Mohlo by dôjsť k vojne medzi Gréckom a Tureckom? Odpoveď je áno

Bratislava 10. septembra 2022 (HSP/19fortyfive/Foro:TASR/AP-Khalil Hamra)

Vojna medzi Gréckom a Tureckom? Už čoskoro, píše americká publikácia zameraná na obranu, národnú bezpečnosť a armádu 19FortyFive. Zoznam krajín, ktoré trpia tureckou agresiou, je dlhý. Turecko okupuje tretinu Cypru. Používa svoje stíhačky F-16 a špeciálne jednotky proti Arménom. Irackí predstavitelia tvrdia, že Turecko zriadilo na svojom území 68 pozorovateľských stanovíšť, ktoré majú rôznu veľkosť – od malých stanovíšť na úrovni čaty až po základne v plnej veľkosti. Turecké letectvo bombarduje Irak každú noc. Turecko etnicky čistí celé okresy v severnej Sýrii.

Na tomto pozadí by mali rastúce hrozby prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana voči Grécku znepokojovať. Napätie medzi týmito dvoma členmi NATO totiž nie je ničím novým a predchádza už desaťročia pôsobeniu tohto ortuťovitého tureckého vládcu. Súčasnú krízu však odlišujú štyri faktory.

Po prvé, Erdogan je otvorene revanšistický. Snaží sa o revíziu – vždy v prospech Turecka – storočnej Lausannskej zmluvy, ktorá stanovila hranice Turecka s Gréckom a Bulharskom. Nepravdivo tvrdí, že Grécko porušuje dohody o demilitarizácii, a tureckí politici až po Erdoganovho koaličného partnera a lídra nacionalistickej strany Devleta Bahceliho a ministra obrany Hulusiho Akara ďalej tvrdia, že by mali vlastniť všetky ostrovy východne od strednej línie v Egejskom mori. Turecko sa pri takýchto provokáciách neobmedzuje len na mapy. Turecké lietadlá pravidelne narúšajú vzdušný priestor gréckych ostrovov, ako je Kastellorizo. Vyhlásenia ministerstva zahraničných vecí, ktoré sú presiaknuté obojstranným siderizmom, situáciu ešte zhoršujú.

Jednoducho povedané, Turecko narúša grécky vzdušný priestor a okupuje cyperské územie, nie naopak. Minister zahraničných vecí Anthony Blinken by to mal jasne povedať. Morálna rovnocennosť a lži nie sú základom pre mier a spravodlivosť.

Po druhé, turecké hospodárstvo sa rúca. Erdogan sa dostal k moci pred dvomi desaťročiami na pozadí všeobecnej nespokojnosti s infláciou, slabou tureckou lírou a korupciou vládnucej elity. Dnes inflácia presahuje 80 %, turecká líra stratila za posledných päť rokov viac ako 80 % svojej hodnoty a Erdogan a jeho rodina sa stali, bez akéhokoľvek právneho vysvetlenia, miliardármi. Keďže Erdogan vykonával nad Tureckom diktátorskú kontrolu a akúkoľvek účinnú opozíciu vyhnal, uväznil alebo marginalizoval, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za ťažkú situáciu Turecka. Namiesto toho hľadá krízu, aby odvrátil pozornosť. Zabratie gréckych ostrovov a odváženie sa Atén konať by bolo dokonalým odvedením pozornosti.

Rovnaká dynamika je v hre aj v čase, keď sa v Turecku konajú voľby. Na ministerstve zahraničných vecí existuje tendencia k zbožnému želaniu: Mnohí, ktorí majú vzťah medzi USA a Tureckom, si uvedomujú, že Erdogan môže byť problematický, ale dúfajú, že voliči unavení jeho excesmi ho jednoducho zvrhnú v budúcoročných voľbách. Túto nádej využívajú na otupenie akýchkoľvek krokov, ktoré by v rámci amerického politického procesu viedli Turecko k zodpovednosti. Problémom však je, že sa predpokladá, že Erdogan, ktorý sa označuje za služobníka šaríe a imáma Istanbulu, sa niekedy podvolí vôli ľudu. Skutočnosť je taká, že ak sa Erdogan domnieva, že je odsúdený na prehru vo voľbách príliš veľkým rozdielom na to, aby sa mu podarilo vyriešiť to podvodom, potom vyvolá krízu a vyhlási výnimočný stav v krajine, aby mal zámienku vyhnúť sa voľbám úplne. Pre Erdogana by bola vojna s Gréckom dokonalým liekom.

A napokon, Bidenova administratíva zle rozohrala svoje karty. Zatiaľ čo Joe Biden nastúpil do úradu odolnejší voči Erdoganovmu šepkaniu než prezidenti George W. Bush, Barack Obama alebo Donald Trump, jeho tím urobil v posledných mesiacoch výrazný krok späť, najmä v súvislosti so schválením predaja lietadiel F-16 do Turecka. Možno sa Biden a poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan domnievali, že to Erdogana po tureckej strate F-35 upokojí a povzbudí Turecko, aby pomohlo Ukrajine. Malo to však opačný účinok: Erdogan si Bidenov krok vysvetlil ako zelenú na zintenzívnenie útokov na svojich susedov a ako signál, že Turecko môže bez následkov nakúpiť od Ruska ďalšie rakety S-400. Turecko medzitým hrá s Ukrajinou dvojitú hru, pretože sa snaží pomôcť Rusku vyhnúť sa diplomatickým a hospodárskym dôsledkom jeho konania rovnako ako Čína, Irán alebo Severná Kórea.

Vojna s Gréckom sa pravdepodobne blíži, nie však pre niečo, čo Atény urobili, ale preto, že Erdogan zúfalo odvracia pozornosť od neúspechu a bankrotu. Otázky, na ktoré bude musieť Bidenova administratíva do roka pravdepodobne odpovedať, sú, čo sa dá urobiť, aby sa zabránilo tureckej agresii, čo môžu Spojené štáty urobiť, aby Grécko mohlo lepšie otupiť turecké drony, lietadlá a rakety, a či Spojené štáty naozaj môžu sedieť bokom, ak jeden člen NATO napadne verného spojenca NATO.