Dôkazy, fakty a vývoj na globálnej scéne potvrdzujú, že konflikt medzi Spojenými štátmi a krajinami Európskej únie na jednej strane a Čínou aj Ruskom na strane druhej sa točí okolo niečoho, čo už neexistuje, a to je svetový poriadok, ktorý chce Washington posilniť a Peking a Moskva sa usilujú o jeho zmenu. Nemecký kancelár Olaf Scholz vo svojom prejave pred hospodárskym fórom v Davose 26. mája 2022 vo Švajčiarsku vyslovil slovo “multipolarita”, ktoré prezrádza, že Západ uznáva potrebu multipolárneho sveta, a keď líder európskej krajiny hovorí o multipolarite, berie do úvahy reštrukturalizáciu medzinárodných vzťahov.

Pojem “multipolarita” je vlastne súčasťou zahraničnopolitického diskurzu, ktorý reprodukujú diplomati a politici na európskom kontinente.

Spojené štáty zasa odhalili obavy z formovania nového svetového poriadku a americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken sa domnieva, že jeho krajina vedie silnú súťaž s Čínou, ktorej cieľom je zachovať súčasný medzinárodný poriadok. V prejave na Univerzite Georgea Washingtona 26. mája 2022 povedal: “Čína predstavuje najvážnejšiu dlhodobú hrozbu pre medzinárodný poriadok a je jedinou krajinou, ktorá – spolu s vážnou túžbou pretvoriť medzinárodný systém – disponuje ekonomickou, diplomatickou, vojenskou a technologickou silou kvalifikovanou na to, aby tak urobila”.

Blinken uznal, že “nie je možné zmeniť kurz Číny a ambície čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga”, ale trvá na snahe “rozložiť strategickú štruktúru okolo Číny takým spôsobom, aby sa podporila americká vízia otvoreného a inkluzívneho medzinárodného poriadku bez toho, aby sa viedla nová studená vojna”.

Viacerí výskumníci sú toho názoru, že to, čo chce čínsky vodca (Si), nie je vytvorenie nového svetového poriadku, ale “radikálna transformácia svetového poriadku”.

Potom prišla rusko-ukrajinská vojna, takže svet zistil, že jediný globálny pól (Spojené štáty americké) nie je schopný vykonávať svoju úlohu, pretože stratil odstrašujúcu silu, ktorá mala zabrániť Rusku vstúpiť do vojenského konfliktu s Ukrajinou. Uspokojila sa s najslabšími prostriedkami, ktorými sú hospodárske, mediálne, kultúrne a športové embargo.  Okrem toho negatívne účinky západných sankcií voči Rusku mali najtvrdší dopad na ekonomiky Európy a Ameriky do tej miery, že sa stali dvojsečnou zbraňou, ktorú nebolo možné dlhodobo používať.

Keď si Západ uvedomil rastúcu silu Číny a jej odraz v štruktúre medzinárodného systému, s jej expanziou na trhoch Afriky a Južnej Ameriky s dlhodobými dohodami, Spojené štáty začali vyvíjať kroky na zabránenie tejto expanzii. Táto skutočnosť sa stala jasnou najmä po globálnych finančných krízach od konca roka 2008 a prinútila západné mocnosti k krokom v snahe obkľúčiť zrýchlený rast čínskej ekonomiky a odpútať ju od Ruska, pričom táto angažovanosť naznačuje vznik strategického spojenectva, ktoré ohrozuje unipolárny systém reprezentovaný Spojenými štátmi.

S touto víziou sa hlavnými záujmami západného sveta stalo zadržiavanie Číny, Ruska a Indie, teda tých mocností, ktoré môžu odstrániť západný svet – vrátane Európy a Ameriky – z popredia a vrátiť vedúce postavenie vo svete späť Ázii po tom, čo sa z neho pred dvoma storočiami s priemyselnou revolúciou presunulo do Európy a jej rozšírenia v Severnej Amerike.

V tomto kontexte prišlo unáhlené a nerozvážne stiahnutie USA z Afganistanu v nádeji, že sa vytvorí nové ohnisko napätia, v ktorom sa zhromaždia teroristické hnutia, aby zmiatli Čínu, Indiu a Rusko. Vznikla strategická vízia, ktorej cieľom je preniesť najhorúcejší región napätia z Blízkeho východu do Strednej Ázie. To sa deje v rámci veľkej strategickej transformácie americkej administratívy z Eurázie/severnej pologule na Tichý oceán, potom prišla americká intervencia v Afrike, ktorá má rôznymi prostriedkami vytvoriť ohniská napätia, ktoré bránia expanzii čínskych záujmov v oblastiach, ako sú krajiny Sahelu “Mali, Burkina Faso, Niger a Čad”. Odtiaľto môžeme pochopiť množstvo vojenských prevratov v krajinách Sahelu a západnej Afriky, najmä v tých, ktorých vodcovia nadviazali hlboké vzťahy s Čínou, ako napríklad guinejský prezident Alpha Condé, ktorý bol zvrhnutý 5. septembra 2021 po tom, ako podpísal s Čínou dlhodobú zmluvu o vývoze hliníka.

Ukázalo sa, že dôležité premeny ukrajinskej vojny sa prejavia na svetovej ekonomike, ktorá už zaznamenala významné premeny reprezentované vysokou mierou inflácie s možnosťou zníženia alebo poklesu miery hospodárskeho rastu, čo by mohlo viesť k fáze stagflácie, ktorá môže bohužiaľ prísť v čase, keď sa očakáva, že sa svet zotaví z následkov pandémie Covid-19.

Medzi ďalšie dôležité premeny aj vo svetovej ekonomike v dôsledku vojny na Ukrajine patrí zvýšenie výdavkov, či už na humanitárnu a vojenskú pomoc, alebo na posilnenie obranyschopnosti, alebo aj na znášanie dôsledkov a pomoc utečencom z tejto vojny, a takéto náklady z nej by zvýšili dlh dotknutých krajín v Európe, ktorý je už teraz vysoký.

Tieto dôležité premeny, či už politické alebo hospodárske, nepochybne vytvoria novú globálnu realitu.

Politici a odborníci na medzinárodné vzťahy sa domnievajú, že svet je veľmi blízko k novému svetovému poriadku po tom, čo súčasný svetový poriadok stratil svoju úlohu vo vojne na Ukrajine a Bezpečnostná rada – napríklad – nebola schopná len tak vydať rezolúciu o prímerí na Ukrajine. Kto by potom uveril, že Spojené štáty, ktoré sa vo vojne na Ukrajine priamo nepostavili Rusku, priamo vstúpia do vojny s Čínou na obranu Taiwanu a proti politike “jednej Číny”, ktorú Washington uznával vo svojej otvorenosti voči Číne za čias Mao Ce-tunga, Nixona a Kissingera. Vyjadrením tejto skutočnosti boli slová hlavného čínskeho diplomata, štátneho radcu Jang Ťie-čchiho, adresované americkej delegácii počas prvých priamych rozhovorov medzi Čínou a Amerikou v Anchorage na Aljaške (jar 2021), ktoré špecifikovali postoj Číny: “Nie ste kvalifikovaní na to, aby ste oslovovali Čínu z pozície sily”.

Existovali náznaky a vývoj, ktoré predpovedali, že ešte pred vojnou na Ukrajine dôjde k zmenám, ktoré sa presadia vo svete, medzi nimi aj

1. Presadzovanie myšlienky konca “geopolitiky” v posledných rokoch, čo znamená znižovanie významu medzinárodných interakcií, ktoré sú založené na geografickej polohe a kontrole nad územiami, a prijalo sa tvrdenie, že moderné medzinárodné interakcie kladú do svojich priorít ekonomický rozmer a technologickú a komunikačnú revolúciu, ktoré nepoznajú význam geografických priestorov, a že národná bezpečnosť je spojená s ekonomikou a technológiami, a nie s geografiou. Napriek tomu ukrajinská kríza potvrdila význam geografie, keďže požiadavky Ruska týkajúce sa nezaradenia Ukrajiny do NATO súvisia s jej geografickou blízkosťou k Rusku, čo predstavuje hrozbu pre jej národnú bezpečnosť v prípade, že na jej hraniciach budú umiestnené sily NATO. Bolo zrejmé, že cieľom ruskej vojenskej intervencie na Ukrajine bolo kontrolovať geografickú oblasť, ktorá by mohla predstavovať zdroj hrozby, a pracovať na jej neutralizácii.
2. Úpadok globalizácie: “Globalizácia” predstavovala ideologický rámec pre ekonomický pohyb sveta v posledných desaťročiach. Opierala sa o myšlienku ekonomickej integrácie a vzájomnej závislosti medzi krajinami, dodržiavanie pravidiel súvisiacich s obchodom a pohybom tovarov a služieb a nepolitizovanie ekonomických vzťahov. Napriek tomu v posledných rokoch došlo k úpadku globalizačného hnutia, keďže to bol odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie spolu s protekcionistickou a represívnou politikou, ktorú presadzoval bývalý prezident USA Donald Trump. Ekonomickú globalizáciu ovplyvnila aj pandémia Covid-19.

