„Keď sme nastúpili na ministerstvo, stav bol alarmujúci – vyhlásených bolo len 27 výziev za 1,3 miliardy eur, podpísaných 5 zmlúv a vyčerpaná nula. Za rok sa nám podarilo dosiahnuť výrazný posun: dnes máme vyhlásených 243 výziev v hodnote takmer 8,5 miliardy eur, podpísaných 1100 zmlúv za 3,7 miliardy eur a čerpanie za 350 miliónov.“ Minister Raši na margo pomalého čerpania pripomenul zásadnú vec, a to, že čerpanie eurofondov začína vyhlásením výzvy, následne musí byť podpísaná zmluva s úspešnými žiadateľmi a až potom je možné projekty realizovať a čerpať prostriedky. Tento proces trvá v priemere 25 mesiacov. „Prirovnal by som to k stavbe domu. Výzva je ako pozemok – bez neho nemôžete začať stavať ani dokončiť dom, a peniaze naň nemôžete využiť. Verím však, že vďaka tomu, ako sme eurofondy rozbehli v roku 2024, sa nám podarí výrazne čerpať európske peniaze už v roku 2025, keď máme povinnosť vyčerpať 1,5 miliardy eur,“ dodal.

Ministerstvo prijalo novelu zákona o eurofondoch a urobilo poriadok v procese čerpania, ktorý predtým viazol pre čakanie na výzvy. Dnes sú všetky výzvy dopredu komunikované s územím, čím sa zabráni prekvapeniam v regiónoch. Ďalšou podporou miest a obcí je vznik 21 centier zdieľaných služieb.

„Našim predchodcom nič nebránilo, aby zrealizovali to, čo my. Napríklad Mapu partnerstva, ktorá na jednom webe združuje všetky výzvy z plánu obnovy, eurofondov, envirofondu a ďalších oblastí. My sme to urobili a výsledkom je, že každý týždeň si 1700 unikátnych návštevníkov hľadá informácie o zverejnených výzvach práve na tejto mape. To je dôkaz, že sme urobili správny krok,“ doplnil ministra štátny tajomník Michal Kaliňák.

Od augusta vstúpila do platnosti novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá skrátila priemernú dĺžku procesu zo šiestich mesiacov na jeden mesiac. Minister Raši pripomenul aj to, že rezort zmenil komunikáciu so samosprávami. „Za rok sme zorganizovali 30 rezortných dní a spolu so štátnym tajomníkom Michalom Kaliňákom a expertmi z MIRRI navštívili viac ako 120 miest a obcí. Do regiónov sme presunuli 1,7 miliardy eur, pričom úradnícka vláda skloňovala objem 2,3 miliardy eur za štyri roky.“

„Pán minister spomínal zjednodušenie verejných obstarávaní, čo je kľúčové aj vzhľadom na viac ako 600 miliónov eur v programoch cezhraničnej spolupráce. Maďari, Poliaci a Česi nám avizovali, že musíme realizovať spoločné obstarávania s rovnakými parametrami, aby naše projekty boli reálne. Inak by naše úspešné projekty mohli stáť 2-3 roky kvôli rozdielom v verejných obstarávaniach,“ dodal Kaliňák.

Minister Raši upriamil pozornosť aj na Radu vlády pre regionálny rozvoj a politiku súdržnosti, ktorá vznikla v apríli a všetci zainteresovaní partneri sa na nej vyjadrujú k plánom ministerstva. Práve tu boli prerokované aj presuny eurofondov v rámci Integrovaných územných investícií.

„Začali sme s revíziou eurofondov a presunuli sme viac ako 80 miliónov eur podľa potrieb samospráv, keďže sa stalo, že niektoré peniaze boli určené na nevyužiteľné projekty, ako napríklad koľajová mestská doprava v mestách, kde nie je. Ďalších 140 miliónov budeme presúvať podľa ďalších požiadaviek a v budúcom roku plánujeme veľkú revíziu, aby sa eurofondy presunuli na pripravené projekty,“ vysvetlil.

.

Pripomenul, že už sa začala aj diskusia o smerovaní eurofondov po roku 2027, ktorú odštartovalo novembrové Národné kohézne fórum. Podujatie podľa neho potvrdilo pripravenosť Slovenska vyjednávať nové eurofondy a definovať ich architektúru tak, aby zohľadňovala požiadavky územia aj potreby obyvateľov.

Včera vláda schválila zmenu Zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov (NRO) na Zákon o prioritných okresoch, pri ktorých MIRRI SR zaviedlo nový model hodnotenia podľa 10 kritérií, nie iba podľa nezamestnanosti. V roku 2024 išlo do NRO historicky najviac finančných prostriedkov, konkrétne viac ako 17 miliónov eur, pričom už bolo vyčerpaných viac ako 91 % alokácie.

