Bratislava 4. novembra 2024 (HSP/ Modern Diplomacy/Foto: TASR/AP-Alexander Nemenov)
Tlak na diverzifikáciu svetových menových rezerv sa po roku 2008 zosilnil, po roku 2022 sa vyhrotil a v súčasnosti akceleruje, čoho dôkazom bol aj nedávny samit BRICS v ruskej Kazani, píše Dan Steinbock pre Modern Diplomacy
Za posledných približne 15 rokov sa skupina BRICS rýchlo rozrástla na geoekonomický front globálneho Juhu. Irán, Egypt, Etiópia a Spojené arabské emiráty sa v Kazani zúčastnili na svojom prvom samite v pozícii členských štátov. Saudská Arábia bola prizvaná, aby sa pripojila k skupine BRICS.
O členstvo v tomto bloku v septembri oficiálne požiadalo aj Turecko. Záujem o vstup do BRICS prejavilo alebo už o členstvo požiadalo množstvo krajín v Afrike (18 krajín), východnej a juhovýchodnej Ázii (11), Amerike (7), na Blízkom východe a v strednej Ázii (8) a v Európe (4) – čo je takmer 50 krajín. Členské štáty BRICS spolu pokrývajú takmer tretinu svetovej rozlohy a takmer polovicu svetovej populácie.
Riziká amerického dolára
Veľká časť svetového obchodu sa naďalej účtuje a uhrádza v amerických dolároch. Mnohé banky so sídlom mimo Spojených štátov napriek tomu ponúkajú vklady denominované v dolároch, mnohé neamerické spoločnosti si požičiavajú v dolároch, centrálne banky držia veľkú časť svojich rezerv v dolárových aktívach atď.
Predpokladá sa, že americký dolár je ako diamant – večný. V skutočnosti však žiadna dominantná rezervná mena nemá neobmedzenú životnosť.
Je to práve rastúca výzbroj donucovacieho monopolu amerického dolára, ktorá čoraz viac znepokojuje nielen krajiny globálneho Juhu, ale aj čoraz väčší počet najvýznamnejších západných ekonomík. Aké sú zbrane dolára? Neúmerná závislosť sveta od amerického dolára pri fakturácii a zúčtovaní obchodu, závislosť neamerických podnikov a finančných gigantov od dolára a vysoký podiel dolára v rezervách centrálnych bánk .
Skeptici tvrdia, že dolár bol pochovaný už mnohokrát. Prečo by mal zomrieť tentoraz? Lenže kto hovorí, že by mal zahynúť… Väčšina ekonomík krajín BRICS sa stále výrazne spolieha na americký dolár, zatiaľ čo tie, na ktoré USA a/alebo ich spojenci uvalili sankcie, výrazne znížili svoje dolárové rezervy a často sa namiesto dolára rozhodli pre zlato.
Zbrojenie a erózia amerického dolára
Keď zahraničná politika USA v mene medzinárodného spoločenstva, ale bez širokej podpory medzinárodného konsenzu, používa dolár ako zbraň, ohrozuje tým obchodovanie a zúčtovanie, zahraničné podniky, finančné inštitúcie a tiež aj rezervy centrálnych bánk.
Čo je ešte horšie, vyzbrojenie amerického dolára a jeho spoluvina uľahčuje pokračujúce genocídne zverstvá v pásme Gazy, kde sa izraelské akcie spoliehajú na americké zbrane a financovanie, pričom zvyšok sveta – dokonca aj krajiny, ktoré vehementne protestujú proti takýmto vyhladzovacím „vojnám“ – sa stáva akýmsi spoluvinníkom.
Je to napísané jasne “na stene“. Od vzniku BRICS v júli 2009 hodnota zlata prudko vzrástla a strojnásobila sa z 953 na takmer 2 740 dolárov za uncu. Je to paralelné so zlyhaním globálneho hospodárskeho rastu a vzostupom obchodných vojen od roku 2017/2018 a nasledujúcimi vojnami a krízami.
Z historického hľadiska nie je diverzifikácia globálnych mien zďaleka novou myšlienkou. John Maynard Keynes sa v roku 1944 v Bretton Woode snažil ešte viac presadiť nadnárodnú menu bancor (lit. francúzsky banque, “banka zlata“). Túto myšlienku však zmietli zo stola účastníci rokovaní z USA, ktorí chceli nahradiť britskú libru ako hlavnú svetovú rezervnú menu americkým dolárom.
