„Celá naša rodina Myjavu milovala. Myjava nám v povojnových rokoch, keď sme prišli o všetok majetok a zachránili si len vlastné životy, poskytla neoceniteľnú pomoc a priateľskú náruč. Obľúbili sme si tento kraj, jeho milých a nesebeckých ľudí. Myjava a jej obyvatelia nás uzdravili z povojnového utrpenia a navrátili nám optimizmus. Vyhnanie z mesta na nás zapôsobilo o to drsnejšie,“ povedal Juraj Anoškin.
Ako dodal, podobných osudov bolo na Slovensku mnoho a aj napriek tomu, že totalitný režim padol už pred 20 rokmi, podobné zákazy stále platia. „S vedením mesta sme sa dohodli, že celú otázku oživíme a urobíme z toho vzorový prípad, aby bol precedens pre ostatných ľudí, ktorí boli podobne postihnutí,“ doplnil Anoškin s tým, že v Myjave bol odvtedy asi dvakrát služobne a i keď vedel, že mu nemôže nikto nič urobiť, uvedomoval si, že oficiálne je v meste nežiaduca osoba.
Peter Anoškin, ktorý pred vyhostením z Myjavy pracoval na tamojšom Okresnom súde ako vedúci vložkárskej komisie, sa pádu totality nedočkal, zomrel v roku 1979. Až do smrti v ňom tak zostal pocit krivdy a pošliapania práv zo strany komunistického režimu. „Som rád, že súčasné vedenie mesta Myjava krivdu z minulosti odstránilo,“ dodal knieža Juraj Radziwill – Anoškin, ktorý je hlavou Aristokratického združenia Slovenska a spolu so svojou sestrou kňažnou Eugeniou majú priznaný štatút veteránov protikomunistického odboja.
Podľa primátora Myjavy Pavla Halabrína, niečo podobné sa možno udialo aj v iných regiónoch, no je rád, že práve v Myjave na zastupiteľstve sa zrušilo rozhodnutie zákazu pobytu a že sa odstránila aspoň jedna z krívd, ktoré túto ťažko skúšanú rodinu postihli. „Nemyslím si, že v dnes by niekto niekomu zakázal pohyb po meste, považujem to skôr za nejaký akt zadosťučinenia pre túto rodinu,“ uzavrel Halabrín s tým, že určite je na Slovensku mnoho podobných rodín, ktoré si zaslúžia ospravedlnenie. Na znak úcty udelil primátor Myjavy kniežaťu Anoškinovi symbolický kľúč od mesta.