V oblasti cezhraničnej spolupráce nové vedenie rezortu za rok v programoch Interreg dosiahlo 60% alokácie v schválených projektoch a celkovo 82 % alokácie vo zverejnených výzvach. Napríklad Interreg SR-ČR zvýšil schválené projekty z 0 % na 65 % alokácie a Interreg PL-SK stúpol zo 14,6 % na 67%.

Od 1. septembra 2024 prešiel pod ministerstvo regionálneho rozvoja z rezortu dopravy mestský rozvoj, čo je podľa ministra Rašiho bežná prax aj v iných krajinách. „Mestský rozvoj je nevyhnutnou súčasťou našich snáh o budovanie dynamických miest a živého vidieka. Taktiež pod nás prešlo aj 24 medzivládnych komisií, ktoré sa zameriavajú na koordináciu opatrení na prihraničných územiach.“

MIRRI SR tiež transformovalo regionálne centrá v krajských mestách z bývalých straníckych centier na moderné pracoviská poskytujúce kvalitné služby. Okrem Bratislavy ponúkajú tieto centrá pridanú hodnotu v oblastiach ako eurofondy, plán obnovy, verejné obstarávanie, podpora marginalizovaných rómskych komunít či agenda občianskej spoločnosti. „Za rok zorganizovali 150 vzdelávacích aktivít a poskytli 8763 konzultácií, z toho 5 491 samosprávam. Centrá nadviazali spoluprácu so všetkými 10 sprostredkovateľskými orgánmi a rozšírili služby o poradenstvo v oblasti sociálneho podnikania, čo je kľúčové pre rozvoj regiónov,“ vysvetlil minister.

V roku 2024 MIRRI SR zintenzívnilo aj digitalizáciu. Významnou iniciatívou bolo tiež memorandum o energooptike, ktoré umožní rozvoj vysokorýchlostného internetu aj v odľahlých oblastiach. Prostredníctvom projektu Digitálni seniori, financovaného z Plánu obnovy a odolnosti SR, sa podarilo vyškoliť už 11-tisíc seniorov a ľudí so zdravotným znevýhodnením. „Rozbehli sme aj projekt 16 životných situácií, ktorý by mal byť plne funkčný v roku 2026. Uľahčí život občanom, ktorí už nebudú musieť behať po úradoch, ale všetko za nich urobí štát,“ informoval Raši.

„Naša cesta je správna, pretože s územím diskutujeme o rozhodnutiach, nie ich len oznamujeme. Rozhodnutia sa prijímajú v diskusii, nie v izolácii. Predchodcom chýbal záujem o to, čo regióny skutočne potrebujú, a to je niečo, čo dnes meníme. Tento rok sme vykročili novým smerom a v nasledujúcom roku predstavíme novú agendu, ktorá nám umožní ešte efektívnejšie pracovať pre zlepšenie života v regiónoch,“ uzavrel štátny tajomník Michal Kaliňák.

Na odborné školy v BBSK išlo z výzvy najviac peňazí

Stredné odborné školy v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK), ako aj v Košickom a Trenčianskom kraji, získali viac ako 46 miliónov eur určených na rekonštrukciu priestorov, odborných učební, modernizáciu materiálno-technického vybavenia či zaktualizovanie vzdelávacích programov tak, aby reflektovali na potreby trhu práce. Z 27 úspešných škôl je desať z BBSK. Informoval o tom Richard Raši (Hlas-SD).

“Výzva z Fondu na spravodlivú transformáciu sa týka priamo aj BBSK. Ide o fond špeciálne určený regiónom a ľuďom na riešenie dôsledkov spojených s transformáciou. BBSK, rovnako ako aj iné regióny, je postihnutý tým, že niektoré banské a mnohé iné činnosti zanikajú, a na to Európska únia pripravila špeciálny balík podpory. V úplne prvej výzve, ktorá bola z nových eurofondov vyhlásená, bolo určených viac ako 46 miliónov eur na podporu odborného vzdelávania v transformujúcich sa regiónoch, teda v Trenčianskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Bola o tom, aby sa odborné vzdelávanie mohlo upraviť tak, aby ľudia našli dobré pracovné umiestnenie a uplatnenie vo svojom regióne,” vysvetlil Raši.

Ako dodal, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR hodnotí výzvu ako úspešnú, jej časť ešte vyhodnocujú. Najviac finančných prostriedkov z uvedenej sumy, viac než 18,4 milióna eur, išlo pre BBSK, pre Košický kraj 12,8 milióna eur a pre hornú Nitru 15 miliónov eur. Podporu mohli získať stredné odborné školy, priemyselné, zdravotnícke či obchodné akadémie.

“Je to pomoc smerujúca priamo do regiónov. Na investície, ktoré si kraje ako zriaďovatelia stredných škôl sami určia a na ktoré nemajú finančné prostriedky,” dodal Raši.

Redakciu informovalo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR