Podľa informácii Jerusalem Post včera kvôli vývoju situácie v juhozápadnej Sýrii telefonoval ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Jeruzalem Post tvrdí, že k telefonátu Netanjahua prišlo krátko po tom, ako včera začali sýrske vládne jednotky bombardovať pozície proizraelských teroristov v provincii Deraa. Izrael ani neskrýva svoju podporu týmto teroristickým bandám, ktoré majú vytvoriť nárazníkovú zónu medzi Izraelom a sýrskymi vládnymi silami na území juhozápadnej Sýrie. Napätie v Sýrii rastie a Netanjahu dúfa, že Putin dokáže ovplyvniť rozhodnutie Damasku.
Bude však Putin chcieť vyhovieť Netanjahuovi? Prezident Sýrie Bašár Asad by nesúhlasil. V jednom zo svojich interview pred novinármi uviedol, že “Rusko nikdy nediktovalo Sýrii nič”. Rusko vždy predostrelo svoje návrhy, s ktorými Sýrčania súhlasili, alebo nesúhlasili. Samozrejme Asad nespochybňoval fakt, že Rusko má v Sýrii veľký vplyv.
Izrael je nervózny z vývoja situácie v juhozápadných provinciách Deraa a Kuneitra. Tieto provincie sa nachádzajú v tesnej blízkosti okupovaných Golanských výšin a Izrael sa obáva možnosti, že sa v blízkosti Golanských výšin objavia plne vyzbrojené a skúsené sýrske vládne jednotky, vrátane ich iránskych a šiítskych spojencov. Izrael nutne potrebuje existenciu nárazníkovej zóny v oblasti Kuneitra a Deraa, ktoré by ovládali proizraelské bandy, lojálne k Izraelu.
Ak budeme vnímať otázku Golanských výšin v kontexte existujúcich americko-izraelských vzťahov tak vidíme, že Izrael a izraelská lobby má značný vplyv na prezidenta Trumpa. Ten otvorene súhlasí so štatútom Jeruzalema ako hlavného mesta Izraela, čo poškodzuje Palestínčanov a Američania už otvorili svoje veľvyslanectvo v Jeruzaleme. V tábore Američanov a Izraela sa nachádzajú aj sunnitské arabské režimy v čele so Saudskou Arábiou, Kurdmi, odporcami amerických predstáv na Blízkom východe sú najmä Irán a šiíti.
Položme si teda otázku, ak Izrael presvedčil USA aby uznal štatút Jeruzalema ako hlavného mesta Izraela, bude problém pre Izrael presvedčiť Američanov aby priznali nezákonne okupované územie Golanských výšin za izraelské územie?
Vôbec nejde o hypotetickú možnosť. Izraelský bezpečnostný expert Israel Katz na jar 2018 uviedol, že štatút Golanských výšin bude predstavovať hlavnú tému diplomatických vzťahov medzi Izraelom a USA. Inými slovami, v tejto téme sa už dávno lobbuje. Izrael očakáva, že USA uznajú izraelskú anexiu sýrskych Golanských výšin a Israel Katz je presvedčený, že k tomuto uznaniu Golanských výšin ako izraelského územia môže prísť už v najbližších niekoľkých mesiacoch, pravdepodobne do konca roku 2018.
Takže dnes existuje viacero príčin, prečo je Netanjahu tak nervózny a obracia sa telefonicky k Putinovi. Golanské výšiny sú dnes stále vnímané ako Izraelom okupované územie a sýrske ozbrojené sily majú plné právo pokúsiť sa získať toto územie silovou cestou. Sýria stratila Golanské výšiny po prehratej vojne v roku 1967, kedy Izrael s americkou pomocou rozdrvil koalíciu arabských štátov, podporovaných ZSSR. V roku 1973 sa Sýrčania pokúsili znova Golanské výšiny získať, utrpeli však ďalšiu porážku. Nasledujúci rok ohľadne Golanských výšin Sýria a Izrael podpísali dohodu, ktorá ukončila bojové operácie.
Sýria sa však nikdy nevzdala Golanských výšin a stále čaká na vhodný moment, aby sa pokúsila získať Golanské výšiny späť. Znovuzískanie Golanských výšin presadzuje najmä časť sýrskych generálov, no pripadný konflikt s Izraelom môže pekne zamotať celú situáciu na Blízkom východe. Izrael takisto nemôže byť veľmi pokojný, v prípade ak počas vojny izraelské územie infiltrujú rýchle skupiny sýrskych jednotiek a najmä ich šiítski spojenci z radov libanonského Hizballáhu, palestínskeho Liwa al Quds či iránski dobrovoľníci. V takom prípade môže očakávať na svojom území značné krviprelievanie a ničenie izraelskej infraštruktúry, problematické bude aj prípadné nasadzovanie izraelského letectva a ťažkých zbraní v bojovej oblasti, kde sa nachádza izraelské obyvateľstvo. To už nebude arogantné odstreľovanie neozbrojených palestínskych civilistov v pásme Gazy, v prípade, ak šiítske skupiny preniknú na územie Izraela, budú tiecť potoky izraelskej krvi.
