My vás budeme mučiť demokraticky

Washington 17. júla 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Erin Schaff)

O vojnových zločinoch Spojených štátov amerických sa v slušnej spoločnosti nehovorí. Je to proti dobrému tónu. Ak by ste totiž raz načali túto tému, bolo by to ako otvorenie Pandorinej skrinky: démoni by vyplávali na povrch a pospolitý ľud by možno otvoril oči, a zistil, že vedenie USA vôbec nie je také mierumilovné, demokratické, a spravodlivé, akým sa chce javiť…

Nejde o samotných občanov Spojených štátov – to sú rovnakí ľudia, ako všade inde. Žijú si svoje životy a podliehajú mediálne masáži mozgov. Takisto nie sú všetci liberáli, aj keď navonok si USA pestujú o sebe práve tento obraz.

Avšak vedenie krajiny zaujíma len moc a zisk. Môžeme hovoriť o dvoch rovinách vládnutia: tá oficiálna je smerom navonok, zastupovaná politikmi. Tá druhá pôsobí v tieňoch pod úradne povolenou nálepkou „lobbystické skupiny.“ Hovoríme o vlastníkoch a správcoch globálneho svetového kapitálu, či už ide o finančné domy alebo zbrojárske koncerny.

Práve tie druhé menované sú nepriamo zodpovedné za vojnové zločiny, ktorých sa USA dopúšťajú na svojich „zahraničných misiách. Spomeňme len dva najkrutejšie z modernej éry:

Videli ste už ľudské telá na malom priestore natoľko roztopené od horúčavy, až vytvorili jednoliatu zmes spáleného mäsa? Tak totiž skončilo po výbuchu amerických bômb vyše štyristo (!) ľudí, civilistov v podzemnom kryte Al Amiriyah, vrátane žien a detí. Niektorých zabila horúčava, dielo skazy dokončila varená voda zo zásobovacej nádrže. Človek by chcel aspoň počuť, že umreli rýchlo…

To však tiež nie je pravda.

Celý proces trval údajne okolo štyroch minút. Na betónových múroch sa našli odtlačky dlaní – to keď sa zasiahnutí ľudia snažili v zúfalstve dostať von akýmkoľvek spôsobom. Organizácia Human Rights Watch označila tento skutok amerických ozbrojených síl z roku 1991 za vojnový zločin.

USA, prirodzene, malo naporúdzi výhovorky o tom, že mala spravodajskú informáciu o militantoch využívajúcich kryt, a používajúcich civilistov ako ľudské štíty. Takto si oni zvyknú umývať krvavé ruky nad mŕtvymi.

Štyristo ľudí počas nekonečných štyroch minút zahynulo v najkrutejších mukách, a ostala po nich súvislá vrstva ľudského tuku široká na jeden palec.

Ak máte na to žalúdok, prečítajte si viac a pozrite aj fotky: https://en.wikipedia.org/wiki/Amiriyah_shelter_bombing

To by bolo na jednu krajinu celkom dosť utrpenia, čo poviete?

Lenže Američania sa do Iraku vrátili ešte raz…

Začiatkom druhej vojny, okolo roku 2003, tam viedli väznicu Abu Ghraib. Tam systematicky vykonávali rôznorodé akty fyzického a psychického mučenia, ako aj znásilňovanie a iné formy sexuálneho ponižovania. Robilo im to takú radosť, že sa pritom fotili – s úsmevom na tvári a zdvihnutým palcom!

All right, okay, woo-hoo!

Šokujúci obrazový materiál zverejnila americká TV stanica CBS v roku 2004. Administratíva G. W. Busha samozrejme poprela, že by k podobným incidentom dochádzalo pod taktovkou americkej armády aj inde a sľúbila vyvodiť dôsledky. A skutočne, došlo k prepusteniam zo služby aj odsúdeniam k nepodmienečnému odňatiu slobody.

Nič z toho už nemôže vrátiť obetiam mučenia hrozné, traumatizujúce zážitky. Veď ich vodili na obojkoch, nútili potierať sa exkrementmi, nehovoriac o poriadnych bitkách. A bolo toho oveľa viac…

Opäť, ak máte na to žalúdok, tu je kompletné zhrnutie aj s fotkami: https://en.wikipedia.org/wiki/Abu_Ghraib_torture_and_prisoner_abuse

Mňa osobne najviac šokovala prítomnosť vysmiatych amerických žien na týchto zvieracích skutkoch…

No v prvom rade – čo ste tam, yankeeovia, vôbec hľadali? Jaj, už viem – zbrane hromadného ničenia. Síce ste nakoniec žiadne nenašli, čiže invázia prebehla pod falošnou zámienkou, ale čo tam potom – úloha splnená. Niekto si statočne nabalil vrecká a niekto druhý má radosť z destabilizácie regiónu.

A niekto doprial „zábavu“ aj zástupcom armády najdemokratickejšej krajiny sveta…

Tak čo tu teraz idete moralizovať nad inými národmi, ktoré vedú svoje vojny?

Prečítajte si tiež:

• Razantne zmenil názor a vynechal stretnutie so Zelenským. Kto je Trumpov kandidát na viceprezidenta a čo znamená pre Európu?
• “Studená občianska vojna” v Spojených štátoch dáva Rusku jedinečnú šancu