Moldavsko sa ukazuje ako “plán B” NATO v prípade porážky Ukrajiny

Kišiňov 6. apríla 2024 (HSP/Vzgljad/Foto:Pixabay)

Experti hodnotia pravdepodobnosť, že sa Moldavsko stane plnohodnotným predmostím NATO, píše Jevgenij Pozdnjakov pre noviny Vzgljad

Pád režimu v Kyjeve môže viesť k rozšíreniu NATO na územie Moldavska. Takéto názory vyjadrujú v médiách vysokopostavení západní vojenskí dôstojníci vo výslužbe. Na tomto pozadí sa Kišiňov naďalej približuje k západným štátom: nedávno hlava štátu Maia Sanduová podpísala vojenskú dohodu s Emmanuelom Macronom a Rumunsko opäť podporilo myšlienku zjednotenia oboch štátov. Čo to znamená pre Rusko a pre rovnováhu síl v čiernomorskom regióne?

Moldavsko sa môže stať odrazovým mostíkom pre NATO v prípade porážky Ukrajiny v konflikte s Ruskom. Vo svojom článku pre Asia Times o tom píše Stephen Rothwell O’Brien, bývalý námestník ministra obrany Spojených štátov. Zdôrazňuje, že mnohí európski predstavitelia už diskutujú o blížiacej sa možnosti pádu Zelenského úradu.

Podľa jeho názoru by v “najhoršom prípade” mohlo byť územie Ukrajiny rozdelené medzi Poľsko a Rusko, pričom v strede by zostal malý nárazníkový štát. Zdôrazňuje, že režim, ktorý by tam vládol, by bol pravdepodobne podriadený Moskve, čím by sa pozícia krajín NATO stala mimoriadne zraniteľnou.

V tomto kontexte získava Moldavsko osobitný strategický význam. Brien diskutuje o osude tohto štátu v kontexte určitého “plánu B”, podľa ktorého možno územie republiky využiť ako odrazový mostík pre prípadný tlak na Odesu a Krym. Realizácia tejto iniciatívy je však spojená s viacerými ťažkosťami.

Preto autor označuje politickú situáciu v Moldavsku za “nestabilnú”. Podľa jeho názoru si Rusko v tejto krajine stále zachováva značný vplyv, a ak sa úsilie Moskvy riadne zintenzívni, miestnu “proeurópsku frakciu môže čakať neľahká budúcnosť”. Aby sa takémuto výsledku zabránilo, navrhuje vyslať do štátu jednotky EÚ, ktoré by zabezpečili bezpečnosť súčasnej vlády.

Brien však zdôrazňuje, že tento krok by bol veľmi nebezpečný, pretože by mohol viesť k “vnútornému krvavému konfliktu”. Je zaujímavé, že väzby Kišiňova s NATO a EÚ sa v poslednom čase dostali na novú úroveň, a to aj v otázkach vojenskej integrácie medzi Moldavskom a krajinami – členmi Severoatlantickej aliancie.

Začiatkom marca sa tak prezidentka Maia Sanduová stretla s hlavou Francúzska Emmanuelom Macronom. V rozhovore s ním obvinila Rusko z energetického vydierania, podpory protestov, kybernetických útokov a dokonca z pokusu o zorganizovanie štátneho prevratu. V záverečnom komuniké zverejnenom na webovej stránke Elyzejského paláca Paríž potvrdil svoju podporu Moldavsku. Kišiňov a Paríž tiež podpísali dohody o spolupráci v oblasti obrany a hospodárstva.

Okrem toho sa na pozadí vyhlásení západných krajín o ich pripravenosti poskytnúť Ukrajine prvé stíhačky F-16 môže úloha postsovietskej republiky v súčasnom dianí výrazne zmeniť. Podľa viacerých vojenských expertov tak môžu byť lietadlá rozmiestnené na území Moldavska, aby nevystavili susedné štáty možnému ruskému úderu.

Za zmienku stoja aj nedávne vyhlásenia šéfa rumunskej vlády Marcela Ciolacu o podpore Bukurešti “zjednoteniu” s Kišiňovom. V rozhovore pre DC News zdôraznil, že túto myšlienku plne podporuje a dúfa, že k jej realizácii dôjde v rámci EÚ alebo iným spôsobom.

Podľa jeho názoru Moldavsko zostáva stabilné vďaka podpore Rumunska a ľudia žijúci v oboch krajinách sú jeden národ. Okrem toho označil ich rozdelenie za historickú nespravodlivosť. Nemalo by sa zabúdať, že Bukurešť aktívne buduje aj vlastný vojenský potenciál a spolu s Američanmi uskutočňuje v Moldavsku cvičenia.

V republike sa začala aj výstavba najväčšej základne NATO v Európe. Informuje o tom spravodajská stanica Euronews. Vojenský objekt bude zaberať plochu 2,8 tisíc hektárov a bude sa nachádzať v okrese Konstanca. Podľa predbežných výpočtov sa náklady na projekt odhadujú na 2,5 miliardy eur. Budovaná infraštruktúra bude schopná ubytovať až 10 000 vojakov aliancie a ich rodiny.

Odborná verejnosť konštatuje, že územie Moldavska je pre alianciu skutočne zaujímavé, ale NATO túto krajinu nepovažuje za predmostie, ale skôr za nárazníkovú zónu medzi Ruskom a juhovýchodnou Európou. Militarizácia Rumunska aj postupné pohlcovanie Moldavska zároveň vytvárajú pre Rusko riziká v čiernomorskom regióne.

