Aktuálne politické dianie

SNS sa jedného ministerstva vzdalo prospech Smeru. Rovnako Hlas. Kedy budeme poznať mená ministrov rezortov, ktoré odteraz riadi Smer?

Richard Takáč vysvetlil, že Smer prevzal dve ministerstvá, ktoré pôvodne patrili Hlasu a SNS, pretože tieto strany nedokázali vyriešiť situáciu s odídencami do stanoveného termínu (17. februára).

„Strana Smer prevzala pod seba dve ministerstvá, ktoré nám umožňujú poviem, že namiesto našich partnerov rokovať so skupinou okolo pána poslanca Huliaka a takisto aj okolo poslanca pána Ferenčáka, ďalších dvoch poslancov pána Šalitroša a pána poslanca Migaľa.“

Cieľom je stabilizovať koalíciu na 79 poslancov. Očakáva, že výsledky týchto rokovaní budú známe už v najbližších dňoch.

Viac vo videu:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Zo slov podpredsedu Smeru vyplynulo, že rokovania s Huliakovou skupinou, ktorá garantuje tesnú 76ku v parlamente, sú viac-menej uzatvorené. Oveľa tvrdšie sú rokovania s Ferenečákom. Jeho ambíciu v exekutíve hatí skutočnosť, že je primátorom Kežmarku.

„Samozrejme, že každý má nejaké svoje predstavy a je potrebné si to, poviem to tak, že nastaviť tak, aby to vedelo poriadne fungovať. A ja verím, že tá 79-ka bude ďalej pokračovať.“

A nemáte pocit, že to vytvára precedens, že neposlušní sú vlastne odmenení

„Nemôžem povedať, že neposlušní.”

Takáč odmietol hodnotiť situáciu v SNS a Hlase, pretože nevie, čo sa v týchto stranách dialo. Zdôraznil však, že Smer je disciplinovaná a stabilná strana, ktorej 42 poslancov zodpovedne dodržiava stranícku líniu a prispieva k stabilite koalície.

Z hľadiska stabilizácie situácie na Ukrajine, jedna z vecí, ktorú Európska únia ponúka Ukrajine, je vstup Ukrajiny do Európskej únie. Tlačí na to. Aký to bude mať dopad na našich poľnohospodárov? Čo sa pre nich zmení? A ako ich treba chrániť?

Richard Takáč zdôraznil, že prípadný vstup Ukrajiny do EÚ musí byť riadny a postupný, pričom najviac by ho pocítili poľnohospodári. Upozornil na rozdielne normy medzi EÚ a Ukrajinou, čo by mohlo ohroziť konkurencieschopnosť európskych farmárov. Kritizoval nevyvážené regulácie EÚ, ktoré znevýhodňujú domácich poľnohospodárov, zatiaľ čo dovozy z krajín mimo EÚ podliehajú miernejším pravidlám.

Takáč tiež varoval, že ak by Ukrajina získala prístup k poľnohospodárskym dotáciám EÚ, veľká časť financií by mohla smerovať k nadnárodným spoločnostiam, ktoré vlastnia rozsiahle pozemky na Ukrajine.

„A druhá vec z pohľadu vstupu Ukrajiny a prerozdelenia tých veľkých zdrojov. Zoberte si, že z rozpočtu Európskej únie ide zhruba 30 % pre poľnohospodárstvo, do tohto sektora, čo sú neskutočné peniaze.“

Na Ukrajine je podľa štatistík ukrajinský farmár až niekde na 10. mieste. Pred ním sú rôzne nadnárodné spoločnosti, ktoré sa k pôde na Ukrajine dostali. Od amerických a izraelských spoločností až po čínske. Nie sú to ukrajinskí poľnohospodári ani poľnohospodári z EÚ.

„Tak ja si kladiem otázku, že prečo by mala EÚ podporovať neukrajinských poľnohospodárov?  Sú to rôzne nadnárodné spoločnosti, ktoré ale poviem, že nie že len hospodária, ale aj fyzicky vlastnia tie pozemky na Ukrajine. To sú 100 tisíc až milióny hektárov, ktoré tam niekto vlastní.“

Poukázal na problémy slovenských poľnohospodárov, ktorí strácajú exportné trhy v prospech Ukrajiny. Zdôraznil potrebu intenzívnych diskusií na európskej úrovni, aby sa zabránilo ohrozeniu domácich poľnohospodárov a zabezpečila ich konkurencieschopnosť.

Na východe Ukrajina, na západe Mercosur. Ako sa Slovensko posnažilo, aby táto dohoda s Juhoameričanmi na našich poľnohospodárov neblaho nedopadla?

Richard Takáč priznal, že dohoda s Mercosurom je výhodná pre EÚ v oblasti priemyslu, ale nie pre poľnohospodárstvo, kde chýba reciprocita v dodržiavaní prísnych environmentálnych a hygienických noriem.

„Mercosur je z pohľadu vývozu napríklad áut a rôznych súčiastok, nakoľko sme hlavne teda automobilová exportná veľmoc, veľmi výhodná….  Čo sa týka pôdohospodárstva, samozrejme tam to také výhodné nie je.“

Kritizuje dovoz potravín, ktoré si vieme vyprodukovať sami, a poukázal na nezmyselnosť ekonomických tokov, keď Slovensko nie je sebestačné v produkcii hovädzieho mäsa, no zároveň jeho veľkú časť vyváža.

Zatiaľ nie sú jasne stanovené kvóty na dovoz produktov z Mercosuru, no hovorí sa o 3 % podiele na spotrebe EÚ pri hovädzine. Čo by európskych producentov hovädzieho mäsa neohrozilo. Takáč zdôraznil, že ministri poľnohospodárstva EÚ, vrátane neho, čakajú na finálne podmienky dohody. Upozornil aj na výhrady poľnohospodárskych organizácií a protesty v Európe vrátane Slovenska, ktoré reagujú na neistoty spojené s touto dohodou.

„Určite registrujete aj výhrady poľnohospodárskych stavovských organizácií, ktoré protestujú naprieč celou Európou, Aj u nás Slovensku. SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora), najväčšia stavovská organizácia sa k tomu tiež postavila tak, že sa chce pripojiť teraz niekde asi na hraniciach, neviem či s Českom, s Poľskom idú nejaké protesty kvôli tomu Mercosuru.“

Kým prejdeme na tie odbornejšie témy ministerstva, vy ste zverejnili tabuľku, koho platili USA, ktoré politické mimovládne organizácie. Ale mňa viac zaujíma to, že koho platíme my. Lebo od októbra 2023, to je vlastne od nástupu tejto vlády, z ministerstva školstva išlo na mimovládnu organizáciu Saplinq doteraz 530 tisíc eur. To sú veľké peniaze. Vláda toto pred voľbami veľmi kritizovala. Vy zverejňujete tabuľky, že kto koho platí, ale ľudia očakávajú, že s tým budete niečo robiť.

Richard Takáč priznal, že nepozná presné mechanizmy financovania mimovládnych organizácií cez ministerstvo školstva, ale registruje prípady, kde štát poskytol vysoké sumy. Zdôraznil, že vláda už odhalila financovanie niektorých organizácií zo zahraničia a poukázal na prípad organizácie Humánny pokrok, ktorá pred voľbami 2023 dostala výrazne vyššiu dotáciu z jeho ministerstva ako v predchádzajúcich rokoch.

„Ja môžem povedať príklad, že my sa teraz tiež snažíme pozrieť na jednu mimovládnu organizáciu, ktorá pod nami pôsobí, nie je u nás na ministerstve, ale v tom sektore. Je to Humánny pokrok. Neviem, či ste sa s nimi stretli. Tiež je to agentúra, ktorá dostávala v rokoch 2020, 2021, 2022 cca 30-40 tisíc eur ročne. A napríklad pred voľbami v 2023 dostala skoro 700 tisíc eur ročne na aktivity. A robia aktivity, rôzne antikampane, ktoré sú podľa mňa zamerané v neprospech domácich slovenských reťazcov.“

K samotnej organizácii Saplinq povedal, že ju síce eviduje ako LGBTI organizáciu, ale nechce zasahovať do kompetencií ministra školstva. Na svojom ministerstve dohliada na to, aby sa peniaze nerozdeľovali netransparentne a aby financovanie organizácií bolo zmysluplné.

