Do predvolebnej kampane už v najbližších týždňoch výraznejšie zasiahne tretí sektor. Témami kampane pod názvom „My rozhodneme“ by mala byť oficiálne mobilizácia voličov, ale aj ich lepšia informovanosť.
Aj keď sa kampaň mimovládok tvári ako apolitická, v skutočnosti ich nastoľovaním určitých vybraných tém tým budú pomáhať určitým liberálnym stranám a naopak, budú znevýhodnené strany pronárodné a konzervatívne.
Pomyselný líder mimovládok na Slovensku Pavol Demeš v podcaste pre portál aktuality.sk ozrejmil, že dnešná situácia kopíruje časy mečiarizmu, a preto avizuje výrazný vstup mimovládok do kampane, podobne, ako sa to stalo za Mečiarových čias.
Pavol Demeš uviedol 3 hlavné body tejto kampane:
– Zvýšenie volebnej účasti
– monitorovať volebné prostredie vrátane online priestoru a internetu
– informovať voličov o jednotlivých politikoch a subjektoch
Nikým nevolení členovia mimovládok, ktorí sú vo väčšine prípadov platení zo zahraničia, chcú taktiež nastoľovať témy kampane. Demeš ozrejmil, ktoré témy chcú posunúť do úzadia:
“Mimovládky musia zodvihnuť hlavy a začať hovoriť o veciach, na ktorých krajine záleží a nesmú dovoliť, aby sa začalo parazitovať na strachoch a témach, ako je národ, vlasť, rodina a podobne, pretože kategória strachu, tá je najviac využívaná v súčasnom politickom zápase a ten strach sa veľakrát dá navodiť aj úplne imaginárnymi témami.”
Demeš samozrejme zavádza, pretože témy ako národ, vlasť a rodina nemajú nič spoločné so šírením strachu. Sú to hodnotové témy, ktoré sú pre spoločnosť veľmi dôležité a tým, že sa mimovládky budú snažiť tieto kultúrno-etické otázky potlačiť, jasne znevýhodnia pronárodné a konzervatívne politické strany a zvýhodnia strany liberálne.
V roku 1998 sa mimovládkam podarilo poraziť Mečiara (ako tvrdí Šimečka, konkrétne aj George Soros so svojimi peniazmi). História sa zrejme bude opakovať.
V roku 1998 sa aj pričinením mimovládok dostala k moci Gorilia vláda, ktorá spolu s vybranou finančnou skupinou rozkradla Slovensko. Dnes sa snažia dostať k moci liberálnu vládu na čele s Kiskom a progresívcami.
Samuel Gdovin