Mimoriadne: “Už je čas. Sme schopní ísť na maximum.” Európska centrálna banka zvýšila úrokovú sadzbu o 0,5% po viac než desaťročí

Európa/Rím 21. júla 2022 (HSP/Foto: TASR/AP-Armando Franca)

Nárast o pol percentuálneho bodu prichádza v dôsledku politických turbulencií v Taliansku a nárastu nákladov na pôžičky. Informujú svetové médiá a Financial Times

Európska centrálna banka zvýšila úrokové sadzby o pol percentuálneho bodu. Ide o prvé zvýšenie za viac ako desať rokov – a zároveň sa zaviazala zabrániť tomu, že rastúce náklady na pôžičky spôsobia dlhovú krízu eurozóny v dôsledku politických turbulencií v Taliansku.

Centrálna banka zvýšila úrokové sadzby o dvojnásobok, ako uviedla len minulý mesiac, čím ukončila osem rokov záporných sadzieb zvýšením svojej vkladovej sadzby na nulu.

Po tom, čo inflácia v eurozóne dosiahla nové rekordné maximum 8,6 percenta, čo je viac ako štvornásobok stanoveného cieľa centrálnej banky (2%), prezidentka ECB Christine Lagardeová vo štvrtok popoludní uviedla, že už je „čas na realizáciu“.

Politici súčasne odsúhlasili nový program nákupu dlhopisov zameraný na boj proti neusporiadanému nárastu nákladov na pôžičky pre zraniteľnejšie vlády v regióne. „ECB je schopná ísť na maximum,“ povedala Lagardeová a neskôr dodala: „Radšej by sme [nový program] nepoužili, ale ak ho budeme musieť použiť, nebudeme váhať.

ECB si údajne musela vybrať úzku cestu medzi reakciou na infláciu a vyhýbaním sa zatiahnutiu regiónu do recesie. Blok už zasiahli prudko rastúce ceny energií a potravín po ruskej invázii na Ukrajinu, spomalenie podnikateľskej činnosti a pokles spotrebiteľskej dôvery na rekordne nízke hodnoty. Rozhodnutie ECB prišlo niekoľko hodín po tom, ako Mario Draghi odstúpil z funkcie talianskeho premiéra. Krajina teraz očakáva realizáciu predčasných volieb.

Krishna Guha, šéf politiky a stratégie centrálnej banky v americkej investičnej banke Evercore, pred štvrtkovým rozhodnutím povedal: „Kombinácia obrovského stagflačného šoku z ozbrojeného ruského zemného plynu a politickej krízy v Taliansku je asi tak blízko k dokonalej búrke, ako len možno si predstaviť pre ECB.“

ECB reagovala na rastúcu infláciu pomalšie ako väčšina centrálnych bánk a zaostáva za americkou centrálnou bankou, od ktorej sa očakáva, že budúci týždeň zvýši sadzby najmenej o 75 bázických bodov, čo zodpovedá kroku podobnej veľkosti z minulého mesiaca.

Lagardeová uviedla, že diskusie v rámci Rady guvernérov banky sa vyvinuli okolo kompromisu medzi potrebou vyrovnať sa s inflačným tlakom výraznejším rastom sadzieb a zároveň navrhnúť novú schému nákupu dlhopisov, ktorá by zabránila rozširovaniu spreadov v eurozóne z iných než opodstatnených dôvodov na ekonomickej báze.

Veľkosť nákupov dlhopisov v rámci nového programu, „nástroja na ochranu prenosu“ alebo TPI,  bola bez obmedzenia“, povedala Lagardeová. Cieľom bolo zabezpečiť, aby nastavenie menovej politiky centrálnej banky malo požadovaný vplyv v celej eurozóne.

Zatiaľ čo podpora programu bola jednomyseľná, existoval iba „konsenzus“ o rozsahu zvýšenia sadzieb.

Politické turbulencie v Ríme vyvolali obavy, ako rastúce úrokové sadzby ovplyvnia udržateľnosť talianskeho verejného dlhu na úrovni 150% HDP .

Taliansky dlh sa vo štvrtok vypredal, pričom výnos z 10-ročného vládneho dlhopisu krajiny vyskočil o 0,24 percentuálneho bodu na 3,6 percenta, keďže Draghiho koalícia národnej jednoty sa rozpadla a ECB zvýšila sadzby. Pokles cien rímskych dlhopisov znamenal, že rozdiel medzi talianskymi a nemeckými referenčnými výnosmi – ostrosledovaným ukazovateľom napätia na trhu – zívol na 2,3 percentuálneho bodu, čo odráža rozšírenie o približne 0,3 percentuálneho bodu len za dva dni.

Keď ECB naposledy zvýšila sadzby za vtedajšieho prezidenta Jeana-Clauda Tricheta, bola nútená tento krok o niekoľko mesiacov neskôr zvrátiť, keďže eurozónu zachvátila dlhová kríza.

Centrálna banka uviedla, že sadzby budú na budúcich zasadnutiach ďalej rásť a dodala: „Dnešné upustenie od negatívnych úrokových sadzieb umožňuje Rade guvernérov prejsť na prístup k rozhodnutiam o úrokových sadzbách na základe jednotlivých zasadnutí.”

Lagardeová uviedla, že pretrvávajú „riziká vyššieho rastu“ inflácie – čo je kód pre možnosť, že cenové tlaky by mohli zostať silnejšie, ako naznačujú prognózy ECB.

Sadzba ECB na jej hlavné refinančné operácie vzrástla z nuly na 0,5 percenta a sadzba na jej jednodňové refinančné operácie sa zvýšila z 0,25 percenta na 0,75 percenta.

Naposledy sa zvýšila sadzba o pol percentuálneho bodu v júni 2000, niečo vyše roka po zavedení eura.