Problémy, ktoré vedú k migrácii z afrického kontinentu, sú známe už desaťročia. Svetoví lídri boli len v minulosti schopní migrantom zabrániť, aby sa do Európy dostali.
Európska únia v roku 2008 uzavrela zmluvu s Muammarom Kaddáfim a dohodla sa, že zaplatí 500 miliónov dolárov výmenou za to, že migrantom zabráni v príchode do EÚ. Taliansko túto dohodu neskôr finančne zdvojnásobilo. Kaddáfí dostal počas 20 rokov ďalších 5 miliárd dolárov, finančný balík určený na nápravu krivdy kolonializmu, pod podmienkou, že bude pevne udržiavať hranicu.
Kaddáfí kedysi slúžil ako ochranca námorných hraníc svojej krajiny, sľubujúc, že v prípade značnej kompenzácie zabráni prívalu afrických migrantov do Európy.
Ešte v roku 2010 Kaddáfí EÚ varoval: “Európe hrozí riziko, že sa z nelegálneho prisťahovalectva premení na čiernu,” varoval. „Mohla by sa z nej stať Afrika.“
Keď Kaddáfí vyzval NATO, aby nezačalo letecké útoky na zvrhnutie jeho režimu, vtedajší líbyjský vodca povedal: „Teraz počúvajte, vy, ľudia z NATO, bombardujete múr, ktorý stojí v ceste africkej migrácii do Európy a spôsobu teroristov z al-Káidy ako sa tam dostať. Tento múr sa nazýva Líbya.”
Kaddáfiho varovanie však vypočuté nebolo. V októbri 2011 ho zabili milície podporované NATO v dôsledku povstania proti jeho 42-ročnej vláde.
V dôsledku toho stratila Európa – najmä Taliansko – kľúčového partnera v úsilí o zníženie migrácie z Afriky.
Rozpadom Kaddáfiho železnej vlády to bolo len otázkou času, kedy sa títo migranti doplavia na brehy európskeho kontinentu. V krajine totiž od Kaddáfiho smrti neprestajne zúri jedna vojna za druhou a podľa všetkého nebola ani Líbyi po jeho zvrhnutí venovaná dostatočná pozornosť,
Európska únia sa síce teraz snaží v severnej Afrike zriadiť „prijímacie strediská“ migrantov na spracovanie tisícov Afričanov, ktorí sa snažia dostať do Európy, ale Líbya túto alternatívu odmieta, pretože siete na pašovanie ľudí, ktoré boli kedysi bývalým silným mužom Líbye ovládané, sú teraz schopné slobodne fungovať.
Je naplnenie Kaddáfiho varovania teda reálne? Podľa nedávneho vyhlásenia súčasnej, OSN nainštalovanej vlády vedenej premiérom Mayezom al-Sarrajom, stojí EÚ pred novou migračnou vlnou v celkovom počte 800000 utečencov.
Vzhľadom k skutočnosti, že novozvolená šéfka EK Ursula von der Leyenová otvorene vyhlásila, že sa bude snažiť o prepracovanie Dublinskej dohody na “spravodlivejšiu”, čo v princípe znamená prerozdelenie migrantov do všetkých krajín EÚ, by táto nová vlna mohla postihnúť aj našu vlasť. A preto by sme si mali na prahu tejto novej hrozby položiť nasledovnú otázku. Do akej miery by malo byť Slovensko, ktoré v histórii žiadne kolónie nevlastnilo, a ani k žiadnym akciám NATO na africkom kontinente nepodnecovalo, solidárne?
Andrea Lopatková