi, spomedzi ktorých mnohí stoja na strane opozície, nezažili 90. a nulté roky. Putin priznal, že v Rusku je stále veľa problémov, ale poukázal na rast ekonomiky i zlepšenie kvality života v Rusku.

Putin sa jednoznačne vyslovil za konkurenciu v politike. V tejto súvislosti vyhlásil, že pre opozíciu by malo byť dôležité “nevyvolávať nepokoje”, ale ponúkať alternatívu. Putin poznamenal, že “ľudia majú pravdu, ak nie sú spokojní”, ale opozícia im “nič neponúka”. “Treba ponúknuť reálny program, aby mu ľudia verili,” uviedol Putin a dodal: “Verím, že niečo také vznikne – čím skôr, tým lepšie”.

Putin: Rusko sa nedá zatiahnuť do pretekov v zbrojení

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok na výročnej tlačovej konferencii v Moskve vyhlásil, že Rusko “zaistí svoju bezpečnosť bez toho, aby sa dalo zatiahnuť do pretekov v zbrojení” a zaťažilo svoj rozpočet.

Pripomenul, že Rusko býva obviňované z porušovania kľúčových medzinárodných zmlúv, od žiadnej však neodstúpilo. Poukázal ale na konanie USA: tie podľa neho v Rumunsku vytvorili situáciu, ktorú de facto možno označiť za porušenie Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF).

“Ak to pôjde takto ďalej, nič dobré z toho nebude,” upozornil Putin.

Pokiaľ ide o výdavky Ruska na obranu, Putin vyhlásil, že krajina sa postará o svoju bezpečnosť bez toho, aby “sme sa dali zatiahnuť do pretekov v zbrojení”.

“Výdavky na obranu sú u nás vyrovnané: aby sme zaistili svoju bezpečnosť a nepoškodili našu ekonomiku ani sociálnu sféru,” vyhlásil Putin. Informoval, že Rusko vynakladá na obranu v prepočte 46 miliárd dolárov. Pre porovnanie uviedol, že v Spojených štátoch to na budúci rok bude 700 miliárd dolárov.

Putin sa na tlačovej konferencii v moskovskom Kremli vyjadril aj k problematike Arktídy

Pripomenul, že Rusko má program na rozvoj tohto regiónu. Ťažbu nerastných surovín musí sprevádzať aj starostlivosť o prírodu. Zdôraznil, že v Arktíde je nutné zaistiť nielen ekologickú, ale aj vojenskú bezpečnosť. Vyhlásil tiež, že “neslobodno zabúdať ani na záujmy pôvodných národov severu krajiny”.

Putin: Zasahovanie Ruska do volieb v USA je výmyslom Trumpových oponentov

Ruský prezident Vladimir Putin označil vo štvrtok dohady o zasahovaní Ruska do prezidentských volieb v USA za “výmysly” oponentov prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorí tak chceli podkopať jeho legitimitu.

Putin to uviedol vo štvrtok v Kremli na výročnej tlačovej konferencii, na ktorej bilancoval končiaci sa rok. Poznamenal, že spomínaná situácia sa negatívne prejavila na vnútropolitickej situácii v USA a ukázala “nedostatok úcty” k voličom, ktorí spomedzi kandidátov podporili Trumpa.

Ruský prezident súčasne vyjadril nádej, že Trump si stále želá zlepšenie vzťahov s Ruskom, ako to nie raz avizoval počas svojej predvolebnej kampane.

Putin je však presvedčený, že vzťahy USA a Ruska sa podarí normalizovať. Bolo by to dobré pre riešenie mnohých problémov – aj v celosvetovom meradle, ako sú boj s terorizmom, ochrana životného prostredia, riešenie kríz, napríklad na Blízkom východe či v súvislosti so Severnou Kóreou. Putin pripomenul, že je mnoho problémov, ktoré “spoločne môžeme riešiť efektívnejšie”.

