Myslím si, že by bolo lepšie, keby sme mali všetci zbrane, tvrdí muž, ktorý chodí ozbrojený aj do kostola

USA 10. novembra 2017 (HSP/Foto: TASR-KR PZ v Banskej Bystrici)

Kým EÚ sa snaží o okliešťovanie zbraňovej politiky, viaceré európske krajiny aktuálne riešia otázku jej uvoľňovania. Napríklad v Poľsku tak chcú bojovať proti zvyšujúcej sa kriminalite spojenej s rozkvitajúcou migráciou. V Spojených štátoch je nosenie zbrane civilným obyvateľstvom úplne prirodzene, každý tretí dospelý tu vlastní aspoň jednu strelnú zbraň. Aký je každondenný život so zbraňou, a prečo ju nosí napríklad aj do kostola, objasnil v rozhovore poľovník Adam.

Adam má najradšej skoré rána, kedy sa do lesa vydá ešte za tmy s baterkou. Nájde to správne miesto, počká, až les začne ožívať spevom vtákov, a pustí sa do práce. “Je to šachová partia s množstvom faktorov,” hovorí o obľúbenom love na moriaka.

Podľa výskumníkov z Kolumbijskej a Bostonskej univerzity vlastnú zbraň má takmer každý tretí dospelý Američan. Jedným z nich je Adam, ktorý je zároveň zamestnancom stavebnej firmy, veteránom z Afganistanu a otcom dvoch malých detí. V jeho domácnosti sa nachádza hneď niekoľko desiatok strelných zbraní. Sú “na všetky príležitosti”, ako sám hovorí. Od poľovníckych pušiek cez zbrane na sebaobranu až po zdedené kúsky, ktoré nemajú praktické využitie, píše server iRozhlas.cz.

Zbrane boli súčasťou Adamovho života odmalička. Prvýkrát ho so sebou príbuzní vzali na lov tak malého, že si na to ani nedokáže spomenúť. Prvé zviera sa bez úspechu pokúsil zastreliť, keď mal desať, možno jedenásť. Základy streľby sa učili u skautov a jeho kamaráti mali na školách okrem futbalových či baseballových tímov aj jeden strelecký.

Diaľnice v Severnej Karolíny aj dnes zdobia billboardy s reklamami na veľtrh zbraní a moderátor dopoludnia v rádiu rozpráva o tom, ako sú pre neho zbrane spojivom s jeho starým otcom. Adamov plán na Vianoce je zostaviť so šesťročným synom funkčnú kópiu historickej pištole.

“Zbrane ovplyvnilo to, kým dnes som,” rozpráva Adam. “Lov ma baví tak veľmi, že neviem, čo by som robil, alebo kým by som bol, keby som to nemohol robiť. Milujem prírodu. Baví ma loviť s lukom, ale zbrane sú veľká zábava, ak im človek rozumie a ovláda s veľkým ohľadom na bezpečnosť. ”

Severná Karolína pritom na americké pomery nie je žiadny pištoľnicky štát. V roku 2015 tu malo zbraň takmer 28 percent dospelej populácie, v štátoch ako Idaho alebo Arizona, je to dvojnásobok.

Adam si je nebezpečenstva, ktoré z jeho koníčka plynie, vedomý. “Nepijem na stretnutiach alkohol, pretože chcem mať istotu, že zvládnem kedykoľvek udržať zbraň. Radšej budem vedieť, že dokážem ochrániť svoju rodinu, než si dať pohárik,” hovorí.

So svojou rodinou žije v malom mestečku, kde prízemný domčeky obklopuje veľa zelene a najväčšími centrami miestneho života sú škola, kostol a obchodný dom Walmart. Aj napriek zdanlivej ospalosti jeho dom pred siedmimi rokmi niekto vykradol. Nebola to jediná vec, ktorá ho znepokojila. Od roku 2015, kedy Dylann Roof vošiel do chrámu v susednej Južnej Karolíne a vystrieľal tam členov modlitebnej skupiny, nosí so sebou Adam zbraň aj do kostola. “Je hanba, že už ani kostoly nie sú bezpečné, ale keď je svet okolo vás naplnený zlom, nemôžete byť pokojný. Musíte byť ostražitý,” hovorí.

Obmedzenie prístupu k zbraniam, o ktorom sa intenzívne hovorí po každej masovej streľbe – len za posledný mesiac došlo k dvom tragickým s najmenej 85 obeťami – podľa neho nie je riešením. “Nemám odpoveď na to, ako tomu predísť, ale viem, že zbrane a mentálna nestabilita nejdú dohromady. Úprimne si želám, aby existoval lepší spôsob, ako udržať zbrane ďaleko od kriminálnikov bez toho, aby to dopadlo aj na zodpovedných občanov, “vysvetľuje.

“Niekedy si myslím, že by bolo lepšie, keby sme všetci stále mali zbrane. Ľudia by páchali zločiny menej, keby vedeli, že je proti nim presila. ”