Keynes varoval, že prvenstvo dolára by po obnove a oživení západnej Európy a ďalších veľkých ekonomík viedlo k veľkej neistote a nestabilite. Práve to nasledovalo v roku 1971, keď americký prezident Nixon jednostranne ukončil konvertibilitu dolára za zlato. Keďže zlato už neponúkalo meradlo hodnoty, vnímanie hodnoty nahradilo hodnotu samotnú. Následný cenový šok sa prejavil na celom svete.
Po dvoch ropných krízach nasledovalo až štvornásobné zvýšenie cien ropy, potom prudká inflácia a stagflácia a nakoniec rekordne vysoké úrokové sadzby v USA a masívne snahy o zbrojenie.
V geopolitike sa USA spoliehajú na veľké západné ekonomiky a Japonsko, ale medzinárodná ekonomika, to je iný príbeh. Čistým výsledkom je, že monopol dolára prispel k tvorbe dier na trhu aktív v 80. rokoch, začiatkom 90. rokov, začiatkom roka 2000 a napokon aj v roku 2008.
Uprostred veľkej recesie guvernér čínskej centrálnej banky Zhou Xiaochuan obnovil túto myšlienku a vyzval hlavné západné ekonomiky, aby “reformovali medzinárodný menový systém“. V Bruseli, Washingtone a Tokiu potom padali veľké sľuby, ale nič sa nedialo.
Je zrejmé, že ekonomickí architekti amerických administratív sa snažia presadzovať výhody amerického dolára na úkor reálnych alternatív. Je to do veľkej miery v ich ekonomickom a geopolitickom záujme. Podobne aj Briti až do roku 1914 vyzdvihovali výhody svojej šterlingovej libry. Toto prvenstvo sa však skončilo s preťažením britskej povojnovej ekonomiky po roku 1945.
Bohužiaľ, Spojené štáty sa nachádzajú na rovnakej trajektórii vďaka rekordne vysokému zadlžovaniu, najmä zo strany administratívy prezidentov Trumpa a Bidena.
Výhody diverzifikácie
Ako prispievajú krajiny BRICS k diverzifikácii? Vďaka svojej organizačnej flexibilite umožňuje blok jednostranné, dvojstranné a viacstranné opatrenia. Z analytického hľadiska sa BRICS pohybuje od postupne realizovaných reforiem až po jednostrannejšie individuálne opatrenia. Tie sú zasa poháňané pôvodnými zakladajúcimi ekonomikami BRICS (Brazília, Rusko, India a Čína), novými ašpirujúcimi členmi a koaličnými partnermi, ktorí zdieľajú základnú víziu BRICS a tiež zvažujú členstvo.
Z toho vyplýva úsilie o doplnkové rozvojové inštitúcie a kritickú infraštruktúru vrátane Novej rozvojovej banky BRICS (New Development Bank -NBD), Ázijskej banky pre investície do infraštruktúry (Asian Infrastructure Investment Bank – AIIB), Iniciatívy pre mosty a cesty (Bridge and Road Initiative- BRI) a snaha o nové menové usporiadanie.
Rastúci počet populačne silných a rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík umožňuje taký druh tzv. “sieťových efektov“ a “pozitívnych vedľajších účinkov“, ktoré budú rozhodujúce pri spustení novej kritickej infraštruktúry pre navrhovaný alternatívny globálny finančný systém.
Cieľom nie je odstrániť dolár, ako najmä na Západe tvrdia kritici BRICS. V skutočnosti má BRICS len málo spoločného s gaunerskými štátmi, ktoré sa snažia rozvrátiť medzinárodný poriadok. Podobne ako správcovia aktív, ktorí sa snažia zachovať primeranú diverzifikáciu svojich portfólií, cieľom BRICS je skôr diverzifikácia a rekalibrácia, než len jednoduchá de-dolarizácia.
Globálne menové usporiadanie nesmie odrážať len záujmy Američanov, ktorí tvoria 4,2 % svetovej populácie. Musia odrážať aj ašpirácie multipolárnej svetovej ekonomiky, v ktorej sú vyhliadky globálneho rastu poháňané veľkými rozvíjajúcimi sa ekonomikami.
Prečítajte si tiež:
0.0°C
.jpg)