Pre súčasné izraelské elity v čele s Netanjahuom je proste neprípustné, aby sa konflikt prelial aj na izraelské územie. S určitosťou by to znamenalo ich politický koniec a to aj napriek tomu, že by Izrael nakoniec v konflikte zvíťazil. Netanjahua by jeho politickí súperi v Izraeli odstavili a neváhali by v boji proti Netanjahuovi použiť minimálne žiaden z finančných prešľapov a škandálov, ktoré má “Bibi” na svedomí. Pre Izrael je neprípustné, aby sa na sýrskej hranici objavili Iránci, Hizballáh či Palestínci a to v akomkoľvek formáte.
Netanjahu však vie, ku komu sa má obrátiť. Pokaľ situácia vo vzťahu k USA je viac menej jasná, otázne je ako sa zachová Rusko a Putin. Ako radostne informujú izraelské kruhy a proizraelské kruhy v Rusku, situácia sa pre Izrael vyvíja relatívne dobre. Rusko podľa týchto informácii chápe záujmy Izraela. Rusko súhlasí s tým, aby sa iránske jednotky, Hizballáh a Palestínčania na sýrsko-izraelských hraniciach a v oblasti Golanských výšin neobjavili, nástojí však na tom, aby Sýria obnovila svoju suverenitu nad celým územím, takže všetky proizraelské bandy v provinciách Daraa a Kuneitra by mali opustiť sýrske územie a hranica by sa mala znova dostať pod kontrolu sýrskych pohraničníkov.
Počas včerajšieho rozhovoru medzi Putinom a Netanjahuom izraelský premiér podľa Jerusalem Post niekoľkokrát podčiarkol dôležitosť toho, aby Irán a jeho spojenci opustili celé územie Sýrie. Ako na to odvetil Putin nie je zatiaľ známe ani z ruskej a ani izraelskej tlače. Jednako v Kremli tvrdia, že Rusko podporuje návrat sýrskych vojsk na teritóriu juhozápadnej Sýrie a obnovenie kontroly nad sýrsko-izraelskými hranicami.
Izrael samozrejme neverí tomu, že by sa na hranici s Izraelom neprejavil iránsky vplyv a ako sme spomenuli, Izrael sa obáva najmä libanonského Hizballáhu. Hizballáh má za sebou 5 rokov bojov v sýrskom konflikte, dostatok zbraní a skúseností, zmenil sa na hrozivú bojovú silu a Hizballáh vníma Izrael ako zlo, ktoré treba za každú cenu na Blízkom východe obmedziť.
Samozrejme v hre sú aj Američania, ktorí stoja za Izraelom. USA tvrdia, že v prípade eskalácie napätia prídu Izraelu na pomoc a prijmú adekvátne kroky. Teraz nemá význam polemizovať nad tým, že Američania už absolútne nedodržiavajú medzinárodné právo a pôsobia v krajine v rozpore s medzinárodnými zákonmi. Žiaľ situácia sa vyhrotila do takej podoby, že Američania sa správajú voluntaristicky na základe pravidla “každý má toľko práva, koľko má sily”. Keďže sa Američanom situácia vymyká z rúk, odhodili masku demokracie a začali presadzovať v medzinárodných vzťahoch silové riešenia. Ukazujú, že vojna je pokračovanie politiky inými prostriedkami.
Sýrsky prezident Asad upozorňuje, že žiadne kompromisy a ústupky prijímať nebude. Podľa jeho slov sýrske vládne sily a ich spojenci oslobodia celé územie Sýrie a neprenechajú žiadne územia Kurdom, Izraelu, Turkom či Američanom. Asad je ochotný rokovať aj s opozíciou a zahraničnými účastníkmi sýrskeho konfliktu, trvá však na celistvosti Sýrie a oslobodení sýrskeho územia.
Takže v juhozápadnej Sýrii sa to pekne zamotáva a na scéne sa objavil gordický uzol, ktorého riešenie bude veľmi zaujímavé pre vývoj na celom Blízkom východe. Kto chce tento gordický uzol vyriešiť, musí brať do úvahy 5 dôležitých aspektov
1. Podporí Rusko predstavy Izraela a v juhozápadnej Sýrii sa neobjavia iránski dobrovoľníci a šiítske skupiny, prípadne pozastaví Rusko nástup sýrskej armády?
2. Prizná Trump Golanské výšiny ako suverénne územie Izraela?
3. Zaútočia Američania na Sýrčanov, ak sýrska armáda začne likvidovať proizraelské bandy na juhozápade Sýrie?
4. Opustí Irán Sýriu? Teherán už oznámil že podporuje ruský plán pre juhozápadnú Sýriu, znamená to však že nevybočí z línie načrtnutej Ruskom?
5. Rozhodne sa niektorá zo sýrskych jednotiek, alebo Hizballáh či Irán zaútočiť na Izrael v oblasti Golanských výšin?
Situáciu na juhozápade Sýrie ovplyvnia najviac ruské a americké kroky. Rusko nemôže dovoliť Američanom útočiť na sýrske vládne sily a blokovať sýrske vojenské aktivity. To že telefonoval Netanjahu ruskému prezidentovi Putinovi je svedectvom skutočnosti, že Izrael sa vývoja situácie v juhozápadnej Sýrii obáva a svedčí to o rastúcom ruskom vplyve na medzinárodnej scéne. Veď keby bolo Rusko papierovým tigrom, alebo by v hybridnej vojne s USA ťahalo za kratší koniec, určite by Izraelu stačila k presadeniu vlastných záujmov podpora USA a telefonovať do Moskvy by izraelský premiér nemusel.