Tvrdé hospodárske sankcie, ktoré Spojené štáty, Európska únia a ich spojenci uvalili na Rusko v súvislosti s ukrajinskou krízou, predstavovali výrazný úpadok fenoménu globalizácie, najmä sankcie, ktoré boli zamerané na ruské banky s cieľom zmraziť aktíva držané v amerických finančných inštitúciách a obmedziť ich schopnosť fungovať v rámci globálneho finančného systému, nabádali západné spoločnosti k odchodu, uzatvárali európsky vzdušný priestor pre ruské lietadlá a zakazovali ruským médiám vstup do tradičného a elektronického mediálneho priestoru.

Všetky tieto sankcie prispeli k ďalšiemu poklesu fenoménu globalizácie a niektorí vyslovili myšlienku potreby nových pravidiel medzinárodného hospodárskeho systému.

3. Energetická a potravinová nezávislosť: Po arabskom ropnom embargu voči Spojeným štátom v roku 1973 prijali nasledujúce americké administratívy cieľ dosiahnuť “energetickú nezávislosť” prostredníctvom zvýšenia domácej produkcie a programov alternatívnej energie. V súvislosti s ukrajinskou krízou sa však Spojeným štátom a krajinám Európskej únie ukázalo, že cieľ energetickej nezávislosti je ešte ďaleko, a preto ho v nasledujúcich rokoch zaradia medzi svoje priority. To isté platí aj pre krajiny dovážajúce potraviny, najmä pšenicu, pretože sa určite budú snažiť dosiahnuť určitý stupeň potravinovej nezávislosti.

4. Smerovanie k Európe a dvojitému obmedzeniu: Od čias administratívy bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu Spojené štáty vyzdvihovali heslo “Smerom k Ázii”, aby čelili tomu, čo považovali za “čínsku hrozbu”, ale ukrajinská kríza pripomenula, že “otázka európskej bezpečnosti ešte nie je vyriešená”. Kríza tiež odhalila zhodu v niektorých víziách medzi Ruskom a Čínou, čo sa jasne prejavilo vo vyhlásení vydanom na čínsko-ruskom samite 4. februára 2022, v ktorom obe strany vyjadrili svoj nesúhlas s ďalším rozširovaním NATO. Vyzvali NATO, aby upustilo od svojho ideologického prístupu k studenej vojne, a že čínska strana má pochopenie a podporuje návrhy predložené Ruskom na vytvorenie záväzných dlhodobých bezpečnostných záruk v Európe.

Tento čínsko-ruský konsenzus spôsobí, že Spojené štáty k existujúcej orientácii na Áziu pridajú novú orientáciu na Európu a môžu prijať politiku dvojitého zadržiavania Číny aj Ruska.

Svet je svedkom – s dôsledkami vojny na Ukrajine – úpadku, ktorý predpovedá, že sme na prahu zrodu nového svetového poriadku, a na obzore sa začali črtať dôkazy, najmä ekonomická kríza, ktorej vývoj sa nevyhnutne odrazí na politickej situácii v Európe. Ukrajinská vojna postavila európske krajiny pred veľké výzvy v oblasti energetiky a bohatstva, čo ohrozuje západnú ekonomiku ďalšou stagnáciou.

Ukrajinská kríza odhalila limity americkej moci, ktoré sa prejavili najmä vo vylúčení vojenskej možnosti a prijatí prístupu hospodárskych sankcií. Prezident Biden vyhlásil, že “nikto neočakáva, že sankcie niečomu zabránia” a že vplyv sankcií “si vyžiada čas”. Ruský prezident Vladimír Putin uviedol, že americká moc upadá a že záväzok Spojených štátov voči spojencom sa výrazne oslabil, čo sa prejavilo aj pri urýchlenom odchode z Afganistanu a rastúcimi izolacionistickými tendenciami vo vnútri USA.

Výzva Spojených štátov v tomto historickom okamihu sa neobmedzuje len na Rusko a aj iné krajiny sa budú snažiť otestovať hranice americkej moci a ukázať úpadok USA ako superveľmoci, čo bude mať dlhodobé dôsledky, pokiaľ ide o rovnováhu síl v medzinárodnom systéme.