Bratislava 20. novembra 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Palkovič, Jaroslav Novák, Pixabay, Facebook, Twitter)
Aktualizované 20. novembra 2024 o 13:20 h.
Pilotnú a “rollout” fázu systémového riešenia bezpečnosti na základných a stredných školách by mohlo Ministerstvo vnútra (MV) SR pripraviť do konca septembra 2025. Vyplýva to z návrhu na zrušenie a zmenu niektorých úloh vyplývajúcich z uznesení vlády Slovenskej republiky, ktorý v stredu schválila vláda. Pôvodne mal rezort pilotnú a “rollout” fázu pripraviť bezodkladne. Projekt by mal okrem iného pre školy zabezpečiť kamerový systém
Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) pred rokovaním vlády spresnil, že odklad vláda prijala pre technickú implementáciu projektu. Opätovne odmietol, že by kamery na školách zasahovali do práv detí.
“V priemere je to päť kamier. Jedna kamera smeruje na vchod do školy a zvyšné štyri kamery, v priemere, smerujú na vonkajší perimeter,” uviedol.
Na projekte sa po novom budú podieľať iba rezorty vnútra a školstva. Úlohy vyplývajúce z uznesenia vlády pre Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR teraz vláda zrušila.
“MIRRI SR nemá znalosti a kompetencie v oblasti bezpečnostnej projektovej dokumentácie pre potreby školských zariadení a nemá ani projektové tímy pre prípravu takejto technickej dokumentácie pre tretie strany,” odôvodnil krok predkladateľ.
“Úloha je rozdelená na prípravu dokumentácie pre dve fázy – pilotnú a ‘rollout’. Splnenie úlohy závisí od vypracovania dokumentácie pre obe fázy. Predpokladaný termín vypracovania projektovej dokumentácie pilotnej fázy je najskôr do konca roka 2024 a vypracovania projektovej dokumentácie pre ‘rollout’ fázu najskôr do septembra 2025,” uviedol rezort v materiáli.
Ministerstvo okrem toho navrhlo zrušiť ďalšie staršie úlohy vyplývajúce z predošlých uznesení vlády. Ako dôvod rezort uviedol duplicitu úloh či zmenu situácie.
Kabinet sa 11. septembra na rokovaní uzniesol, že rezort vnútra bezodkladne pripraví pilotnú a “rollout” fázu projektu systémového riešenia bezpečnosti na školách. Urobil tak v reakcii na bombové hrozby voči nim. Projekt s celkovými nákladmi viac ako 62 miliónov eur by sa mal najskôr zaviesť pilotne v troch školách a následne do ostatných škôl, ktoré sa prihlásia.
Vláda schválila opatrenia na zavedenie elektronizácie evidencie cudzincov
Vláda na svojom stredajšom rokovaní schválila legislatívne opatrenia na zavedenie elektronizácie procesov evidencie cudzincov aj možnosť vydávania ID karty ako dokladu pre odídencov z Ukrajiny. Kabinet zároveň odobril aj návrh na skrátené legislatívne konanie, keďže elektronizácia evidencie je míľnikom v Pláne obnovy a odolnosti a novela zákona o pobyte cudzincov musí byť prijatá parlamentom do konca roka. Vyplýva to z materiálu, ktorý schválila vláda, predložilo ho Ministerstvo vnútra SR
“Legislatívna úprava sa navrhuje aj v súvislosti s požiadavkou vyplývajúcou z aplikačnej praxe v prípade overovania pozvaní pozývateľov, ktorí sú právnickými osobami, a to tak, aby sa odbúrala nadmerná administratívna záťaž pre pracovníkov overujúcich tieto doklady,” uviedol rezort v materiáli.
Návrh novely zákona rezort vnútra nepredložil do medzirezortného pripomienkového konania. Ako uviedol v materiáli, dôvodom je hrozba značnej hospodárskej škody. Nevykázanie splnenia tohto míľnika plánu obnovy by totiž štátu zabránilo požiadať o piatu platbu z plánu. Slovensko by tým podľa ministerstva prišlo o preplatenie investícií vo výške viac ako pol miliardy eur.
