Bratislava 21. júna (TASR) – Minister životného prostredia SR Peter Žiga hovoril včera o spolupráci Slovenska a o aktívnej podpore našej krajiny v oblasti hlavných tém Karpatského dohovoru. Vo svojom prejave v rámci sprievodnej akcie konferencie RIO+20 „Regionálna spolupráca v horských oblastiach – od Ria po Rio a ďalej“ potvrdil úsilie Slovenskej republiky, ako predsedajúcej krajiny Karpatského dohovoru, aktívne podporovať spoluprácu v oblasti ochrany a trvalo udržateľného využívania a prístup k využívaniu a zdieľaniu genetických zdrojov. Zároveň podporil prebiehajúci proces zavádzania protokolov pre konkrétnu spoluprácu pri ochrane lesov v Karpatoch, rozvoji cestovného ruchu, dopravy a ochrane biologickej bezpečnosti.
V rámci Karpatského dohovoru zvýšilo Slovensko spoluprácu aj na lokalite svetového prírodného dedičstva UNESCO – Karpatské bukové pralesy. Táto spoločná lokalita svetového prírodného dedičstva bola v minulom roku rozšírená o novú samostatnú časť – Staré bukové lesy Nemecka. Cieľom tohto kroku je výmena skúseností o ochrane pralesov a spoločný manažmentový plán územia.
V rámci Karpatského dohovoru spolupracuje Slovenská republika na všetkých úrovniach. Ako na úrovni štátnej, tak aj mimovládnej, komunálnej a vedeckej. Napríklad rezortná organizácia Ministerstva životného prostredia SR – Štátna ochrana prírody spolupracuje na projekte BIOREGIO a Košický samosprávny kraj na projekte horskej dopravnej infraštruktúry ACCESS2MOUNTAIN. To je súčasť veľkého zámeru pre nás a budúce generácie, manažovať tieto procesy a zastaviť stratu biodiverzity.
Karpatský dohovor je rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát. V máji, 2003 v ukrajinskom Kyjeve ho spolu so Slovenskom podpísalo ďalších šesť zmluvných strán – Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, a Ukrajina. Dohovor vstúpil do platnosti v januári 2006. Po Alpskom dohovore je druhým sub-regionálnym medzinárodnoprávne záväzným nástrojom horského regiónu na celom svete. Dočasný sekretariát Karpatského dohovoru (ISCC) je od roku 2004 spravovaný Programom OSN pre životné prostredie so sídlom vo Viedni, ktorého hostiteľom je Rakúsko. Spoločnou víziou členských štátov Karpatského dohovoru je úsilie o komplexnú stratégiu a spoluprácu za účelom zabezpečenia ochrany a trvalo udržateľného rozvoja Karpát.
Predstavitelia štátov sveta sa po dvadsiatich rokoch opäť stretli v Rio de Janeiro, aby diskutovali o trvalo udržateľných riešeniach. Konferencia OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (RIO+20) je historickou príležitosťou pre krajiny, ako globálne stanoviť spôsob budovania bezpečnejšieho, spravodlivejšieho, čistejšieho a prosperujúcejšieho sveta s priaznivejšími podmienkami pre všetkých.
TASR informácie poskytol hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano.