Pozrime sa na oba samity bližšie optikou politických analytikov.

Na Medzinárodnom fóre o demokracii v Pekingu sa počas minulého týždňa zúčastnili politici, vedci a odborníci z rôznych oblastí z viac ako 100 krajín a regiónov. Fórum sa sústredilo na päť hlavných tém zameraných na demokraciu a trvalo udržateľný rozvoj, inovácie, globálne riadenie, rozmanitosť a modernizáciu. Účastníci pekingského uviedli, že neexistuje jediný vzorec alebo model demokracie a že každá krajina má svoju vlastnú politickú kultúru a národné potreby.

Následne sa uskutočnil Samit za demokraciu, ktorého hlavným usporiadateľom boli Spojené štáty a spoluorganizátori boli predstavitelia Zambie, Kostariky, Holandska a Južnej Kórey. Lídri z celého sveta vrátane viacerých afrických krajín diskutovali o posilňovaní demokratických inštitúcií, boji proti korupcii a ochrane ľudských práv.

Prezident Spojených štátov amerických Joe Biden začal svoj druhý samit za demokraciu oznámením o novom financovaní vo výške 690 miliónov dolárov pre programy zamerané na demokraciu na celom svete. Treba však pripomenúť, že Spojené štáty takto financovali aj „rozvoj demokracie“ na Ukrajine čiastkou 5 miliárd dolárov, ako priznala námestníčka ministerstva zahraničných vecí USA Victoria Nulandová, a skončilo to štátnym prevratom a vojnou.

Samit sa podľa USA koná uprostred rastúcich obáv z úpadku demokracie v krajinách, ktoré sa na ňom zúčastňujú, vrátane spojencov USA Indie a Izraela. V príhovore k ostatným svetovým lídrom Biden prakticky povedal, že posilnenie demokracie je „rozhodujúcou výzvou nášho veku“. Kritici spochybnili užitočnosť samitu a poukázali na úzke vzťahy Washingtonu s autoritárskymi vládami.

Ako uvádza portál Al-Jazeera  začiatku svojej vlády Biden sľúbil, že v zahraničnej politike USA bude klásť dôraz na ľudské práva, ale po nástupe do funkcie pokračoval v prístupe svojho predchodcu, ktorý v medzinárodných vzťahoch uprednostňoval americké záujmy pred proklamovanými hodnotami. Samit pozostával zo série osobných a virtuálnych stretnutí, ktoré spoločne organizovali Kostarika, Holandsko, Južná Kórea a Zambia. Na konferencii sa zúčastnilo 120 krajín vrátane Taiwanu, ale Bidenova administratíva na ňu nepozvala spojencov z NATO Turecko a Maďarsko.

„Sme odhodlaní podporovať demokratické inštitúcie, ľudské práva, právny štát a slobodu médií. Takže rozhodnutia týkajúce sa toho, či sa na pozvánku na samit pridajú ďalšie krajiny, boli prijaté s ohľadom na všetky tieto témy,“ povedal v stredu hovorca Bieleho domu John Kirby. Do tohto prístupu k výberu účastníkov podľa kritéria slobody médií však akosi nezapadá prípad Juliana Assangea alebo pozvanie Ukrajiny, ktorá ešte pred vojnou totálne pošliapala slobodu médií.

Na samite vystúpil aj Izraelský premiér Benjamin Netanjahu, a to napriek nedávnej kritike zo strany USA týkajúcej sa jeho plánu zrekonštruovať izraelské súdnictvo, čo by podľa kritikov oslabilo demokratický režim v krajine. Okrem toho významné ľudskoprávne organizácie vrátane Amnesty International obvinili Izrael z toho, že zavádza systém apartheidu voči Palestínčanom, z ktorých milióny žijú na okupovaných územiach pod kontrolou izraelskej vlády bez základných občianskych práv a dokonca aj bez práva voliť. Podivná demokracia…

Na podujatí vystúpil aj indický premiér Naréndra Módí, a to necelý týždeň po tom, ako bol popredný predstaviteľ opozície Rahul Gándhí vylúčený z parlamentu krajiny. Gándhího zbavili poslaneckého mandátu v piatok, deň po tom, ako ho v Módího domovskom štáte Gudžarát odsúdili za urážku na cti za poznámku z predvolebnej kampane v roku 2019, ktorá bola vnímaná ako urážka premiéra.

