Katalyzátorom unáhleného konania politikov s cieľom zrušiť Mečiarove amnestie bolo podľa Žitného viacero faktorov. “Nenahovárajme si, že ide o nejakú snahu o spravodlivosť toho, kto celý proces odštartoval. Vnímam to ako aktivitu poslanca Jána Budaja zaťať sekeru medzi Bélu Bugára a Roberta Fica, aby ukázal, že koalícia nie je súdržná a táto téma ich nedokáže zjednotiť. Ján Budaj bol prvý, ktorý prišiel pred časom s návrhom na zrušenie amnestií. Dovolím si tvrdiť, že asi kalkuloval aj s premiérou filmu Únos. Ten zohral tiež svoju dôležitú úlohu v hystérii, ktorá vypukla vo verejnosti,” uviedol v rozhovore pre Pravdu Žitný, ktorý je presvedčený, že páchatelia nebudú potrestaní a nepôjdu do väzenia.
Žitný si myslí, že dôvodov je viacero: “Prvým je, že ak už raz bola obžaloba podaná, amnestie v tom čase platili. Padlo rozhodnutie súdu, že nie je možné týchto ľudí pred súd postaviť. Tvrdím, že oni svoju vinu priznali tým, že nežiadali, aby súd v ich veci konal, aby sa mohli očistiť.”
Ako pokračoval, osoby obvinené zo zavlečenia svoju vinu uznali prijatím amnestií, preto “nepotrebujeme týchto ľudí posadiť do basy”. Pokiaľ by prišlo k prelomeniu, že by sa aj súdne konanie uskutočnilo, potom sa môže otvoriť kedykoľvek a akýkoľvek rozsudok súdu a zmeniť rozhodnutie, nazdáva sa bezpečnostný analytik.
Doplnil tiež, že po prípadnom obnovení súdneho procesu, by si mnoho svedkov už veci nebude pamätať. Medzitým sa obžalovaní obrátia na Európsky súd pre ľudské práva, pričom Žitný tvrdí, že im dá za pravdu. “Ak by teda mali byť odsúdení, tak to bude len politicky silný proces, nie právne,” upozornil.
Na otázku Pravdy, či je ešte dôvod, aby vo veci zavlečenia konali vyšetrovatelia, Žitný odpovedal záporne. “Vyšetrovanie sa skončilo. Bola podaná obžaloba. Jedine, že by súd povedal, že takáto obžaloba je nedostatočná a vec by vrátil na začiatok.”
Pravda sa v interview so Žitným zaujímala aj o jeho názor, či Ústavný súd môže zrušenie amnestií zastaviť. Odpoveď Žitného bola jednoznačná: “Dúfam, že to Ústavný súd urobí a amnestie zmietne zo stola.”
Dôvody zhrnul nasledovne: “Uplatňuje sa tu veľmi silný princíp retroaktivity znovuobnovením už uzavretého trestného konania. Ústava sa stáva týmto pádom zdrapom papiera, ktorý sa môže ľubovoľne ohýbať. Keď mal Mečiar istý čas niektoré prezidentské právomoci, konal v súlade s ústavou”.
Žitný sa obáva, že ak sa raz na Slovensku dostanú k moci nejakí extrémisti, budú argumentovať pri rôznych pochybných ústavných zmenách práve takýmto spôsobom. “Nemusí to byť len pri ústavných, ale aj pri bežných zákonoch. Budú hovoriť, že veď aj naši predchodcovia demokrati tak robili”.
A ako môže zrušenie amnestií ovplyvniť odhalenie a potrestanie páchateľov vraždy Róberta Remiáša z roku 1996? – opýtala sa Žitného Pravda. “V Remiášovom prípade vyšetrovanie pokračuje. Zatiaľ nikto nenašiel priamu súvislosť so zavlečením prezidentovho syna,” zdôraznil. “Pokiaľ sa takáto súvislosť neobjaví, tak na trestný skutok vraždy Róberta Remiáša sa amnestie nijakým spôsobom nevzťahujú,” uzavrel Žitný.