V prípade, že novelu zákona schvália poslanci v Národnej rade SR a podpíše ju aj prezident SR Peter Pellegrini, účinnosť by mala nadobudnúť 15. decembra.
Podpredsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bude Peter Chrastina
Podpredsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) bude od začiatku budúceho roka Peter Chrastina. Do funkcie ho k 1. januáru 2025 menovala vláda na stredajšom rokovaní.
Úrad je orgánom štátnej správy. Zabezpečuje výkon štátnej politiky vo vzťahu ku krajanom a štátnu podporu krajanov.
Vláda schválila národné ciele SR týkajúce sa ochrany a bezpečnosti vody
Zlepšenie kvality a zdravotnej bezpečnosti pitnej vody, zvyšovanie povedomia verejnosti o kvalite vody vo verejných vodovodoch či posilnenie ochrany vodných zdrojov patria medzi národné ciele Slovenska, ktoré majú zabezpečiť efektívnejšie využívanie a ochranu vôd a vodných ekosystémov, zachovanie biodiverzity a zníženie výskytu ochorení prenášaných prostredníctvom vody. Už štvrté národné ciele v rámci Protokolu o vode a zdraví k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992 vláda schválila na stredajšom rokovaní
“Cieľom protokolu je podporovať na všetkých relevantných úrovniach, na vnútroštátnej úrovni, ako aj v cezhraničných a medzinárodných súvislostiach, ochranu ľudského zdravia a blahobytu, a to individuálne, ale aj kolektívne v rámci trvalo udržateľného rozvoja, prostredníctvom zlepšenia manažmentu v oblasti vôd vrátane ochrany vodných ekosystémov a prostredníctvom prevencie, kontroly a zníženia ochorení, ktorých faktorom prenosu je voda,” uvádza sa v predkladacej správe.
V rámci zmiernenia dôsledkov klimatickej zmeny na vodné hospodárstvo má byť okrem iného úlohou vypracovať analýzu rizík pri zásobovaní pitnou vodou a vypracovať manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou dodávateľmi pitnej vody.
“Spracovaním manažmentu rizík systému zásobovania pitnou vodou a jeho dôsledným uplatňovaním pri zásobovaní pitnou vodou sa tak môže predchádzať rôznym nebezpečenstvám a nebezpečným udalostiam, ktoré môžu byť spôsobené vplyvom klimatickej zmeny,” ozrejmil predkladateľ návrhu.
Medzi ďalšie ciele patrí zlepšenie kvality a zdravotnej bezpečnosti pitnej vody, zvyšovanie povedomia verejnosti o kvalite vody vo verejných vodovodoch a možných zdravotných rizikách spojených s užívaním kontaminovanej vody zo studne či zvyšovanie podielu obyvateľov zásobovaných zdravotne bezpečnou pitnou vodou z verejných vodovodov. Tiež vyhlásenie nových vôd určených na kúpanie i prijatie opatrení, ktoré zabránia zhoršovaniu kvality a kvantity vôd a vodných útvarov či ochránia a zlepšia stav vodných ekosystémov.
Prioritou bude aj zlepšenie situácie v oblasti odkanalizovania, čistenia a vypúšťania komunálnych odpadových vôd či riešenie problematiky environmentálnych záťaží ohrozujúcich zdroje vody. Ďalším cieľom bude analýza domových rozvodných systémov zameraná na monitorovanie olova a Legionelly vo vode.
Cieľom má byť tiež určenie opatrení a nástrojov na posilnenie ochrany vodných zdrojov. Ich realizácia má zabezpečiť postupné obnovenie poškodených vodných útvarov, zastavenie znečisťovania vôd, poklesu množstva podzemných vôd a zabezpečenie dostatku pitnej vody v regiónoch.
