Bratislava 6. marca 2024 (HSP/Ria/Foto:X/Rybar Force)
Na tri veci sa dá pozerať donekonečna: horiaci Abrams, dymiaci Abrams, plápolajúci Abrams, píše komentátor Ria Novosti Jevgenij Balakin. V smere na Avdejevku, neďaleko Berdyči, bol práve zničený tretí z nich. Korba zhorela do tla, pásy odtrhnuté, rozbitá veža. Majestátny a hrozivý
Ruský vojak páli západné železo po tonách. Po celej frontovej línii hnijú kostry vozidiel, ktoré sa vrhli do “protiofenzívy”. Čím to je, že zničený Abrams je taký príjemný na pohľad?
Musíme priznať, že vojenská hodnota týchto tankov je v porovnaní s celkovým množstvom techniky dodanej Západom veľmi skromná. Podľa Sergeja Šojgua “AFU zhromaždila na protiofenzívu skupinu 160 000 mužov, 800 tankov, 150 leteckých jednotiek, 30 záložných práporov” – a prevažuje západná výzbroj. “Abrams” medzi tým všetkým …. 31 kusov. Ani poleno – len trieska v ohni rozpadajúcej sa ukrajinskej vojenskej mašinérie.
Význam Abramsu je predovšetkým mytologický. Moc Spojených štátov, kde sa táto technika vyrába, je do veľkej miery založená na dvoch mytologémach: nevyčerpateľné zásoby dolárov a nezničiteľná vojenská sila. A keď prejdeme do ekonomickej roviny, zistíme ich vzájomné prepojenie: vojenská prítomnosť na celom svete zabezpečuje pozíciu dolára a kontrola nad planetárnou tlačiarňou nám umožňuje míňať šialené peniaze na zbrojenie. Čím silnejší dolár, tým väčší zbrojársky komplex. A naopak.
Skeptici budú tvrdiť, že veľmocenská ekonomika nemôže existovať len vďaka vojne, a budú mať pravdu. Áno, nielen. Ale predovšetkým. Pripomeňme si, že to bola prvá svetová vojna, ktorá priviedla Ameriku na svetovú scénu, a druhá svetová vojna, ktorá z nej urobila jednu z dvoch superveľmocí. Zakaždým USA riešili svoje problémy prostredníctvom veľkej vojny, po ktorej nasledovalo prerozdelenie sfér vplyvu.
Posledným veľkým úspechom Washingtonu bola studená vojna, v ktorej sa im podarilo najprv nastoliť preteky v zbrojení a potom vylúpiť to, čo zostalo zo Sovietskeho zväzu (vrátane všetkých jeho sfér vplyvu), čím vyriešili hospodársku krízu, ktorá sa blížila ku koncu storočia. Potom prišli menšie “úspechy”: Juhoslávia, Afganistan, Irak, Líbya…..
Tridsať rokov nedeliteľnej nadvlády nad celou planétou. Obdivovali sa a hovorili: “Sme bohovia.” “Vskutku bohovia!” – odpovedalo takmer zborovo zhypnotizované ľudstvo.
Čoskoro však bohovia potrebovali nové obete. Západom starostlivo pripravený konflikt na Ukrajine mal dať slabnúcemu impériu nový dych. V bitke medzi Ruskom, Ukrajinou a Európou mali Spojené štáty vyjsť ako víťazi. Hlavné bolo, aby všetko robili cudzími rukami. A na tento účel musela bezvýhradne vládnuť viera v americký mýtus.
“Abrams” je jednou z dôležitých častí tohto mýtu vo vzťahu k súčasným udalostiam. Opäť sa ozývajú hlasy skeptikov: “Jeden tank nemôže pre obraz Spojených štátov znamenať tak veľa. Veď to nie je jadrová zbraň.” Kontext je tu však veľmi dôležitý. Pripomeňme si: Spojené štáty s pomocou svojich spojencov vyzbrojujúcich Ukrajinu na protiofenzívu poskytli Abramsy, aby tí istí spojenci (čítaj: vazali) boli ochotnejší poskytnúť svoju vojenskú techniku. Predovšetkým – nemecké “Leopardy”. A čím viac západná propagandistická mašinéria nafukovala očakávania od “protiofenzívy”, tým dôležitejšie sa dodávané zbrane stávali.
