Môže náhly ústup Ruska z Ukrajiny znamenať, že sa blíži úder taktickými jadrovými zbraňami?

Bratislava 11. septembra 2022 (HSP/Foto:Screenshot Facebook, Twitter)

Situácia na Ukrajine môže byť teraz ešte nebezpečnejšia, píše americká publikácia zameraná na obranu, národnú bezpečnosť a armádu 19FortyFive

Ruské ministerstvo obrany po niekoľkých dňoch zničujúcej ukrajinskej protiofenzívy oznámilo, že sťahuje svoje sily z dvoch oblastí v ukrajinskej Charkovskej oblasti. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videopríhovore poznamenal: “Ruská armáda v týchto dňoch predvádza to najlepšie, čo dokáže – ukazuje chrbát.” Ukrajinci oslavovali, a to oprávnene.

Hoci ruskí hovorcovia uviedli, že ruské sily “menia pozície” pred novou ofenzívou, reportéri na mieste spochybnili takéto vyhlásenia jednak preto, že odrážajú ruské vyhlásenia, keď opustila svoj postup smerom na Kyjev, a tiež preto, že ruské sily odišli v takom veľkom zhone, že za sebou zanechali množstvo zbraní a vybavenia.

Západní predstavitelia sú pochopiteľne spokojní. “Tento (ukrajinský pokrok) svedčí o odvahe, zručnostiach a odhodlaní ukrajinských síl a ukazuje, že naša podpora má každý deň na bojisku význam,” povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na tlačovej konferencii 9. septembra. Štátny tajomník Anthony Blinken, ktorý sa zamýšľal nad svojou nedávnou cestou na Ukrajinu, na tej istej tlačovej konferencii poznamenal: “Aj keď prezident Putin začiatkom tohto leta vrhol proti Ukrajine všetko, čo mohol, Ukrajina tento úder absorbovala a teraz sa bráni.”

Aj keď je správne oslavovať ruskú porážku, vojna môže vstúpiť do oveľa nebezpečnejšej fázy.

Uvažujme: Ak by ruského prezidenta Vladimira Putina unavilo vyčerpávanie a rozhodol by sa použiť taktické jadrové zbrane, ako by sa zmenilo ruské správanie – rýchle stiahnutie a dokonca ponechanie kľúčového vybavenia? Odpoveď: Nebolo by to tak.

Bidenova administratíva dovolila, aby strach z ruských jadrových zbraní sám seba obmedzil a obmedzil dodávky zbraní, ktoré ukrajinské sily potrebovali v prvých týždňoch vojny. Našťastie, na pozadí ukrajinskej vytrvalosti si uvedomila, aká nevhodná môže byť politika riadená strachom a slabosťou. To však neznamená, že Spojené štáty a NATO by nemali mať pohotovostný plán na odvrátenie použitia ruských jadrových zbraní, ako aj na reakciu na ich použitie, ak by Putin teraz prekročil hranicu.

Biely dom a americká spravodajská komunita si môžu byť isté, že v prípade, ak Putin vydá rozkaz na nasadenie taktických jadrových zbraní, budú mať k dispozícii varovanie. Môžu sa domnievať, že satelitné fotografie, spravodajské signály a ľudské spravodajstvo poskytnú jasný obraz. Povaha spravodajských služieb však spočíva v tom, že vždy existujú pochybnosti a klamstvá. Tak ako neskorší vodca al-Kájdy Usáma bin Ládin používal skôr staromódne poslíčky ako e-mail alebo mobilné telefóny, tak by to mohli robiť aj niektorí hlavní ruskí velitelia. Počas vojny s Izraelom v roku 2006 Hizballáh úspešne preukázal schopnosť ukryť rakety dlhého doletu vďaka diverzným zariadeniam, ktoré boli navrhnuté tak, aby ich bolo možné odhaliť, ako aj vďaka iným podzemným zariadeniam, ktoré všetky postavili severokórejskí inžinieri. Týmto nechceme naznačiť severokórejský uhol pohľadu na Ukrajinu, ale ruskí stratégovia určite sledujú ponaučenia z každého konfliktu.