Priority ministerstva

Máme alebo nemáme na Slovensku jedny z najlacnejších potravín v Európe? Alebo je to len vďaka zmenenej metodike?

„No minimálne môžeme povedať, že ich nemáme najdrahšie, tak ako tvrdila opozícia teraz. Nie, nemuseli sme zmeniť metodiku, len sme si začali hovoriť pravdu.“

Richard Takáč je presvedčený, že sa začalo používať presnejšie meranie cez registračné pokladne, podobne ako v iných krajinách EÚ. Poukázal na to, že Slováci nakupujú vo veľkom v zľavách, čo ovplyvňuje celkové vnímanie cien.

Nepotvrdil, že Slovensko má najlacnejšie potraviny, ale zdôraznil, že nie sú ani najdrahšie. Kritizoval bývalú vládu za vysokú infláciu v rokoch 2022-2023 a obhajoval kroky súčasnej vlády, ktoré podľa neho pomáhajú znižovať ceny potravín, napríklad väčšou podporou sektora, lepším čerpaním eurofondov a kontrolami reťazcov.

Keď hovoríte o tých reťazcoch tak vlastne konkurenciu môže zvýšiť počet reťazcov, aby si viac menej konkurovali. Prečo máme na Slovensku dva reťazce od jedného majiteľa? (Kaufland a Lidl)

„Tak to už ja neviem povedať, že prečo máme, jednoducho sú tu. Je to súkromný majiteľ, súkromná firma, ktorú štát nevie ovplyvniť. Tak ako neviete ovplyvniť to, že napríklad prichádza sem ďalší obchodný reťazec, je to portugalský obchodný reťazec (Biedronka).“

Prečo mu to tak dlho trvá? Nie je za tým boj ostatných konkurentov?

Minister nevie potvrdiť ani vyvrátiť, či za zdržaním nového reťazca stoja konkurenti. Podľa jeho informácií má reťazec v najbližších dňoch otvoriť prvé prevádzky a očakáva, že jeho príchod zníži ceny potravín. Zároveň sa obáva, že by mohol znížiť podiel slovenských potravín, aj keď reťazec deklaruje ich ponuku.

„Má jednu tretinu trhu v Poľsku, takže to je jeden z veľkých. A on je medzinárodný, svetový. Lebo hovorím je to portugalská rodinná veľká firma. Takže podľa mňa toto spôsobí zníženie cien.“

Keď ste hovorili o tom, že Slováci radšej kupujú v akciách, no kúpili by ste si maslo za 4 eurá, alebo by ste si počkali, keď bude za 2 v akcii?

„Ani nemusím čakať akože poviem, že aj keby ste dnes išli nakupovať, tak maslo nájdete v niektorých reťazcoch určite v zľave napríklad.“

Kritizuje opozíciu za to, že mu vyčíta nakupovanie v zľavách a spochybňuje dáta Štatistického úradu, ktorý podľa neho len prešiel na metodiku Eurostatu. Zdôraznil, že je prirodzené, že spotrebiteľ si vyberie najlacnejší produkt, ak mu nezáleží na konkrétnej značke. Zároveň obvinil opozíciu z „amnézie“, keďže podľa neho zabúda na vlastné zlyhania z minulých rokov.

 Jedna vec je kvantita, druhá vec je kvalita. Presvedčili ste bruselské autority o tom, že máme rovnaké chute ako ostatní v Európe?

Richard Takáč uviedol, že Slovensko stále rieši problém duálnej kvality potravín a že presviedčanie Bruselu ešte len prebieha.

