Ministerstvo kultúry pripravilo nové mediálne zákony. Poslanec Jarjabek (Smer) hovorí o tragédii pre mediálny priestor

Bratislava 29. novembra 2021 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian, Pavel Neubauer)

Ministerstvo kultúry SR sa pustilo do veľkej transformácie mediálnej legislatívy. Prichádza s balíkom nových mediálnych zákonov, ktoré majú legislatívu zmodernizovať a urobiť ju funkčnou pre 21. storočie

Reformný balík chce nahradiť zastarané zákony

Súčasťou reformného balíka majú byť tri zákony – zákon o mediálnych službách, autorský zákon a zákon o publikáciách. Prvé dve normy už v parlamente prešli do druhého čítania, tretí zákon ešte zatiaľ do Národnej rady predložený nebol.

“Ide o reformný balík, ktorým nahrádzame zastarané zákony, ktoré čiastočne vznikali ešte za Vladimíra Mečiara. Predstavme si tú dobu – používali sme tlačidlové telefóny, na internet sa chodilo do internetových kaviarní a bolo to takmer 10 rokov do vzniku Facebooku. Som rada, že po prijatí tohto balíka zákonov sa mediálny trh na Slovensku konečne dostane po legislatívnej stránke na európsku úroveň a do 21. storočia,” povedala ministerka kultúry Natália Milanová (nominantka OĽaNO).

O zákone o mediálnych službách (alebo skrátene o mediálnom zákone) sa Milanová vyjadrila, že má nahradiť zákony o vysielaní a retransmisii a o digitálnom vysielaní. Ambíciou zákona je okrem iného sprehľadnenie vlastníckych vzťahov v médiách.

Ďalej sa balík mediálnych zákonov zameriava aj na témy ako ochrana zdroja, zrovnoprávnenie práv a povinností pre televíziu, rozhlas, tlačené aj online médiá či riešenie online video platforiem.

Ministerstvo spomína aj „dezinformačné médiá“

Milanová pripomenula, že požiadavky na zmodernizovanie mediálnej legislatívy sa objavovali už za predošlých vlád. „Dnes však môžeme byť radi, že sa na to Smer a vláda Róberta Fica vykašľali, pretože dopady by boli nelichotivé,” poznamenala.

Ministerstvo kultúry tvrdí, že na príprave balíka zákonov pracovalo niekoľko mesiacov, pričom ho tvorilo v spolupráci so zástupcami šéfredaktorov a s odborníkmi z praxe. Okrem toho viedol rezort kultúry aj rokovania s koaličnými partnermi, aby zabezpečil ľahšie prijatie zákona v Národnej rade.

Zákon o mediálnych službách má upravovať televíziu a rozhlas bez ohľadu na to, či vysiela štandardne alebo online. Dáva si za cieľ zabezpečiť transparentnosť vlastníctva jednotlivých médií, rieši aj podmienky pre nepočujúcich a nevidiacich zvýšením pomeru titulkovania či hlasového komentovania pri verejnoprávnych médiách. V zákone sa venuje pozornosť aj ochrane zdroja, ochrane maloletých, či redakčnej zodpovednosti za obsah, ktorý dané médium zverejňuje.

Autorský zákon má napríklad ochrániť vydavateľov internetových periodík pred predátorskými praktikami sociálnych sietí a vyhľadávačov. Zavádza aj tzv. bestseller clause, teda právo na dodatočnú odmenu, ktorá sa má týkať prípadu, že dielo autora sa stane obzvlášť úspešným. V takom prípade by mal mať vydavateľ povinnosť podeliť sa s autorom o výnosy z predaja, teda mal by ísť nad rámec pôvodne dohodnutej odmeny.

Zákon o publikáciách by mal nahradiť tlačový zákon z roku 2008 a zákon o povinných výtlačkoch z roku 1997. Jeho ambíciou je zjednotiť prostredie pre tlačové agentúry, vydavateľov tlače a webové portály. Zákon má tiež vytvoriť podmienky pre verejne dostupný register médií.

