Bratislava 21. júla 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR – Vladimír Benko/MV SR)
Počas bombardovania bratislavskej rafinérie minerálnych olejov Apollo v júni 1944 na mesto zhodili 369 ton leteckých bômb, podobných ako našli v utorok (20. 7.) na stavenisku na Chalupkovej ulici. Pre TASR to uviedol zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast. Nie je podľa neho vylúčené, že podobné bomby sa naďalej nachádzajú v zemi
“Americkí letci na Bratislavu zhodili 369 ton bômb, ktoré okrem Apollky zasiahli Zimný prístav, kde potopili 15 lodí vrátane šiestich vlečných a štyroch tankových člnov, budovu dnešného Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží, ministerstvo dopravy a verejných prác na Kempelenovej ulici, Dunajské kasárne, budovu vtedajšieho Slovenského rozhlasu na Jakubovom námestí, ako aj ďalšie budovy na Drevenej ulici, Suchom mýte, Tallerovej ulici, Vysokej ulici, Karadžičovej ulici, Grösslingovej ulici a v Petržalke,” priblížil Šumichrast.
Bombardovací nálet amerického letectva nebol náhodný, pretože bratislavská rafinéria sa podieľala približne 1,3-percentuálnym podielom na produkcii Nemeckej ríše a podľa americkej rozviedky sa zaraďovala medzi desiatku najväčších producentov ropných produktov v strednej Európe, okrem oblasti rumunskej Ploješti.
Mohutný americký bombardovací zväz tvorilo 168 bombardérov, z ktorých viac než 150 po štyroch hodinách letu zaútočilo na bratislavskú rafinériu, Zimný prístav a železničný most generála Milana Rastislava Štefánika cez rieku Dunaj. Bombardovanie si vyžiadalo veľké materiálne škody a nemalé obete na ľudských životoch. V bratislavských nemocniciach po nálete ošetrili 585 osôb a 717 osôb bolo nezvestných.
Spomínanú leteckú bombu, ktorú našli na stavenisku na Chalupkovej ulici v centre Bratislavy, po prevezení bezpečne zneškodnili v utorok večer v areáli ministerstva vnútra pri bratislavských Rusovciach.
Bombu našli v utorok ráno počas pyrotechnického prieskumu staveniska na križovatke ulíc Bottova – Chalupkova v centre Bratislavy, kde má vyrásť developerský projekt Metropolis.