„To budeme ešte len presviedčať teraz, keď ideme vyhodnocovať duálnu kvalitu potravín, čo je stále téma.“

Kritizoval predchádzajúcu vládu za to, že tri a pol roka neprijala potrebnú legislatívu, zatiaľ čo Česko ju už má. Podľa neho Slovensko získalo právne nástroje na riešenie tohto problému až v roku 2024 a aktuálne prebieha vyhodnocovanie vzoriek potravín. Výsledky týchto testov majú byť zverejnené čoskoro.

„Budú sa sťahovať z OBEU, budú sa dávať pokuty. Máte na to nástroj? Áno, áno však je prijatá na to legislatíva Áno, je na to prijatá legislatíva.“ Doplnil nástroje nad rámec monitoringu a testovania minister.

Ako bude verejnosť informovaná, že nejaký potravinový produkt obsahuje prášok z múčnych červov?

„Je na to prijatá európska legislatíva a vlastne každý takýto poviem, že tovar alebo teda nejaká položka alebo niečo, nejaký výrobok by mal mať evidentne viditeľné označenie,  že vlastne tento výrobok obsahuje nejakú prímes takýchto nejakých „nahrážok“ z hmyzu, nejakých bielkovín alebo niečoho takého.“

Mediálnu kampaň k tomu, aby pridávanie hmyzu do potravín schválené  na úrovni EÚ nebolo v slovenskom mediálnom priestore považované za hoax, ministerstvo nechystá.

Na čom dnes stojí a padá potravinová bezpečnosť Slovenska?

Minister rozdelil potravinovú bezpečnosť na dve časti: bezpečnosť potravín (kvalita a kontroly) a sebestačnosť. Tvrdí, že Slovensko patrí medzi top krajiny v kontrolách potravín. Zároveň však priznal, že sebestačnosť je nízka, okolo 40 %.

A čo robia na ministerstve preto, aby bolo toto % vyššie?

Uviedol napr. zvýšenie štátnej podpory pre poľnohospodárstvo (180 mil. eur v roku 2024), nové štátne schémy pre potravinárov a snahu o zníženie byrokracie.

„Boli roky keď zo štátneho rozpočtu pre pôdohospodárstvo išiel 1-2 milióny eur. Minulý rok 2024 atakujeme sumu 180 miliónov eur zo štátneho rozpočtu.“

Podporu smerujú hlavne k tým, ktorí pestujú ovocie, zeleninu a chovajú hospodárske zvieratá. Cieľom je, aby sa slovenské produkty spracovávali doma a nezvyšoval sa vývoz surovín. Upozornil, že zmeny si vyžadujú dlhodobý prístup a kontinuitu naprieč vládami.

V rozhovore sme ešte hľadali odpovede na tieto otázky:

– Jedna z vecí, ktoré môžu oživiť náš poľnohospodársky trh alebo potravinársky trh, je aj podpora malých farmárov. Čo si myslíte o tomto?: „Malí farmári čelia obrovskej byrokracii, nespravodlivému prerozdeľovaniu dotácií a dominantnému postaveniu veľkých agrobarónov. Ak to s budúcnosťou poľnohospodárstva myslíte vážne, riešte skutočné problémy, zabezpečte spravodlivé dotácie bojujte proti korupcii. Uľahčite prístup k pôde, financiám pre malých farmárov. Inak budú takéto iniciatívy len prázdnymi gestami, bez reálneho dopadu.“

–  Sami ste zistili, že naše bitúnky majú síce dotačné kapacity, ale sú nedostatočne využívané. Čo sa s tým dá urobiť?

–  Ešte sa vrátim k tej byrokracii. Viem, že sa riešila otázka registrácie ošípaných na dochovanie jedného kusu napríklad. Ako je to teraz?

– Prečo ministerstvo od decembra 2023 nepokračuje v Agropodcaste?

–  Na hlavnej stránke ministerstva je odkaz „Koronavírus“. A pod ním odkazy na Mikasové vyhlášky. Nestaráte sa o stránku?