Pri popise zmyslu zákonov Ministerstvo kultúry na svojej webstránke jasne deklaruje, že zákony sa majú dotknúť aj tzv. dezinformačných médií. „Ak chcú mať práva ako médiá, musia sa na ne vzťahovať i povinnosti“, uvádza tu doslova rezort kultúry.

Jarjabek hovorí o faktickej likvidácii RTVS

Podpredseda Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek (Smer-SD) o návrhu zákona z dielne ministerstva kultúry pre Hlavné správy povedal: „Ten mediálny zákon prichádza neskoro, je šitý horúcou ihlou a tak aj vyzerá. A keby tento mediálny zákon náhodou prešiel v tom znení z prvého čítania, z druhého a tretieho čítania a bol by schválený, tak je to tragédia pre mediálny priestor.“

Podľa Jarjabka by prijatie zákona znamenalo „de facto zlikvidovanie verejnoprávnej televízie a na základe toho zlikvidovanie duálneho mediálneho priestoru, ktorý je tu od roku 1993“. Ďalšia jeho výhrada sa týka toho, že zákon je podľa neho „finančne nekrytý z hľadiska možností, ktoré by tento zákon mal mať po jeho prijatí a uplatnení v praxi“.

Jarjabkovi tiež prekáža, že návrh zákona obsahuje len veľmi vágnu definíciu toho, kto je to novinár. „Presne tak, ako je definované napríklad utajenie zdroja novinárov,“ dotýka sa podpredseda kultúrneho výboru ďalšej témy. „Len ja sa pýtam, je to koleso, vy mi nemôžete povedať, odkiaľ máte tú informáciu, lebo pochopiteľne tajíte zdroj. A ja, keď vám tvrdím, že tá informácia je nepravdivá, tak sa pýtam: ale kto je ten zdroj? A vy zase teraz hovoríte, že zdroj je utajený. Ale čo keď klamete a vy žiadny zdroj nemáte a tú informáciu ste si na mňa vymysleli?,“ hovorí Jarjabek.

„Hlavná vec je, vyriešiť v tomto zákone, aby boli rovnocenné printové a elektronické médiá – to som tam teda nezachytil. Ďalšia vec je, že to nie je finančné kryté, a ďalšia vec je, že je to absolútny rozvrat verejnoprávneho rozhlasu a televízie,“ zhŕňa poslanec svoje výhrady voči návrhu zákona.

Podľa Jarjabka sa odohral malý „Mníchov“

Jarjabek poukázal aj na chýbajúcu komunikáciu ministerstva kultúry o návrhu zákona smerom k Rozhlasu a televízii Slovenska (RTVS). „Stačí, keď si prečítate uznesenie Rady RTVS, tie uznesenia sú úplne zdrvujúce, odkiaľ som aj čerpal informácie. No a potom som sa pýtal, či vôbec boli nejaké konzultácie medzi ministerstvom kultúry a verejnoprávnou RTVS, tak žiadne konzultácie v tomto smere vedené neboli. Čiže je to taký malý „Mníchov“, ktorý sa nám odohral na Slovensku – o nás bez nás,“ konštatuje poslanec.

Jarjabek je navyše presvedčený, že návrh zákona ani nepochádza z dielne samotného ministerstva kultúry, ale že si ho ministerstvo osvojilo z externého prostredia.

K návrhu autorského zákona, ktorý rovnako prešiel do druhého čítania, Jarjabek poznamenal, že v súvislosti s ním nedošlo k dokončeniu konzultácií, ktoré k nemu ministerstvo začalo s Ochranným združením interpretov Slovenska (OZIS) a Slovenským ochranným zväzom autorským (SOZA). „Tento zákon sme nepodporili, pokiaľ nám OZIS a SOZA nepovedia, že je to v poriadku, tak za tento zákon nezahlasujeme,“ hovorí Jarjabek.

Ladislav Kováčik