Pohotovostné zásoby zdravotníckych pomôcok by sa mali zvýšiť
Pohotovostné zásoby väčšiny zdravotníckych pomôcok a osobných ochranných prostriedkov by sa mali zvýšiť. Najvyšší rast a dosiahnutie novonavrhnutého optimálneho stavu by mali zaznamenať zásoby návlekov na obuv, respirátorov FFP2 a jednorazových chirurgických masiek. Vyplýva to z návrhu tvorby pohotovostných zásob na roky 2025 – 2026, ktorý v stredu schválila vláda
Optimálny počet návlekov na obuv je po novom navrhnutý na 600.000 kusov v porovnaní s aktuálnym stavom približne 6500 kusov. Stav respirátorov FFP2 je v súčasnosti na úrovni približne 9100 kusov, pričom optimálny stav by mal po novele predstavovať pol milióna kusov. Chirurgické masky by mali optimálne navýšiť zo súčasného takmer 1,3 milióna kusov na tri milióny kusov.
K zvýšeniu by malo dôjsť taktiež v prípade zásob respirátorov FFP3, jednorazových ochranných oblekov a chirurgických rukavíc. Naopak, zníženie zásob je navrhnuté pri počte kusov ochranných okuliarov, jednorazových plášťov a čiapok. Mierne zníženie zásob by malo nastať aj v prípade ochranných štítov.
Vláda: Schválila návrh na vznik regionálneho centra OSN UN-HABITAT na Slovensku
Na Slovensku by mohlo vzniknúť regionálne centrum OSN UN-HABITAT pre projekt Udržateľná odolnosť miest pre ďalšiu generáciu (SURGe). Návrh na jeho zriadenie schválila vláda na stredajšom rokovaní.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR ako predkladateľ návrhu uviedlo, že spoločnou víziou OSN UN-HABITAT a ministerstiev -okrem envirorezortu i Ministerstva cestovného ruchu a športu SR – v rámci projektu Udržateľná odolnosť miest pre ďalšiu generáciu (SURGe) je byť koordinátorom spoločných globálnych cieľov v oblasti zmeny klímy.
“Zriadenie regionálneho centra OSN UN-HABITAT na území SR s pôsobnosťou pre celú Európu je jedinečnou príležitosťou pre Slovenskú republiku byť koordinátorom významnej aktivity na úrovni OSN,” upozornil envirorezort.
“Predstavuje príležitosť pre slovenských odborníkov a akademickú obec, ako aj vedecké inštitúcie, pričom súčasne znamená podporu a možnosť spolupráce so slovenskými univerzitami a aj významné možnosti pre podnikateľské prostredie,” dodalo ministerstvo.
Vysvetlilo tiež, že hlavnou konkrétnou úlohou predmetného regionálneho centra OSN UN-HABITAT na Slovensku s pôsobnosťou pre celú Európu by bolo zabezpečovanie regionálnej koordinácie v Európe, zabezpečovanie spolupráce s ústredím OSN vo Viedni a s ostatnými subjektmi OSN, ako aj zabezpečovanie spolupráce s Európskou úniou, jej členskými štátmi a inštitúciami, s ostatnými európskymi štátmi a partnermi.
Vláda schválila program starostlivosti o Muránsku planinu a okolité územia
Vláda SR na svojom stredajšom rokovaní schválila program starostlivosti o Národný park (NP) Muránska planina, jeho ochranné pásmo a okolité chránené územia. Ide o územie s celkovou výmerou 39.236 hektárov. Zlepšiť sa má ochrana biotopov hlucháňa hôrneho, a to predovšetkým cez realizáciu opatrení. Vyplýva to z materiálu, ktorý kabinet odobril. Dokument na rokovanie predložilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR
“Predkladaný materiál významne prispeje k odstráneniu výhrad uvedených v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci ochrany hlucháňa hôrneho zo dňa 22. júna 2022. Chránené vtáčie územie Muránska planina – Stolica patrí do lokalít jadrovej populácie hlucháňa hôrneho na Slovensku,” uviedol envirorezort.
