Stačí ísť priamo k zdroju a vypočuť si tlačovky či iné verejné príhovory úradníkov Trumpovej administratívy. Viceprezident J. D. Vance to zhrnul zrozumiteľne, hoci pre rojkov tvrdo: Na pokračovanie vojny na Donbase nemá USA dosť peňazí (inými slovami: odteraz ich budú investovať na rozvoj domácej ekonomiky) a Ukrajina dosť ľudí. Nejde o chladný cynizmus, ale o mierový pragmatizmus. Veď keby išlo o Zelenského, dodáva Vance, vojna by mohla ísť stále ďalej a ďalej, ale dokedy?

Spolu s prezidentom Trumpom sa pritom domnievajú, že je otázne, či už nastal moment, kedy by bol Zelenský skutočne pripravený hovoriť o mieri (akokoľvek to deklaruje). Bilaterálne telefonické hovory Trump-Putin naopak prinášajú predbežné ovocie. Vance vyhlásil, že Putin je ochotný hovoriť o možnostiach mierového samitu. Samozrejme, chcú mať pritom všetky zúčastnené strany.

Na otázku moderátora stanice Fox News, aká hlboká je dôvera Trumpovej suity v slová Vladimíra Putina, odvetil Vance, že pochopiteľne nič nie je vnímané ako jednoznačná, berná minca. Avšak treba zdôrazniť, že na rozdiel od bývalého prezidenta Bidena, ktorý šíril voči Putinovi verejne nenávisť (Vance hovorí, že mu „dával všemožné mená”), Trump sa teší u svojho ruského náprotivku rešpektu, ak nie rovno istej forme sympatie. Ich komunikácia je doslova „dávaj – ber”, založená na postupnom budovaní dôvery a záruk.

Vance však prezradil aj čosi znepokojujúce. Európski lídri podľa neho rozprávajú jednu vec médiám a verejnosti, a niečo celkom iné v súkromí. Údajne zdieľajú americký názor, že vojnu nemožno predlžovať donekonečna. Avšak politická situácia – pokiaľ si chcú zachovať priazeň svojich, zo všetkých strán dlhodobo manipulovaných voličov – im nedovoľuje vyjsť pred kamery s úprimnými slovami. Týmto Vance potvrdil, čo dávno tvrdí minister zahraničných vecí Ruskej Federácie Sergej Lavrov. On sám totiž viackrát zdôraznil, že európski partneri prezentujú navonok niečo iné, než čo reálne zastávajú.

Európa potvrdila rozchod s USA. Jej lídri podporili Zelenského

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová (americká Mária Zacharová, ako ju rád nazývam v tom najlepšom slova zmysle) takisto opakovane a vyčerpávajúco informuje na tlačových konferenciách o zámeroch a cieľoch Trumpovej administratívy, vrátane krokov podniknutých smerom k upokojeniu európskej situácie. Aktuálne sa vyjadrila, že prezident „zdedil tento bordel” od svojho predchodcu, a celým srdcom túži uzavrieť dohodu o ukončení konfliktu. Vyjadrila tiež presvedčenie, že nikto nie je takým majstrom v uzatváraní dohôd a zmlúv, ako súčasná hlava štátu. To je založené na objektívnej skutočnosti – Trump sa nedostal do kresla ako bežný celoživotný kariérny politik za pomoci lobistov a oligarchov, on sa vypracoval z pozície obchodníka, realitného magnáta a oligarchu. Tým je tiež garantovaná (do určitej možnej miery, nikdy nie úplne) jeho samostatnosť v rozhodovaní. Je rešpektovaný doma aj v zahraničí, a spĺňa najlepšie predpoklady na úlohu sprostredkovateľa mierových dohôd.

