Bratislava 1. decembra 2024 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)
Nielen represívna funkcia potrestania páchateľa protiprávnej činnosti, ale najmä jeho prevýchova a šanca viesť riadny život, charakterizuje trest povinnej práce. Ide o alternatívny druh trestu, ktorý možno uložiť iba za prečin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Novelizáciou trestných kódexov s účinnosťou od 6. augusta sa však upustilo od povinnosti súdu vyžadovať súhlas páchateľa trestného činu s jeho uložením. TASR o tom informovala Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti (MS) SR
“Trest povinnej práce predstavuje alternatívu v prípadoch, kedy páchateľ nie je nebezpečný a skutok nie je spoločensky závažným trestným činom. Najčastejšie boli takto potrestaní páchatelia za drobné krádeže, ale aj zanedbanie povinnej výživy, či ohrozovanie mravnej výchovy mládeže,” vysvetľuje generálny riaditeľ sekcie restoratívnej a alternatívnej justície MS Daniel Petričko.
Odsúdený nie je pri výkone trestu povinnej práce obmedzený na osobnej slobode, ani pri bežných životných situáciách. Tým sú zachovávané rodinné väzby bez zhoršenia sociálnej situácie odsúdeného, či jeho najbližších. “Sekundárnym benefitom tohto druhu trestu je aj prehĺbenie pracovných návykov, aby sa odsúdený dokázal v budúcnosti lepšie zamestnať a zvykol si na systém práce. V neposlednom rade, čo nám ukázala aj prax, nájsť si eventuálne zamestnanie možno aj u poskytovateľa trestu povinnej práce,” poznamenal Petričko.
Forma výkonu tohto druhu trestu má verejnoprospešný charakter, spočívajúci napríklad v upratovaní verejných priestranstiev, triedení odpadu, či iných podporných prác v závislosti od požiadaviek poskytovateľa práce. Najčastejšie ide o nízko zárobkové a ťažšie obsaditeľné druhy práce, ktoré sú však verejne potrebné.
Rezort prízvukuje, že náklady spojené s výkonom trestu povinnej práce znáša odsúdený sám. Zákon počíta aj s prípadmi, keď odsúdený nevykoná práce v určenom rozsahu, alebo ak neplní primerané povinnosti a obmedzenia, či nevedie riadny život. Dôsledkom toho môže byť premena trestu povinnej práce alebo jeho zvyšku na trest väzenia tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi súd jeden deň nepodmienečného trestu väzenia.
Aplikačná prax však podľa MS naráža napríklad na nízky počet poskytovateľov práce pre výkon trestu, čo je jedným z najčastejších problémov pri jeho ukladaní.
Na druhej strane, počet uložených trestov povinnej práce na Slovensku podľa MS postupne rastie. Petričko ale upozorňuje, že mnohé z trestov boli vykonávané len formálne a v rámci krajov dochádza k pomerne veľkým odchýlkam, čo sa týka ukladania i vykonávania trestu.
Prínos v podobe využívania alternatívnych trestov v minulosti deklaroval aj minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD). “Pre nejakých bohatších ľudí je naozaj ďaleko ponižujúcejší trest povinnej práce ako väzenie. Alternatívne tresty sú liekom na kriminalitu a štát sa okrem iného zbaví financovania týchto väzňov. A možno tak dospejeme rýchlejšie aj k prevýchove a ten človek už nebude ďalej páchať trestnú činnosť. Kľúčové však je, že poškodený bude mať nahradenú škodu,” zhrnul Susko.
.jpg)