Na otázku televízie NBC News Putin odpovedal, že mu neprináleží hodnotiť Trumpovo pôsobenie v úrade prezidenta USA, lebo “to je vec Američanov”. Upozornil však, že investori USA dôverujú, čo “je dôležitý ukazovateľ”.

Putin varoval USA pred použitím sily voči KĽDR, žiadal realistický prístup

Ruský prezident Vladimir Putin sa vo štvrtok na svojej bilancujúcej tlačovej konferencii v moskovskom Kremli vyslovil aj k pálčivým problémom zahraničnej politiky: situácii na Ukrajine, v jej regióne Donbas a kríze okolo KĽDR.

Ukrajina a vojenská prítomnosť Ruska

Udalosti na Ukrajine označil Putin za “tragédiu”. Zdôraznil však, že jej primárnou príčinou bol “štátny prevrat”, s ktorým časť Ukrajincov nesúhlasila.

Putin opäť vyhlásil, že ruská armáda na území Donbasu nie je. “Sú tam isté polovojenské formácie, ktoré sú pripravené odraziť veľké operácie (ukrajinskej armády) proti Donbasu,” vyhlásil Putin a dodal: “Myslíme si, že to zodpovedá záujmom tých ľudí, ktorí tam žijú”. Ruský prezident vyslovil obavy, že bez ich prítomnosti by v Donbase bol “masaker väčší ako v Srebrenici.

Ukrajina a mier

Pokiaľ ide o pôsobenie mierotvorcov na Ukrajine, Putin uviedol, že Rusko pripravilo v tejto veci návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, do ktorej vnieslo aj pripomienky partnerov, napr. Nemecka ohľadom pôsobenia pozorovateľov OBSE a ich ochrany jednotkami OSN. Putin dodal, že Rusko s týmto návrhom súhlasilo, odmietli ho samotní pozorovatelia.

Putin opäť vyzval Kyjev, aby viedol s Donbasom priame rokovania, keďže konflikty podobné tomu v Donbase nemôžu byť riešené mediátormi. Putin však dodal, že kyjevské vedenie takéto kontakty nechce.

Minský formát mierových rokovaní o Donbase označil Putin za málo efektívny, pričom za to obvinil Kyjev, ktorý podľa neho nechce implementovať mierové protokoly z roku 2015 a neželá si proces politického urovnania v Donbase.

Putin súčasne uviedol, že by nemal námietky proti tomu, aby sa členom tzv. normandskej štvorky: Francúzska, Nemecka, Ruska a Ukrajiny, stali aj USA, ktoré sú podľa Putina “plnoprávnym účastníkom” mierového procesu na Ukrajine.

Okrem toho Putin vyzval ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, aby pred Novým rokom v rámci gesta dobrej vôle dokončil výmenu vojnových zajatcov, ktorá sa zastavila z iniciatívy Kyjeva.

Ukrajina a Saakašvili

Putin označil pôsobenie exgubernátora Odeskej oblasti Michaila Saakašviviliho za “pľuvanec smerom ku gruzínskemu i ukrajinskému národu”.

“Bol prezidentom Gruzínska a teraz po (ukrajinských) námestiach vykrikuje, že je Ukrajinec. Ako to vôbec strpíte? Na Ukrajine nie sú skutoční Ukrajinci,” pýtal sa Putin. “Keď to vidím, srdce mi krváca,” dodal.

Saakašvili je na Ukrajine podozrivý z pomoci členom zločineckých organizácií a zatajovania ich trestnej činnosti. Ukrajinská generálna prokuratúra totiž Saakašviliho podozrieva, že sa sprisahal s ukrajinským podnikateľom s väzbami na Rusko s cieľom zosadiť prezidenta Petra Porošenka. V prípade, že súd uzná Saakašviliho za vinného, hrozí mu trest od päť do desať rokov väzenia.