Konflikt na Donbase prinavracia svetu 21. storočia hrôzy minulých dôb. Neutíchajúce krviprelievanie, straty civilných životov na oboch stranách (naše médiá hlásia len tie ukrajinské, ale mali by si niekedy vypočuť aj výpočet denných strát na ruskej strane), ale aj neistota na svetových trhoch, polarizácia spoločnosti in extremis, či ekonomická devastácia zúčastnených krajín, vrátane Slovenska a Európskej Únie ako celku, sú bezprecedentné. Aj americký národ je vyčerpaný, ako upozornil Vance vo vyššie spomínanom interview. Isteže, naše starosti nemožno porovnávať s utrpením priamo zasiahnutých národov, no postupné „opotrebovanie” sa odráža aj na vzťahoch a ekonomickej situácii u nás doma. V neposlednom rade aj preto, že pokiaľ nám prezident Zelenský nepustí ruský plyn, jeho cena z iných zdrojov (alebo z dôvodu nedostatku) zdražie, a to sa odrazí ako na výrobe, tak na celkovom zvyšovaní cien.

Azda nebudeme – tentoraz z čisto sebeckého hľadiska – s otvorenou náručou vítať novú ekonomickú recesiu? Jej riziko sa zvyšuje o to viac, že USA zavádza clá a mieni sa orientovať na vlastné priority, čo znamená utlmená výpomoc partnerom v zámorí. Minister obrany Pete Hegseth dokonca otvorene vyhlásil na konferencii NATO, že dve, tri, ani štyri percentá HDP na zbrojenie už nebudú dosť: „Skôr takých päť percent,” povedal.

Krajiny NATO sa postavili proti Trumpovmu návrhu zvýšiť vojenské výdavky na 5 % HDP

Vyzývam kolegov novinárov z liberálnych médií, aby vysvetlili, prečo o americkej situácii neinformujú objektívne a z primárnych zdrojov: Veď oni svojim príjemcom farbia vec tak, že USA pomaly hrozí vystúpením z NATO, a že Trump je nejaký Putinov agent! To nemôže myslieť vážne niekto, kto má štipku sebareflexie.

Alebo ignorujú priame vyjadrenia washingtonských elít zámerne?

Veď podľa Denníka N Trump doslova bije svojich priateľov, nie nepriateľov. Je síce pravda, že prezident sprísnil pravidlá hry so svojimi susedmi, a ďalšie krajiny budú nasledovať, no to neznamená, že by niekoho „odvrhol”. Ako sám hovorí, iba kladie Ameriku na prvé miesto. Za to ešte môžeme byť partnermi iným spôsobom. Veď aj teraz ohlásil v USA stomiliardovú investíciu veľký technologický výrobca čipov z Taiwanu.

Ako to povedala Leavittová? Trump je majster obchodných zmlúv…

A európsky kariérni politici by sa mali rýchlo začať od neho učiť.

Mimochodom! Trump v príhovore členom kongresu povedal veľké veci, ktoré sa k našincovi opäť zo starých médií nedostanú. Po prvé, považuje staré animozity s niektorými národmi za prekonané, a chce svet smerovať do mierovej fázy. Možno to znie velikášsky, no a?

Druhá nuansa, ktorú vyslovil, bola tá, že proti islamskej teroristickej organizácii ISIS plánuje naďalej bojovať aj s pomocou spriatelených moslimských krajín. To je veľký pokrok v americkej rétorike, že jasne a zrozumiteľne oddelili fundamentalistické teroristické zoskupenie od bežného islamského obyvateľstva – prispieva sa tak k zmierneniu xenofóbnych nálad a zaujatosti voči kultúrno-civilizačnej inakosti.

To všetko sú signály, ktoré svedčia o úprimnosti slov prezidenta, ktorý môže konečne urovnať medzinárodné vzťahy (pokiaľ mu tvrdé európske jadro dá šancu…) a nasmerovať nový, multipolárny svet, kde si za jeden rokovací stôl môže sadnúť západniar s Rusom, moslimom, Kubáncom aj zástupcom subsaharskej Afriky do spravodlivejších zajtrajškov (nech už to znie akokoľvek pateticky – ale nie je práve v dnešnej dobe na trochu patetickosti ten správny čas?).

Prečítajte si tiež

• Trumpove vyjadrenia v kongrese o liste, ktorý mu poslal Zelenskyj
• Zelenského ľútosť a Trumpov prejav. Čo sa zmenilo vo vzťahoch medzi Kyjevom a Washingtonom?
• Všetci na to čakali. Trump vystúpil v Kongrese. Dostal dôležitý list od prezidenta Zelenského