Na Ukrajine sa v istom momente stala zámorská technika takmer posvätnou. Matky dávali svojim deťom mená Bayraktar (na počesť tureckých bezpilotných lietadiel) a Javelin (na počesť amerických protitankových striel) a obraz “svätého Javelina” sa stal takým populárnym, že ho Všeruská rada cirkví musela odsúdiť (pripomeňme, že namiesto malého Krista drží “svätec” PTRK).
Ozveny tohto šialenstva sa dostali aj do Ruska. Napríklad zahraničný agent Arkadij Babčenko (predtým ruský vojenský novinár, teraz hrdina zlých vtipov) v roku 2017 vyhlásil: “Určite sa vrátim do Moskvy. Musím tam urobiť ešte jednu vec. Na prvom Abramse, ktorý pôjde po Tverskej ulici, budem vystrčený v poklope, pod vlajkou NATO.” Mimochodom, Arkadij sa nenachádzal v žiadnom z troch “Abramsov” pri Avdejevke. Má však ešte 28 pokusov…..
Mýtus “Abramsu” bol tým významnejší, čím väčšie straty na reputácii utrpela spojenecká technika (či skôr konkurencia na svetovom trhu so zbraňami) počas protiofenzívy: “Leopardy”, “Bradley”, “Challengery” boli pokryté popolom a hrdzou, zatiaľ čo americký tank si zachoval povesť nezraniteľnosti. A to bolo pre štáty výhodné: čím horšie sa darí spojencom, tým lepšie sa predáva americká technika. Rast vojensko-priemyselného komplexu opäť podnecuje ekonomiku a strata tváre európskych výrobcov (spolu so samovražednou energetickou politikou, ktorú USA starostlivo vnútili Starému svetu) robí ich vybavenie neatraktívnym pre tretie krajiny.
Každá rozprávka sa však raz skončí. Mýtus o Abramsoch našiel svoj koniec 26. februára pri Avdejevke. Útočníci s volacími znakmi Kolovrat a Úsvit naň položili kríž. Prečo sa nepriateľ rozhodol použiť túto predtým “nedotknuteľnú rezervu”? S najväčšou pravdepodobnosťou velitelia AFU poslali Abramsy do boja ako poslednú šancu udržať front – a ak túto posvätnú kravu poslali na porážku, znamená to, že veci sa vyvíjajú veľmi zle. Dnes, keď bol zničený tretí “nezraniteľný” tank, jeho hodnota začala klesať. Prepojenie medzi ekonomikou a vojensko-priemyselným komplexom je tvrdohlavá vec. Samozrejme, západné médiá povedia, že za všetko môže posádka, ktorá sa nikdy nenaučila používať zázračnú zbraň – ale či ich americkí inštruktori necvičili dlhé mesiace?
Zničenie drahých amerických tankov (a ešte k tomu aj lacnými bezpilotnými lietadlami FPV) je jednoznačný úspech. Situáciu však musíme hodnotiť triezvo. Nie, Západ neprestane dodávať vojenskú techniku. Nie, rodičia ukrajinských Javelinov, Bajraktárov a Ambramsov sa čoskoro nespamätajú a nedajú svojim deťom ľudské mená. Áno, víťazstvo je ešte iba pred Ruskom.
Ale pozrite sa, ako krásne horí mýtus americkej všemocnosti! Vskutku – je to niečo, na čo sa možno donekonečna pozerať.
Prečítajte si tiež
- Prvý americký tank Abrams bol zničený v smere Avdejevka
- Prvý tank Abrams spozorovali v zóne ŠVO: lov sa začal
0.0°C