Nie je tiež nevyhnutne pravda, že by sa Putin snažil vopred utajiť použitie taktických jadrových hlavíc. V roku 2012 prezident Barack Obama vytýčil “červenú čiaru” okolo použitia chemických a biologických zbraní v Sýrii. Keď následne sily sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada použili chemické zbrane proti predmestiu Damasku, Obama ustúpil. Straníci následne spochybnili existenciu červenej čiary. Bolo to neúprimné, keďže vysokopostavení predstavitelia Obamu v tom čase dopĺňali tlačové správy o zákulisné hovory s expertmi a mienkotvornými osobnosťami, aby vyjadrili, ako vážne to Obama myslí so svojou červenou líniou. Keď táto hra so slovami nezabrala, mnohí odporcovia presadenia červenej čiary zmenili taktiku a tvrdili, že z pohľadu obetí bômb nezáleží na tom, či ich smrť nastala v dôsledku plynu alebo zmrzačenia výbušninou. Koniec koncov, výsledok bol rovnaký. Stratilo sa akékoľvek pochopenie toho, čo by koniec stigmy spojenej s chemickými zbraňami mohol znamenať pre budúce vojny.

Putin sa mohol spoľahnúť na to, že zástancovia, ktorí sa obávajú akejkoľvek ráznej reakcie, po taktickom jadrovom údere oživia argumenty o postchemickej červenej čiare. Mohol by počítať s tým, že Washington a Brusel budú vždy hľadať dôvod, prečo nezasiahnuť alebo eskalovať, a že obaja budú ochotní robiť kvôli tomu logické kotrmelce. Jednoducho povedané, Putin by si mohol spočítať, že Washington sa bude paralyzovať, kým nepominie nebezpečenstvo odvety.

Z tohto dôvodu by Biely dom a NATO mali vopred jasne povedať, že to nebude fungovať. Mali by podrobne opísať bolesť, ktorú Rusko utrpí, ak stiahnutie bude fingované pred taktickým použitím jadrových zbraní proti ukrajinským silám a mestám. Táto bolesť by mala zahŕňať nielen skutočne ochromujúce sankcie, a nie kozmetické polovičaté opatrenia, ale aj posilnenie schopnosti Ukrajiny rozšíriť zónu nepriateľstva na celé Rusko, od Baltského mora až po Tichý oceán. Mali by tiež podrobne opísať prípadné finančné a územné reparácie, ktoré prináležia Ukrajine a všetkým krajinám v závetrí od akéhokoľvek rádioaktívneho ožiarenia, ako aj krajinám, ktoré boli dlho obeťami ruského neformálneho impéria.

Slobodný svet je Zelenskému vďačný za to, že odmietol radu Bieleho domu evakuovať sa pred prvou ruskou inváziou. Bidenovi slúži ku cti, že túto chybu prekonal a umožnil ukrajinskému prezidentovi urobiť viac ako ktorýkoľvek iný líder od čias Winstona Churchilla, aby bránil slobodu a demokraciu tvárou v tvár zlu. Zelenskyj si zaslúži Nobelovu cenu za mier.

Politické rozhodnutia, ktoré teraz čakajú Bidena, môžu byť rovnako veľké. Oslavy môžu byť predčasné, ak sa Putin snaží dosiahnuť prostredníctvom jadrových zbraní to, čo nedokázal pomocou ľudskej sily. Mlčať teraz, bagatelizovať hrozbu, že Rusko môže použiť svoje taktické jadrové zbrane, alebo nechať strach riadiť politiku bude znamenať koniec liberálneho poriadku po druhej svetovej vojne.

Keďže ukrajinská vojna vstupuje do novej rozhodujúcej fázy, je čas posilniť odstrašovanie aj plánovať, čo príde po prvom použití ruských jadrových zbraní na Ukrajine.