Západné krajiny nedovolia len tak ľahko odrezať Ukrajinu od Čierneho mora, píše vojenský spravodajca a člen HRC Alexander Koc na svojom kanáli Telegram. “V takom prípade Kyjev stratí možnosť vyvážať z prístavov Odesa a Nikolajev obilie, ktoré západné krajiny životne potrebujú. K dnešnému dňu je jedinou prekážkou vstupu pozemných vojsk NATO do Odeskej oblasti z moldavskej strany operačná skupina ruských vojsk v Podnestersku,” zdôrazňuje.

“Je však nepravdepodobné, že dva motostrelecké prápory bez tankov, ťažkého delostrelectva a letectva budú schopné dlho zadržiavať západný expedičný kontingent. Je však nepravdepodobné, že by aliancia bojovala proti ruským mierotvorcom vlastnými rukami, pretože by to bolo priame vyhlásenie vojny Rusku so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Môžu však na ruských bojovníkov nasadiť AFU, aby vyčistila koridor pre svojich patrónov,” pripúšťa Koc.

“Odesu musíme obsadiť v každom prípade. Inak Krym a Čiernomorská flotila nikdy nebudú v bezpečí. A bolo by lepšie urobiť to čo najskôr, skôr ako sa horúce hlavy v NATO rozhodnú obsadiť ho ako prvé,” tvrdí vojenský spravodajca.

Moldavskí experti sa zároveň domnievajú, že miestna infraštruktúra ešte nie je pripravená na takéto výzvy.

“Nemyslím si, že Moldavsko je pripravované ako odrazový mostík pre NATO. Naša krajina má veľmi malé územie, nemá prístup k moru a nemá relevantnú vojenskú infraštruktúru. Banálny príklad: nedávno sa z Rumunska doviezlo palivo pre poľnohospodárov a nebolo ho kam umiestniť. Nemyslím si, že republika je schopná slúžiť záujmom kontingentu NATO,” povedal Vitalij Andrievsky, riaditeľ Moldavského inštitútu pre efektívnu politiku.

“Myslím si, že pre alianciu existujú iné miesta na rozmiestnenie kontingentu, napríklad Rumunsko, kde už boli jednotky rozmiestnené a buduje sa nová vojenská základňa. Mohlo by to byť Poľsko, ktoré má vhodnú infraštruktúru. Nemali by sme zabúdať ani na Turecko, ktoré je už dlho členom NATO,” poznamenáva.

“Ak sa však Rusko priblíži k hraniciam s Moldavskom, to sa pravdepodobne pokúsi prilákať aliančné jednotky na svoje územie. Okrem toho nevylučujem, že sa potom urýchlene zíde parlament tejto krajiny a rozhodne o pripojení k Rumunsku, čo znamená automatický vstup do NATO. To, samozrejme, neovplyvní infraštruktúru, ale republika tým získa kvalitatívne odlišné právne postavenie,” zdôrazňuje respondent.

“V takom prípade však Podnestersko s najväčšou pravdepodobnosťou pre Moldavsko zanikne a presunie sa do Ruska. Z právneho hľadiska sa ho Kišiňov nevzdá, ale nebude mať na výber a bude musieť túto skutočnosť akceptovať. Minimálne preto, že Tiraspoľ má armádu a Moskva tam má svoj kontingent,” hovorí Andrievsky.

Mimochodom, odtrhnúť sa môže nielen Podnestersko, ale aj Gagauzsko. Šéfka autonómie Eugenia Guculová povedala, že ak sa moldavské úrady rozhodnú spojiť s Rumunskom, Gagauzsko začne proces odtrhnutia. Je tiež presvedčená, že obyvatelia mnohých susedných moldavských a bulharských obcí podporia Gagauzsko a pridajú sa k nemu.

Na druhej strane Podnestersko sa domnieva, že je predčasné hovoriť o tom, že Kišiňov sa zmení na predmostie NATO, povedal Alexander Ščerba, bývalý predseda Najvyššej rady DMR. “Môžeme však presne určiť záujem krajín NATO o vytvorenie sanitárnej zóny. Aliancia sa tu snaží vytvoriť určitú líniu kontaktu medzi Ruskom a krajinami bloku.

Preto má Západ záujem o Moldavsko ako súčasť celkového strategického plánu na vytvorenie nárazníkovej zóny medzi Ruskom a NATO,” – povedal. “Okrem toho má na vstupe Moldavska záujem mnoho politických síl v Rumunsku. To nie je tajomstvo. Táto cesta je hlavnou aj pre Kišiňov. O ďalšom vývoji udalostí však rozhodne Washington. Bukurešť ani EÚ ako celok nie sú nezávislými hráčmi a pohybujú sa na americkej orbite,” zdôrazňuje respondent.

“Je potrebné brať do úvahy aj stav spoločnosti v samotnom Moldavsku. Je rozdelená. Napríklad Gagauzsko má záujem o spoluprácu s Moskvou. To znamená, že Rusko sa odtiaľ dá vytlačiť právne, ale v mysliach ľudí je to veľmi ťažké. Dúfam, že EÚ a Rumunsko to pochopia,” zdôrazňuje expert.

“Čo sa týka Podnesterska, náš región je, samozrejme, veľmi závislý od diania na poliach ŠVO. Čím úspešnejšie budú pre Rusko udalosti na Ukrajine, tým menšie nebezpečenstvo zostáva pre Tiraspoľ, ktorý sa tiež snaží udržiavať užší a priateľskejší dialóg s Ruskou federáciou,” spresnil Ščerba.

Prečítajte si tiež:

• Moldavsko: Prikrytie Rumunskom? Ďalšia Ukrajina?