Vysokopostavený predstaviteľ Bidenovej administratívy v utorok pred samitom uviedol, že cieľom podujatia je zamerať sa na témy „posilnenia demokratickej odolnosti, podpory dodržiavania ľudských práv a napredovania v boji proti korupcii“. Biden v stredu uviedol, že jednou z jeho priorít bude zabezpečiť, aby sa technológie využívali na podporu, a nie na oslabovanie demokratického režimu. Americký prezident vyzdvihol minulotýždňový krok svojej administratívy, ktorá chce obmedziť používanie komerčného špionážneho softvéru vládnymi agentúrami. „Doláre amerických daňových poplatníkov by nemali podporovať spoločnosti, ktoré sú ochotné predávať svoje produkty na potláčanie porušovania ľudských práv,“ povedal. To že to veselo roky robia všetky americké bezpečnostné služby a predovšetkým NSA, o čom sme sa dozvedeli na základe odhalenia Edwarda Snowdena, akosi opomenul spomenúť.

Samit organizovaný USA vyvolal podľa portálu Chinadaily mnoho otázok, napríklad, prečo krajina, v ktorej sa vyskytujú rôzne nezrovnalosti, korupcia a extrémne porušovanie ľudských práv, organizuje takéto stretnutie. Potom je tu otázka, nakoľko je tento americký samit o demokracii demokratický?

Samit je jedným z Bidenových predvolebných sľubov pred prezidentskými voľbami v roku 2020. Biden zorganizoval prvý samit v roku 2021. Pozvaných naň bolo 112 krajín z celého sveta a približne 750 delegátov. Tentoraz bolo pozvaných 120 krajín vrátane ôsmich nových. Tvrdí sa, že hlavným cieľom samitu je chrániť svetové demokratické inštitúcie, vzdorovať autoritárskej vláde, bojovať proti korupcii a presadzovať ľudské práva.

Keď sa tento samit organizoval po prvýkrát, vyvstali otázky. Nebolo totiž jasné, na základe akých kritérií boli vybrané krajiny, ktoré sa na tejto konferencii zúčastnia. Nebolo nájdené žiadne zdôvodnenie výberu zúčastnených krajín. Podľa analytikov sa pri pozývaní prikladal väčší význam vojensko-politickým vzťahom, geopolitickým kalkuláciám a strategickej podpore. Okrem toho väčšina pozvaných krajín nespĺňala tri kritériá alebo témy, ktoré boli hlavnými cieľmi samitu. Samit sa teda dá považovať za nástroj globálnej dominancie USA. Je to politika uprednostňovania krajín v mene demokracie.

Na mape z portálu MZV USA venovanej samitu USA môžete posúdiť, ktoré z týchto podujatí bolo reprezentatívnejšie a inkluzívnejšie. Bordovou a tmavošedou farbou sú označené „neslobodné“ krajiny, kam podľa USA patrí aj spojenec v rámci NATO Turecko a  tmavou ružovou a stredne šedou sú označené čiastočne slobodné krajiny, kam USA zaradili i nášho suseda Maďarsko. Všetky krajiny označené odtieňmi šedej neboli na toto podujatie pozvané vrátane Turecka a Maďarska.

Na samit bola pozvaná aj Južná Afrika ako slobodný štát, pričom ako uvádza bývalý člen britského parlamentu George Galloway, západné krajiny boli dlhé roky podporovateľmi a zástancami rasistického režimu apartheidu, premiérka Thatcherová nazvala Nelsona Mandelu obyčajným teroristom a USA ho vyškrtli zo svojho zoznamu „teroristov“ až v roku 2008, keď už bol 18 rokov prezidentom Južnej Afriky po tom ako ho apartheid podporovaný Západom 27 rokov väznil. Spomína tiež vraždu konžského politika a bojovníka za nezávislosť Patrica Lumumbu, ktorého po puči zorganizovanom tajnými službami Belgicka, Británie a USA uväznili, rozštvrtili a zbytky rozpustili v kyseline okrem zuba, ktorý poslali do Belgicka na identifikáciu DNA. Galloway sa pýta, kde berie Západ tú drzosť poúčať Afriku o demokracii. Dodáva, že boj za nezávislosť a slobodu afrických krajín vždy podporoval Sovietsky zväz a Čína namiesto šírenia tzv. demokracie stavia v Afrike infraštruktúru a buduje priemysel a zvyšuje blahobyt Afričanov.

Poďme však späť k samitu. USA považujú Čínu za svojho hlavného protivníka. Je tu aj „starý nepriateľ“, Rusko. Obe tieto krajiny boli z pozvania vylúčené. Pozvaný bol však Taiwan, provincia Číny. Pozvaná bola aj Ukrajina. Čína uviedla, že USA používajú „demokraciu“ ako „zbraň hromadného ničenia“. Skutočným cieľom je vytvoriť situáciu „rozdelenia“ a „konfliktu“ na celom svete.

Úloha Spojených štátov v dnešnom svete nie je podľa činskeho portálu neznáma. Niekedy zvrhnú vládu prostredníctvom občianskej vojny, niekedy priamou agresiou a niekedy vojenským prevratom. Preto znie smiešne, keď USA hovoria o demokracii a ľudských právach. Podľa analytikov vedúci predstavitelia USA používajú slová ako demokracia, ľudské práva a sloboda prejavu ako zbrane na ochranu svojho vojenského, politického a hospodárskeho vplyvu a na zakrytie svojich prečinov.

Vedúca úloha Spojených štátov svedčí o ich protidemokratickom a antihumanitárnom charaktere. Najmä v Afganistane, Sýrii, Líbyi, Palestíne, Iraku a mnohých ďalších krajinách priamo porušovali ľudské práva. USA a ich spojenci nedokázali v týchto krajinách zabezpečiť bezpečnosť normálneho života ľudí, nehovoriac o ľudských právach alebo demokracii. Otázka pre milióny mierumilovných ľudí na celom svete teda znie: ako môže byť takáto krajina ochrancom demokracie a ľudských práv?

Mnohí analytici sa zhodujú, že demokracia v USA má hlboké nedostatky a v súčasnosti je vážne ohrozená. V posledných prezidentských voľbách sa objavili obvinenia z masívneho falšovania výsledkov, čo vyvolalo vo verejnosti pochybnosti a nedôveru voči výsledkom. Až 68 % Trumpových priaznivcov a veľká časť opozičnej Republikánskej strany verí, že Trump bol skutočným víťazom a prezident Joe Biden a jeho Demokratická strana sa dostali k moci vďaka falšovaniu a podvodom. Preto republikánski stúpenci zaútočili na Kapitol USA v deň, keď bol Biden potvrdený vo funkcii prezidenta, čo je bezprecedentný krok v 200-ročnej histórii Ameriky.

Politickí analytici tvrdia, že USA už nie sú skutočnou demokraciou. Už niekoľko rokov sa objavujú negatívne správy o demokracii v krajine. Nedávno bol zverejnený index demokracie 2022, ktorý vypracovala londýnska organizácia Economist Intelligence Unit. Spojené štáty sa v tomto indexe nachádzajú na zozname krajín s nedostatočnou demokraciou. Bidenova krajina sa v kategórii  demokracie v indexe umiestnila na 30. mieste, čo je o štyri priečky nižšie ako v predchádzajúcom roku. Podľa správy EIU je to spôsobené poklesom dôvery ľudí v politické inštitúcie, čo je základná zložka dobre fungujúceho demokratického systému. Aj agentúry Pew, Gallup a ďalšie prieskumné organizácie potvrdili, že dôvera ľudí vo vládu USA klesla na historické minimum.

Čína, ktorá je v posledných rokoch najväčším geopolitickým konkurentom USA, aj oficiálne toto podujatie kritizovala a vyzvala Washington, aby v mene podpory demokracie prestal zasahovať do vnútorných záležitostí iných krajín. Peking, v ktorom vládne jedna strana, nebol na podujatie pozvaný. „Napriek mnohým problémom doma USA organizujú ďalší „samit za demokraciu“ v mene podpory demokracie, čo je podujatie, ktoré nehanebne kreslí ideologickú hranicu medzi krajinami a vytvára rozdelenie vo svete,“ povedal v utorok novinárom hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning. „Tento akt porušuje ducha demokracie a ďalej odhaľuje snahu USA o hegemóniu za fasádou demokracie.“

V stredu deväť demokratických členov amerického Kongresu poslalo Bidenovi list, v ktorom ho vyzvali, aby využil príležitosť samitu a oznámil podporu zriadeniu nového amerického inštitútu na podporu ľudských práv v krajine. Mnohé krajiny majú takéto nezávislé verejné orgány, ktoré slúžia ako strážne psy, radia politikom a vyšetrujú údajné zneužívanie.

Nad rolou USA  v tomto „boji o demokraciu“ sa na portáli Rsponsible Statecraft zamýšľa aj analytik  Jake Werner:

Podľa neho na základe Národnej bezpečnostnej stratégii USA z roku 2022 významné rozdelenie vo svete údajne nie je medzi demokraciami a autokraciami, ale medzi krajinami, ktoré podporujú existujúci medzinárodný poriadok, a dvoma autokraciami – Čínou a Ruskom -, ktoré sa ho snažia neliberálne pretvárať. To však vyvoláva niekoľko nepríjemných otázok:

Na ktorej strane sú autokratickí spojenci USA, ak podobne ako Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty vedú agresívne vojny, podkopávajú demokratické politické procesy v iných krajinách a používajú technológie na represie?

