Bratislava 18. júla 2023 (HSP/Foto: TASR-Dano Veselský)
Stráviť karanténu v zariadeniach štátu umožnili od 13. marca 2020 opatrenia prijaté na spomalenie šírenia nového koronavírusu. Po sprísnení opatrení od 6. apríla ju už občania prichádzajúci zo zahraničia museli absolvovať povinne. V júni 2020 ju zrušili
“V zmysle zákona nie je možné náklady za karanténu vymáhať faktúrami,” vyhlásil verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Ministra vnútra o zisteniach analýzy informoval koncom mája 2023 listom. Vyslovil nesúhlas s argumentom ministerstva vnútra, ktoré považovalo úhradu nákladov za karanténu (najmä za stravu) za zmluvný vzťah. Je to pochopiteľné, veď so zmluvou musia súhlasiť obe zmluvné strany. Dobrovodský pripomenul, že ľudia v karanténe neboli dobrovoľne a na základe nejakej zmluvy. Ministerstvo pokračuje vo vymáhaní zaplatenia faktúr občianko právne, ombudsman na to už dosah nemá.
Ak ministerstvo dokáže argumentovať úspešnosťou podaní o platobný rozkaz, niečo s našim súdnictvom asi nie je v poriadku: “Za Slovenskú republiku, v mene ktorej Ministerstvo vnútra SR koná, bolo podaných spolu 3208 návrhov na vydanie platobného rozkazu. Príslušné súdy mali posúdiť opodstatnenosť a právny základ uplatňovaných nárokov. Aktuálne je 2159 právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí v prospech Slovenskej republiky,” povedala hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.
“Mikulec vymáhal od ľudí faktúry protizákonne,” napísal včera Matúš Šutaj Eštok, ktorý Mikulcovi šliape na päty za každý prehrešok dlhodobo. “Verejný ochranca práv to povedal jasne. MVSR pod Mikulcovým vedením porušilo zákon pri vymáhaní nákladov za povinnú karanténu. O nákladoch za karantnénu mal rozhodnúť Úrad verejného zdravotníctva SR, ktorý karanténu nariadil vo forme rozhodnutia tak, aby sa ľudia mali možnosť voči rozhodnutiu brániť. Náklady na karanténu totiž nemožno vymáhať faktúrami,” napísal k veci Eštok a dodal: “Žiaden minister vnútra nemal toľko zlyhaní ako Roman Mikulec. Dúfam, že Slovensko už takého neschopného ministra nikdy mať nebude.”
Na celé obdobie kovidu by sa mali dôkladne pozrieť právnici a ústavní právnici, pretože aj laik vidí, že všetko nebolo “s kostolným poriadkom.” Teraz by mal dôrazne vystúpiť Šimečka a vysvetliť Mikulcovi, že štátny úradník môže konať len v intenciách zákona, že môže robiť len to, čo mu zákon prikazuje, tak ako sa to dlhodobo snaží vysvetliť generálnemu prokurátorovi Žilinkovi. Mikulec v tomto prípade reprezentuje štát, ktorý nariadil občanovi povinnosť nevyplývajúcu zo žiadneho zákona a potom ešte od občana vymáha náklady za výkon tej povinnosti. Obhajcovia tohto postupu sa na vec nedokážu pozrieť prizmou práva a argumentujú akýmsi verejným záujmom, ktorý sa ale čoraz viac ukazuje ako výsledok zištnej propagandy. Právne bezvedomie na Slovensku nemá konca kraja.
Prečítajte si tiež: