“V súčasnosti sú podmienene vyhodnotené len povinné medicínske programy od druhej úrovne nemocníc. V následnej fáze budú kategorizované ďalšie programy. “Inými slovami, ak konkrétne oddelenie v nemocnici nie je zaradené pod povinný medicínsky program, prvá fáza kategorizácie sa tohto oddelenia netýka,” vysvetlil dočasne poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO). Podotkol, že prvá fáza sa rovnako netýka špecializovaných zariadení.

Nemocnicou piatej úrovne sa stala Univerzitná nemocnica v Bratislave (UNB) spolu s partnerskými nemocnicami. “Okrem komplexnej starostlivosti z ostatných úrovní sa zameria aj na výkony vysokošpecializovanej starostlivosti s veľmi zriedkavými výskytom. Ilustračným príkladom je transplantácia srdca,” priblížil rezort.

Nemocnicami štvrtej úrovne sa stanú Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici a Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach. “Zároveň, bude úlohy štvrtej úrovne plniť aj UNB,” doplnil rezort. Okrem komplexnej starostlivosti nižších úrovní budú nemocnice poskytovať aj špecializovanú starostlivosť s nízkou početnosťou, napríklad vysoko komplexné výkony v neurochirurgii či kardiochirurgii.

Do tretej úrovne boli podmienene zaradené Univerzitná nemocnica Martin, Fakultné nemocnice Trnava, Nitra, Trenčín, Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina a Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov. Sieť nemocníc tretej úrovne dopĺňajú aj tri nemocnice vyšších úrovní. “Pacienti v nich nájdu komplexnú akútnu a plánovanú starostlivosť, od starostlivosti o akútne ťažké úrazy cez onkochirurgické zákroky až po intervenčnú liečbu,” ozrejmilo MZ.

Nosná časť zdravotnej starostlivosti, viac ako 75 percent všetkých hospitalizácií, bude poskytovaná nemocnicami prvej a druhej úrovne, ktorých je viac ako 50. V nemocniciach druhej úrovne bude poskytovaná štandardná starostlivosť v pôrodníctve, výmeny kĺbov či základné chirurgické zákroky.

Ministerstvo zohľadňovalo pri zaraďovaní nemocníc do jednotlivých úrovní päticu podmienok, a to počet potenciálnych pacientov v rámci spádovej oblasti nemocnice, časovú dostupnosť zariadenia, plnenie minimálnych počtov úkonov, špeciálne personálne zabezpečenie a existenciu povinných programov.

Výsledky druhej fázy kategorizácie nemocníc ministerstvo zverejní v prvom štvrťroku 2023. Od roku 2024 kategorizáciu prevezme komisia pre tvorbu siete, ktorá bude zložená zo zástupcov všetkých relevantných subjektov.

Reformu nemocníc prijal parlament vlani. Prvé reálne zmeny v praxi by mali ľudia pocítiť v nemocniciach v roku 2024. Reforma má definovať nárok pacienta, zabezpečiť vyššiu a dostupnú kvalitu zdravotnú starostlivosť, stanoviť jasné čakacie lehoty a stabilizáciu siete nemocníc. Nemocniciam má priniesť finančnú stabilitu, transparentné pravidlá či jednoznačnú priorizáciu investícií.

Hlas-SD: Návrh kategorizácie nemocníc zlikviduje akútne lôžka v regiónoch

Mimoparlamentná strana Hlas-SD nesúhlasí s návrhom kategorizácie nemocníc. Zlikviduje podľa nej akútnu lôžkovú zdravotnú starostlivosť v regiónoch Slovenska. TASR o tom informovala hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.

“Dnes zverejnený návrh optimalizácie siete nemocníc je podľa strany Hlas vyslovene zlý, urobený od zeleného stola z Bratislavy, tvorili ho ľudia, ktorí v regiónoch nežijú, nepoznajú regionálne špecifiká, a ktorí si ani neuvedomujú nevyhnutnosť existencie regionálnych nemocníc,” skonštatoval podpredseda strany a člen parlamentného zdravotníckeho výboru Richard Raši.

Upozornil, že výsledkom kategorizácie bude likvidácia akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti najmä v okrajových regiónoch Slovenska, kde je podľa neho ťažšie dostupná zdravotná starostlivosť aj v súčasnosti. “Treba si tiež uvedomiť, že nemocnice v regiónoch patria medzi najväčších zamestnávateľov a ich zmena na doliečovacie nemocnice môže spôsobiť aj zvýšenú nezamestnanosť v daných oblastiach,” ozrejmil.

Návrh je podľa Rašiho nelogický. Za nesprávne považuje zaradenie Liptovskej nemocnice s poliklinikou (LNsP) v Liptovskom Mikuláši do prvej kategórie, Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach do štvrtej kategórie a Univerzitnej nemocnice Martin do tretej kategórie.

Primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč (Hlas-SD) vyzýva na preradenie nemocnice do vyššej úrovne, aby vykonávala aspoň doteraz poskytovanú starostlivosť. Dodal, že ho mestské zastupiteľstvo poverilo obrátiť sa aj na predsedníčku Žilinského samosprávneho kraja Eriku Jurinovú a vedenie rezortu zdravotníctva. “Dôrazne trváme na tom, aby sa doterajšie úkony robili v liptovskej nemocnici. Prešla značnou reštrukturalizáciou a z bývalých takmer 20 oddelení je už len desať, ktoré sú však veľmi potrebné,” podčiarkol.

Rozhodnutie rezortu o budúcnosti nemocnice označil za nezmyselné a nepochopiteľné, pričom poukázal na údaje, na základe ktorých k nemu malo dôjsť. “Ak sa vychádzalo z toho, že sa ročne nerobí ani jedna anestézia, tak je to nepravdivé. Ako môžu operovať 2500 operácií ročne, ak by pacienta neuspali. Je to nezmysel a takýchto nezmyslov je tam viacero,” podotkol a vyzval ministerstvo zdravotníctva, aby si údaje preverilo.

Návrh skritizovala tiež podpredsedníčka Hlasu Zuzana Dolinková. “Od začiatku návrhu optimalizácie tvrdím, že tak ako sa dom nemôže stavať od strechy, ani reformovať zdravotníctvo nemôžeme odvrchu, teda od nemocníc. Predtým, ako sa pacient dostane do nemocnice, je nevyhnutné, aby mal primárne zabezpečenú dostupnú a kvalitnú všeobecnú a špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť, ktorá nám dnes kolabuje na všetkých úrovniach,” dodala.

Ministerstvo zdravotníctva SR zverejnilo v piatok základnú kostru novej nemocničnej siete. Podľa výsledkov prvej fázy kategorizácie bude jedna nemocnica piatej, tri nemocnice štvrtej, deväť nemocníc tretej úrovne, 33 nemocníc druhej úrovne, 42 nemocníc prvej úrovne a špecializovaných nemocníc.