Po druhé: Na ktorej strane sú demokratické krajiny, ak podporujú snahy Číny o zmenu medzinárodného poriadku? Je to celkom bežné, pretože mnohé z vecí, ktoré Čína robí, aby „naklonila globálne hracie pole vo svoj prospech“, sú veci, ktoré chudobné krajiny – demokratické alebo nedemokratické – musia robiť, ak chcú dosiahnuť hospodársky rozvoj.

Po tretie: Na ktorej strane sú USA? Pretože USA pravidelne porušujú poriadok založený na pravidlách a uplatňujú nátlak. Odhliadnuc od dlhého zoznamu príkladov z čias predchádzajúcich prezidentov a berúc do úvahy len Bidenovu administratívu, USA v súčasnosti znemožňujú systém riešenia svetových obchodných sporov; podporujú argument Ruska, že sa môže vyňať z akejkoľvek hospodárskej dohody (v tomto prípade z obmedzenia obchodu s Ukrajinou) len odvolaním sa na národnú bezpečnosť; vytvárajú komplexnú blokádu prístupu čínskych podnikov k určitým pokročilým technológiám; snažia sa zničiť najúspešnejšiu čínsku súkromnú nadnárodnú spoločnosť Huawei; a udržiavajú režim exteritoriálnych sankcií, ktorý strašne poškodil iránske hospodárstvo. V konečnom dôsledku Spojené štáty vítajú ako klientské štáty absolútne autokracie ako Saudská Arábia alebo Egypt a upadajúce demokracie ako India, Izrael a Taliansko, aby odvrátili obrovskú hrozbu, ktorú podľa predstaviteľov administratívy predstavuje silná Čína pre samotný princíp demokracie. Peking však odmieta „univerzálne hodnoty“, ktoré presadzujú USA, a usiluje sa o rešpektovanie „rozmanitosti civilizácií“ vrátane tých, ktoré neuznávajú liberálne demokratické práva a slobody.

Prečo je teda vo Washingtone tak rozšírená myšlienka, že Čína predstavuje potenciálne existenčné ohrozenie demokracie? Pretože za posledné dve desaťročia sa ideologická hegemónia neoliberalizmu (voľný trh a slobodní jednotlivci) – ktorý bol základom úzkej koncepcie demokracie, ktorá poháňala tretiu vlnu demokratizácie a poskytovala intelektuálne základy politickej elite USA v posledných desaťročiach – rozpadla doma aj v zahraničí.

Strata legitimity tejto ideológie je celosvetovým fenoménom, ale vo Washingtone sa prejavila ako dôsledok série čoraz katastrofálnejších neúspechov hospodárskych a vojenských ambícií USA, počnúc krachom dotcomu a 11. septembrom 2001, pokračujúc neúspechom Americkej zóny voľného obchodu, vojnou v Iraku a kolom rokovaní WTO v Dauhe a končiac svetovou finančnou krízou a veľkou recesiou v roku 2008.

Pocit krízy sa v nasledujúcom desaťročí len prehĺbil, keď predtým marginalizované politické prúdy reprezentované Donaldom Trumpom a Berniem Sandersom zrazu predstavovali vážnu výzvu pre politický status quo v Spojených štátoch. Pre hlavných amerických politických lídrov boli tri základné časti globálneho systému po skončení studenej vojny – vojenská hegemónia USA, globalizácia voľného trhu a špecificky neoliberálna vízia demokracie a ľudských práv – neoddeliteľne prepojené. V súčasnosti sa vo Washingtone označuje ako „medzinárodný poriadok založený na pravidlách“, pričom spochybnenie ktorejkoľvek časti tohto balíka sa považuje za útok na celok a americkí lídri sú na takéto spochybnenia obzvlášť citliví vzhľadom na krehkosť celého systému.

Je teda pravda, že Bidenova administratíva nevníma svet ako rozdelený na demokracie a autokracie. Ale vidí svet ako rozdelený na demokraciu v abstraktnej rovine – chápanú ako to isté ako vojenská a hospodárska moc USA a aliancie, ktoré ju podporujú – a autokraciu v abstraktnej rovine, ktorú predstavuje jediný rovnocenný konkurent Spojených štátov, Čína.

Tento vznikajúci konsenzus vo Washingtone je spôsobený skôr neistotou a defenzívou než serióznou analýzou skutočných síl ohrozujúcich demokraciu na celom svete. Ako taká, Vedúci predstavitelia USA preto zanedbali najdôležitejšiu otázku: môže medzinárodný konflikt a vytváranie geopolitických blokov podporiť demokraciu – alebo posilní v každej krajine najnebezpečnejšie autoritárske politické prúdy, konkrétne militarizmus, nacionalizmus a nativizmus?