Bratislava 3. augusta 2021 (HSP/Foto:Pixabay)
Na facebookovu stránku Vladyka Milan odpovedá sa obrátila žena, ktorej manžel pravidelne odchádza na noc z domu, aby sa postaral o svojich rodičov. Žene, ktorá tak zostáva na ich vlastnú rodinu sama, sa to prirodzene nepáči. Pýta sa preto, či môžu starí rodičia niečo také od svojich detí vôbec žiadať
„Je správne aby starí rodičia vyžadovali prítomnosť v noci alebo niekoľko dní, ak to má byť za cenu odchodu manžela od svojej mladej rodiny? Je správne, ak otec v rodine chýba ‘pol týždňa’ s odôvodnením, že to je presne na polovicu a je to tak spravodlivé? Čo ak sa situácia rodičov tak zhorší, že zostanú na lôžku, má mladá rodina s deťmi povinnosť sa rozdeliť?“ pýta sa nešťastná žena.
.
Chcela by vedieť, ako a kde nájsť tú správnu mieru, aby netrpela ani jedna strana. Teda ani mladá rodina, ale ani rodičia, ktorí by tak mohli svojim deťom vyčítať, že sa o nich v starobe nepostarali.
Na túto otázku, ktorá trápi aj mnohé ďalšie rodiny, dal odpoveď predseda Rady pre rodinu Gréckokatolíckej eparchie Košice, Peter Labanič. Ten sa jednoznačne postavil na stranu mladej ženy.
Ako tvrdí, rozdelenie rodiny nie je Božou vôľou. Aj keď sa to tak deje z mnohých prirodzených dôvodov. Či sú to odchody otcov a matiek za prácou, alebo ide o starostlivosť o chorých a nevládnych príbuzných.
„Vo všetkom však treba zachovať rozumnú mieru, aby pre jedno dobro neutrpelo iné, ešte dôležitejšie dobro. Prioritou číslo jedna je pre manželov nebyť od seba oddelení dlho a pravidelne. A hneď druhou je neopustiť svoje nedospelé deti. Funkcia manžela a rodiča sa nedá ničím nahradiť. V rebríčku dôležitosti majú popredné miesto aj rodičia, ale nie to prvé,“ zdôraznil Labanič.
Nepokladá teda za rozumné riešenie, aby manžel pravidelne opúšťal svoju manželku a deti a trávil polovicu času so svojimi rodičmi. Opúšťanie svojej vlastnej rodiny je možné len na krátky čas, a je možné ho tolerovať napríklad počas náhlej krízy. Z dlhodobého hľadiska nie.
Ako riešenie odporúča dve možnosti, obe však musia v prvom rade vyhovovať mladej rodine.
„Niekedy je najlepším riešením, aby rodičia prišli bývať k deťom. Starší ľudia neradi odchádzajú zo svojho domova, na ktorý si zvykli. Ich schopnosť prispôsobiť sa je menšia. Nemajú však právo trvať na svojom, ak to rodine ich dieťaťa spôsobuje veľkú ujmu. Sú to oni, ktorí sa musia prispôsobiť,“ vysvetľuje situáciu predseda Rady pre rodinu.
.
A je potrebné na tom trvať, aj keď sa to starým rodičom nebude páčiť. Podľa jeho názoru už starší ľudia nedokážu objektívne posúdiť situáciu, preto sa netreba príliš trápiť tým, že im ‘mladí’ vo všetkom nevyhoveli. Veď ani malému dieťaťu nevyhovieme vo všetkom, ale robíme veci, ktoré sú pre jeho dobro, aj keď mu to práve nevyhovuje.
Druhou možnosťou riešenia situácie je, že starí rodičia zostanú bývať vo svojom. Ich prítomnosť totiž môže spôsobiť mladej rodine silnú záťaž.
„Ak to vyhovuje aj rodičom, tak potom sa môžu dohodnúť, ako sa o nich postarať tak, aby to nebolo pre nikoho z nich neznesiteľné bremeno,“ tvrdí Labanič.
Nemá tým na mysli priamo umiestnenie v ústavnej starostlivosti, aj keď existujú situácie, keď je aj táto možnosť prípustná. Nasáva vtedy, ak si starostlivosť o seniora vyžaduje prístup odborníkov. Avšak netreba zabúdať na to, že osobná starostlivosť o starkých dáva dobrý príklad aj ďalšej generácii. A dobrý príklad často pri výchove zaváži viac, ako mnoho slov.
„Žiadne riešenie nie je dokonalé, vždy si to vyžaduje aj niesť kríž od každého zo zúčastnených. Preto je dôležité pri rozhodovaní prosiť Boha o múdrosť, aby sme sa rozhodli správne, a o lásku, aby sme boli ochotní priniesť potrebnú obetu. Boh nás za ňu jedného dňa odmení,“ dodal na záver predseda Rady pre rodinu Peter Labanič.
.
0.0°C
.JPG)
