Bratislava 21. februára 2023 (HSP/Foto: TASR-Michal Svítok)
Adeptov na spájanie “demokratických síl”, ktoré by porazili Fica v nadchádzajúcich voľbách pribúda. Naposledy sa k nim zaradil aj Robert Mistrík. Ešte jeden, dvaja takí, a Fico si môže vyložiť nohy na stôl a na predvolebnú kampaň nemusí vynaložiť ani cent. Toľko zjednotiteľov sa porazí samo. Pri takej roztrieštenosti len ťažko uveriť, že motívy zjednotiteľov sú niekde inde, než v poslaneckých laviciach a nenásytných vačkoch
Predpovedať, ako toto veľkolepo a veľkoryso poňaté zjednocovanie dopadne, by vyžadovalo asi vzdelanie v oblasti kombinatoriky a okultizmu zároveň. “Prepadáme sa do chaosu, ale nevzdávajme sa nádeje,” napísal pred pár dňami Mistrík. A je to tak. Aj tí najzarytejší odporcovia Fica strácajú v tomto jednofarebnom, či skôr bezfarebnom klbku orientáciu. Je ťažké odlíšiť od seba konzervatívca a liberála. Okrem nenávisti k Smeru ich spája “prozápadná orientácia” a chuť zjednocovať.
Pobijú sa o voličov, ktorí nehľadajú, čo proslovenské ich kandidát prináša. “Ešte pred nedávnom by som napísal, že stojíme na križovatke,” píše Mistrík, “dnes mám skôr pocit, že sme nad prepadliskom. Asi viacerí máme obavy, ako tento chaos skončí, cítime bezmocnosť, no čoskoro budeme mať všetci šancu ovplyvniť budúcnosť Slovenska, či už v júnových, alebo septembrový voľbách. Netajím sa úmyslom vstúpiť do zápasu o charakter štátu a verím, že jedine spojenie racionality a zodpovednosti nás môže uchrániť pred pádom do toho prepadliska. Rovnako verím, že rozumní ľudia budú voliť rozumných ľudí.”
Mistrík sa podľa informácií SME napokon zapojí do projektu, ktorý vzniká okolo odídencov z OĽaNO okolo Kristiána Čekovského a ktorého súčasťou má byť aj samotný Heger. Ak sa poverený premiér Heger napokon rozhodne neodísť z OĽaNO Igora Matoviča, čo stále zvažuje, Mistrík nebude len jednou z tvárí projektu, ale jeho lídrom, píše SME.
Mistrík sa, rovnako ako ostatní, opiera len o prozápadné frázy, o emotívny tlak na tých, ktorí sa boja vplyvu Kremľa, akoby tretia cesta pre Slovensko neexistovala. Buď Brusel a Washington, alebo Kremeľ. Ani náznak nejakej vízie rozvoja Slovenska. Svedčí to o ideovej a morálnej vyprázdnenosti “demokratických síl”. Vojna na Ukrajine prišla pre nich v ten pravý čas, aby bolo možné definovať vonkajšieho a vnútorného nepriateľa, na ktorých sa môže zjednotiť celá ich kampaň. Inú šancu totiž nemajú.
Mistrík doteraz vierohodne nevysvetlil, prečo sa vzdal kandidatúry na prezidenta v prospech mediálne vytvorenej Čaputovej. Pred nedávnom dokázal, že o právomoci prezidenta toho veľa nevie, keď Čaputovej vyčítal vymenovanie Plavčana. O kritiku Čaputovej si oprel pätu, keď opäť vyštartoval do politiky. Napriek tomu sa cíti tak pevný v členkoch, že dokonca pomýšľa i na kandidatúru na prezidentský post. Je ťažké si domýšľať, čo tohto spiaceho princa zobudilo práve teraz.
Pri nasledujúcich voľbách najväčšiu úlohu zohrá to, čo posledné roky tak škodilo Slovensku – odtrhnutie politikov od reality. Môžu sa zjednocovať nad politickými vykopávkami s fanfárami ako len chcú, táto odtrhnutosť od reality im prehrá voľby.