KĽDR

Ruský prezident varoval USA pred použitím sily voči KĽDR, pričom upozornil, že by to malo katastrofálne dôsledky. Vyzval naopak venovať pozornosť vyhláseniu šéfa americkej diplomacie Rexovi Tillersonovi, v ktorom vyjadril pripravenosť pre rokovaniach s Pchjongjangom. Putin tento postoj označil za “realistický prístup”.

Ruský prezident považuje dianie v KĽDR za kontraproduktívne a vyjadril pripravenosť svojej krajiny na konštruktívnu spoluprácu s cieľom vyriešiť túto situáciu.

Putin súčasne uviedol, že Pchjongjang k rozvoju jeho balistického a jadrového programu “vyprovokovali” Spojené štáty, keď po uzavretí zmluvy v roku 2005 vzniesli nové požiadavky, ktoré boli pre KĽDR neprijateľné.

Ruský prezident súčasne sarkasticky poznamenal, že USA vyzývajú Rusko, aby pomohlo urovnať severokórejskú krízu, pričom však svojimi sankciami postavili Rusko na rovnakú úroveň ako Irán a Severná Kórea.

Rusko nikdy neuzná jadrový status Severnej Kórei

Ruský prezident tvrdí, že jeho krajina nikdy neuzná Kórejskej ľudovodemokratickej republike status jadrovej veľmoci, a to aj napriek tomu, že podľa jej slov disponuje atómovými zbraňami. Putin to oznámil vo štvrtok na tlačovej konferencii.

“Naša zahraničná politika má voľné obrysy a je vedená cieľom zachovať medzinárodnú bezpečnosť,” povedal Putin. “Nepriznáme jadrový status Severnej Kórei. To, čo sa tam deje, je zlé,” povedal ruský prezident rázne na ľudovodemokratickú republiku, píše český spravodajský portál novinky.cz.

Podľa Putinom boli chybou v dohode so Severnou Kóreou Spojené štáty – tie by podľa neho od krajiny vyžadovali stále viac, následkom čoho Severná Kórea od dohody odstúpila. Dodal, že k tomu prispeli aj americké útoky v Iraku a Líbyi. Práve v dôsledku toho bola v Severnej Kórei vyvinutá medzikontinentálna raketa, ktorá je schopná zasiahnuť územie USA.

Putin následne obe strany vyzval, aby sa zdržali ďalších provokácií a dodal, že „vypustenie jedinej severokórejskej rakety by malo katastrofálne následky”. Na druhej strane ocenil prístup ministra Rexa Tillersona, ktorý navrhol jednať s KĽDR bez podmienok.

V Sýrii sa nesmú využívať teroristi na vlastné ciele

Putin sa vo svojom prejave vyjadril aj k aktuálnej situácii v Sýrii. Ohlásil stiahnutie väčšej časti nasadených  vojsk, no k osudu tamojších ruských základní sa nevyjadril. “V Sýrii ide o to nevyužívať rôzne teroristické a poloteroristické zoskupenia pre vlastné ciele, ako tomu bolo v Afganistane. A k čomu to viedlo, sme videli v New Yorku,” povedal s narážkou na útoky al-Kajdy zo septembra 2001, píše český spravodajský portál novinky.cz.

Vyjadril sa aj k situácii utečencov zo Sýrie. Podľa neho najviac trpia Turci, kde je najviac utečencov. „Nejde len o Turecko, ale tiež o Jordánsko. Je nutné riešiť tento problém. Všetci ľudia dobrej vôle na celom svete by mali pochopiť, že ak sa táto otázka nebude riešiť na mieste, budú sa s ňou stretávať v budúcnosti. Hlavnou príčinou terorizmu je nízka vzdelanosť,” vysvetlil Putin.

Putin odpovedal aj na otázku prezidentskej kandidátky Sobčakovej

Prezidentská kandidátka Ksenija Sobčaková využila svoj štatút novinárky televízie Dožď a spýtala sa Putina, prečo sa ruské vedenie bojí čestnej konkurencie.

