Môže summit vo Švajčiarsku priniesť mier pre Ukrajinu?

Bratislava 11. júna 2024 (HSP/ Modern Diplomacy/ Foto: TASR/AP/TT News Agency-Fredrik Sandberg)

Po viac ako dvoch rokoch, štyroch mierových summitoch a niekoľkých kolách rokovaní je ukončenie rusko-ukrajinskej vojny stále v nedohľadne. Odpoveď na otázku, či by Švajčiarsky summit mohol priniesť Ukrajine mier, sa pokúša nájsť  Modern Diplomacy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj má za sebou rušné dni: najprv ho čakala nečakaná návšteva významného ázijského bezpečnostného summitu, Dialóg v Šangri-La v Singapure, potom nasadol na lietadlo smerujúce do Kataru, neskôr na Filipíny a do Francúzska, až po vyjednanie balíka vojenskej pomoci vo výške 225 miliónov USD a ospravedlnenie za meškanie od amerického prezidenta. Jeho hlavným cieľom bolo zmobilizovať čo najviac krajín, aby sa zúčastnili na nadchádzajúcej mierovej konferencii vo Švajčiarsku.

Summit, ktorý sa má konať 15. a 16. júna v luxusnom letovisku Bürgenstock vo Švajčiarsku bude piatym medzinárodným pokusom o zabezpečenie „komplexného, spravodlivého a trvalého mieru pre Ukrajinu“ na základe 10-bodového mierového rámca, ktorý Kyjev navrhol v roku 2022.

Slovná vojna s Pekingom

Vo vzácnom verejnom vystúpení Zelenskyj spustil reči o tom, že Čína podľa neho obhajuje a finančne podporuje Moskvu, opakovane odmieta stretnutia s ukrajinským vedením a pokúša sa v mene Ruska „narušiť mierový summit“. Jedným z jeho najostrejších vyjadrení bolo, že označil Čínu za „nástroj v rukách Putina“.

Čínsky minister obrany Dong Jun, ktorý akoby počas Zelenského prejavu v miestnosti chýbal, všetky obvinenia odmietol. Peking, ktorý s Ruskom udržiava komplexné strategické partnerstvo „bez hraníc“, sa postavil za svoju neutralitu v tejto otázke a potvrdil rešpektovanie zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny.

Napriek tomu, že Čína zdôraznila svoju „úzku komunikáciu“ so Švajčiarskom, zrušila účasť na summite a uviedla, že chýbajú tri základné kritériá pre úspešné mierové rokovania. Mala na mysli predovšetkým odmietnutie organizátorov pozvať Rusko, a teda neúčasť oboch strán konfliktu na summite. To podľa Pekingu nielenže bráni spravodlivej diskusii, ale summit je vzhľadom na neúčasť všetkých zainteresovaných strán neúplný.

Podľa Číny mierová konferencia bez účasti Moskvy a Kyjeva nielenže nie je prejavom úprimnosti, ale hrozí aj ďalšou eskaláciou konfliktu. Peking však ponúkol zvolanie samostatnej konferencie za účasti oboch strán, čo však odmietol Zelenskyj. „Ukrajina je obeťou vojny. Sme to my, kto musí všetko iniciovať… Nikto iný si plne neuvedomuje, čo Rusko touto vojnou nášmu štátu prinieslo… Nikto iný nemá právo diktovať, ako sa má táto vojna skončiť,“ vyjadril sa.

Ruský prezident Putin summit odmietol. Považuje to za spôsob, ktorým Ukrajina a jej západní spojenci „vyvíjajú nátlak“ na Moskvu a tvrdil, že Rusko nikdy nebolo pozvané a napriek tomu mu bolo vyčítané, že sa odmietlo zúčastniť.

Mierové plány

Od začiatku vojny vo februári 2022 bolo predložených niekoľko mierových plánov. Zelenského 10-bodový Mierový plán, ktorý sa zameriava na otázky, ako je jadrová bezpečnosť a potravinová bezpečnosť, nepožaduje len obnovenie ukrajinského územia dobytého Ruskom, ale aj súdenie Moskvy ako vojnového agresora.

Zatiaľ čo Rusko označilo mierový plán za „neuskutočniteľný a nereálny“; mnohí vrátane NATO, Spojených štátov a Francúzska ho podporili. Rusko namiesto toho podporilo neúspešné Istanbulské komuniké, ktoré zdôrazňovalo neutralitu Ukrajiny a požadovalo, aby Kyjev obmedzil veľkosť svojej armády, ako aj mierové návrhy Číny ako základ rokovaní.

Peking zatiaľ navrhol dva rámce: Jeden z vlastnej iniciatívy a druhý v spolupráci s Brazíliou. Okrem toho, že Čína podobne argumentovala jadrovou bezpečnosťou a potravinovou bezpečnosťou, v 12-bodovom návrhu “Pozícia Číny k politickému urovnaniu ukrajinskej krízy“ , prijatom vo februári 2023, vyzvala na ‚opustenie mentality studenej vojny‘. Vysvetlila, že tým myslí postaviť sa proti “blokovej konfrontácii“, čím sa nepriamo kritizuje expanzia NATO vo východnej Európe, ktorá podľa Pekingu konflikt rozdúchala.

Prijatie nedávneho šesťbodového návrhu sformulovaného spolu s Brazíliou je v súlade s predchádzajúcim návrhom okrem podpory mierového procesu uznaného oboma stranami konfliktu, t. j. prijateľného pre Rusko aj Ukrajinu, ako aj odmietnutia praxe „delenia sveta na izolované politické alebo hospodárske skupiny“, pričom sa opätovne kritizuje NATO a pokusy Západu o sankcie voči Rusku.

Na minuloročnom Dialógu v Šangri-La navrhla svoju verziu mierového plánu aj Indonézia. Požadovala stiahnutie ruských vojsk, vytvorenie demilitarizovanej zóny a referendum OSN o „spornom území“.

Zatiaľ čo takmer všetky mierové plány sa zhodujú vo výzvach na jadrovú bezpečnosť a potravinovú bezpečnosť, hlavnými spornými bodmi zostávajú účasť Ruska ako jednej strany konfliktu a vojenská podpora Ukrajiny zo strany NATO a Západu. Tieto obmedzenia doteraz spôsobili, že všetky mierové rozhovory boli bezvýsledné.

Nakoľko je pravdepodobné, že summit bude úspešný?

Zelenskyj vyjadril frustráciu z toho, že mnohé krajiny nereagovali na pozvanie. Na Dialógu v Šangri-La oznámil, že sa očakáva, že sa k summitu pripojí 106 krajín z pôvodne pozvaných 160.

Na nadchádzajúci summit boli vyjadrené rôzne názory. Zatiaľ čo komentár v denníku The Guardian ho označil za “gamechanger“ pre Ukrajinu, článok v Európskej Pravde označil samit za „nebezpečný“. V článku, ktorý tvrdí, že preskúmal „posledný návrh rozhodnutia summitu“, sa uvádza, že mierový návrh oslabí pozíciu Kyjeva nielen tým, že odsunie na vedľajšiu koľaj hlavné zásady ukrajinského Mierového plánu, ale aj tým, že „normalizuje pozíciu Ruska“ tak, že naštartuje nové summity.

Zatiaľ čo diskusia pokračuje, neúčasť Ruska (či už z dôvodu, že nebolo pozvané, alebo z dôvodu nedostatočnej ochoty pripojiť sa aj v prípade, že by pozvané bolo) významným spôsobom znižuje dôveryhodnosť summitu. A to nielen preto, že jeho rozhodnutia, ak by vôbec nejaké boli, by zostali neprijateľné pre jednu z dvoch strán konfliktu, ale aj preto, že neúčasť Moskvy vyvolala odstúpenie mnohých – vrátane Číny, Saudskej Arábie, Brazílie, Pakistanu a ďalších. Aj spomedzi krajín juhovýchodnej Ázie sa pravdepodobne zúčastnia len štyri. India, ktorá v konflikte zachováva neutralitu a ktorú Zelenskyj osobne oslovil, aby sa pripojila, sa možno zúčastní, ale nebude zastúpená na najvyššej úrovni.

Biden dal prednosť hviezdam

Pre Ukrajinu bolo najšokujúcejšie rozhodnutie prezidenta USA Joea Bidena, ktorý sa summitu nezúčastní. Biden sa namiesto toho zúčastní na hviezdami nabitom podujatí na získanie finančných prostriedkov pre demokratov s názvom „Premier Night with the Presidents“ v Los Angeles, na ktorom potvrdil účasť aj bývalý prezident Barack Obama a známi herci George Clooney či Julia Robertsová. Zatiaľ čo viceprezidentka Kamala Harrisová a poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan prezidenta Bidena zastúpia, neprítomnosť amerického prezidenta vyvolala Zelenského hnev, ktorý povedal, že „by sa dočkal len Putinovho potlesku“.

Napriek tomu, že Biden konečne “rozbil prasiatko“ a odovzdal Ukrajine balík vojenskej pomoci, v nedávnom rozhovore pre časopis TIME jasne uviedol, že nie je pripravený na „NATOizáciu Ukrajiny“. „Mier neznamená NATO. Mier znamená, že Rusko nikdy, nikdy, nikdy, nikdy neobsadí Ukrajinu,“ povedal Biden.

Podľa odborníkov je vstup Ukrajiny do NATO nepriaznivý pre znovuzvolenie Bidena, ktorý sa už teraz musí vyrovnávať s pokračujúcou vojnou Izraela v Gaze a nízkym ratingom doma. 59 % Američanov sa v máji vyjadrilo, že ho ako prezidenta nepodporí.

Táto otázka však zostáva hlavným kameňom úrazu medzi Kyjevom a Washingtonom. Navyše, hoci Zelenskyj víta podporu Bidenovej administratívy pre Ukrajinu, aby sa zamerala na Rusko hneď za hranicou so zbraňami dodanými Washingtonom, ďalej požaduje, aby Ukrajina mala viac priestoru na „opätovanie paľby“ vo vnútri ruského územia. To USA pravdepodobne nepovolia.

Aj keď na chvíľu necháme bokom zoznam nezúčastnených, je veľmi nepravdepodobné, že by tí, ktorí priletia do Švajčiarska, v tejto chvíli radikálne zmenili svoje postoje k vojne. A to vyvoláva pochybnosti o tom, či summit dokáže túto krízu vyriešiť.

Trvalý mier by si vyžadoval nielen aktívnu a pozitívnu účasť oboch strán, ale aj skutočné úsilie a pevnú politickú vôľu všetkých zainteresovaných strán ukončiť konflikt. Bez toho by summity a mierové procesy, nech by boli akokoľvek úprimne koncipované, neboli ničím iným ako nekonečnou špirálou bezvýsledných diskusií a súťažou najlepších rečníkov.

Prečítajte si tiež :

• To najdôležitejšie z Ukrajiny
• Bidenovo odmietnutie Macronovi vyvolalo ďalší bod napätia vo vzájomných vzťahoch