Dodal, že hlucháň patrí aj medzi predmety ochrany Národného parku Muránska planina a chránených areálov Pramenná oblasť Rimavy, Tisovský kras a Stolica.
Pre chránené územia sú v programe nastavené opatrenia z hľadiska ochrany prírody a krajiny, podmienky ich využívania a taktiež aj ďalšieho rozvoja udržateľného cestovného ruchu.
“Cieľom predkladaného materiálu je určiť a následne zabezpečiť prostredníctvom navrhovaných opatrení podmienky pre zachovanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu biotopov a druhov ochrany NP Muránska planina, chránených areálov Pramenná oblasť Rimavy, Stolica a Tisovský kras a prírodnej rezervácie Homoľa, ako aj v prekrývajúcich sa územiach európskeho významu a v chránenom vtáčom území,” skonštatovalo MŽP.
Opatrenia majú zahŕňať bezzásahový režim, aktívne manažmentové opatrenia na lesných i nelesných pozemkoch. Kľúčové je podľa rezortu pokračovanie obhospodarovania poľnohospodárskych pozemkov, ktoré je významné pre zachovanie vzácnych lúčnych biotopov a druhov, na udržanie tradičných aktivít a zamestnanosti.
“Predmetom ochrany v daných chránených územiach sú biotopy európskeho a národného významu, ako aj biotopy druhov európskeho a národného významu a abiotické javy,” priblížilo.
MŽP pripomína, že v rokoch 2020 a 2022 sa uskutočnilo prerokovanie pripomienok k zonácii Muránskej planiny. Následne v rokoch 2022 – 2023 vláda vyhlásila NP Muránska planina a jeho zóny, ako aj chránené areály Tisovský kras, Pramenná oblasť Rimavy, Stolica a prírodnú rezerváciu Homoľa.
“Až následne bolo možné dopracovať návrh programu starostlivosti, a to po dôslednej analýze pripomienok dotknutých subjektov (posledné rokovanie sa uskutočnilo v apríli 2024) a po ich náležitom zohľadnení,” tvrdí ministerstvo.
Vláda zaradila obmenu armádneho dopravného letectva medzi strategické investície
Vláda na svojom stredajšom rokovaní zaradila obmenu dopravného letectva Vzdušných síl Ozbrojených síl SR medzi strategické investície. Vyplýva to z dokumentu, ktorý na rokovaní v stredu schválil kabinet
“Nedostatočná prepravná kapacita, operačný dolet a veľmi nízka dostupnosť dopravných lietadiel limituje ich použitie na vykonávanie leteckých prepráv do oblastí vojenských konfliktov, zabezpečovanie evakuačných letov aj plnenie úloh v prostredí moderného bojiska,” uvádza v materiáli Ministerstvo obrany SR.
Ako rezort uviedol, zmena bezpečnostnej situácie po roku 2020 má vplyv aj na dopravné letectvo armády. Obidva aktuálne používané typy lietadiel majú podľa rezortu nízky maximálny operačný dolet. Nedisponujú systémami vlastnej ochrany a nemajú na trhu dostatočné množstvo náhradných dielov.
Minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) po rokovaní vlády potvrdil, že padlo rozhodnutie kúpiť stredné dopravné lietadlo. Rezort obrany ich plánuje nakúpiť tri, s opciou na ďalší kus. Dve malé dopravné lietadlá budú mať podľa Kaliňáka prúdové motory a ich vlastnosti budú na úrovni 21. storočia.
“Bol som na dopravnej letke v Kuchyni a z deviatich lietadiel, ktoré vlastní ministerstvo obrany, bolo funkčné jedno,” uviedol Kaliňák. Výpadky lietadiel Spartan a L-410 primäli podľa neho rezort k tomu, aby lietadlá vymenil.
Plán ministerstva obrany počíta s tým, že počet dopravných armádnych lietadiel klesne na päť. Ministerstvo zároveň bude mať opciu na šieste pre prípad, že by bolo potrebné letecký park rozšíriť.
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