Putin zopakoval, že opozícia musí prísť s jasným a zrozumiteľným programov pozitívnych krokov. Povedal pritom Sobčakovej, že jej program je postavený na hesle “Proti všetkým”. “To je vari pozitívny program?” opýtal sa.

Vyjadril pritom presvedčenie, že ak opozícia pozitívny program nemá a dostane sa k moci, vyústi to do toho, že “v Rusku budú majdany a po uliciach budú behať Saakašviliovia”.

Dodal, že Rusi si takýto vývoj “neželajú, čo znamená, že ho ani nedopustia”.
Konkurencia v politike má byť a bude, ubezpečil Putin. Otázny je radikalizmus, dodal. Uviedol, že “demokracia je dialóg – a ten aj očakávam”.

Sobčaková pripomenula príklad opozičného aktivistu Alexeja Navaľného, ktorému ruské úrady bránia kandidovať v marcových prezidentských voľbách. Uviedla, že aj ona sama má problémy viesť svoju predvolebnú kampaň. Ako príklad uviedla ťažkosti pri prenajímaní priestorov či distribúcii agitačných materiálov.

Sobčaková svoju kandidatúru v marcových prezidentských voľbách oznámila 18. októbra. Putin zverejnil svoje rozhodnutie, že sa bude uchádzať o znovuzvolenie, 6. decembra.

Putin: USA by mohli chcieť využiť militantov v boji proti Asadovi

Vladimir Putin vyslovil domnienku, že Spojené štáty možno v Sýrii ušetrili niektorých tamojších militantov v nádeji, že budú pokračovať v boji proti sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi.

Hovoril o prípadoch, keď ruské velenie v Sýrii upozornilo amerických kolegov na militantov smerujúcich zo Sýrie do Iraku, ale americké lietadlá na unikajúcich ozbrojencov nepodnikli nálet. Podľa Putina by to mohlo svedčiť o zámere využiť týchto militantov v boji proti Asadovi.

Ruský prezident upozornil, že pokusy o takéto využitie militantov na politické účely by mohli vytvoriť dlhodobé hrozby porovnateľné s americkou podporou teroristickej siete al-Káida počas operácií sovietskych jednotiek v Afganistane.

Putin vyhlásil, že “hráči v sýrskej kríze by sa nemali snažiť vytvárať kváziteroristické organizácie na realizáciu svojich cieľov”.

Na Poľsko sa Putin počas tlačovej konferencie obrátil s výzvou, aby sa prestalo snažiť nájsť ruskú stopu v havárii poľského vládneho lietadla v roku 2010, keď neďaleko ruského mesta Smolensk prišla o život časť poľskej elity vrátane vtedajšieho prezidenta Lecha Kaczyňského.

Otázka poľského novinára súvisela so špekuláciami, ktoré sa objavili v októbri, keď poľský minister obrany Antoni Macierewicz informoval o údajnom výbuchu na palube lietadla.

Samotná nanovo zriadená poľská vyšetrovacia komisia však vtedy uviedla, že “záznam z jedného zo zapisovačov letových údajov poukazuje na extrémne udalosti alebo javy počas posledných sekúnd letu”. Dodala, že záznam bude predmetom skúmania.

Putin na margo tejto polemiky vo štvrtok uviedol, že “na palube nebola žiadna explózia”. Dodal, že k tomuto záveru dospeli poľskí aj ruskí experti.

Haváriu poľského vládneho lietadla označil za “tragédiu a katastrofu, pričom však obvinil poľských politikov, že sa snažia vytĺcť z nej politický kapitál, keď znova vyťahujú dohady okolo okolností pádu lietadla. Putin vyzval poľské vedenie, aby “obrátilo list” a sústredilo sa na rozvoj poľsko-ruských vzťahov.