Chronické záchvatovité ochorenie, charakterizované silnými atakmi pulzujúcej bolesti, ktorá sa pri pohybe zhoršuje. Bolesť pri migréne môže byť stredná až ťažká a spočiatku sa prejavuje na jednej strane hlavy. Zvyčajne trvá niekoľko hodín, niekedy až dní. Človek zároveň trpí nevoľnosťou, zvracaním, je citlivý na svetlo a zvuky.
„Až osemdesiat percent pacientov postihuje migréna bez tzv. aury, dvadsať percent má migrénu s aurou. Tá predchádza samotnému spusteniu intenzívnej bolesti hlavy. Aura je komplex neurologických príznakov, ktoré sa dostavia v priebehu piatich až dvadsiatich minút a trvajú maximálne hodinu,“ vysvetľuje neurológ MUDr. Martin Kucharík z Centra intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby v Bratislave. „Aura môže byť senzorická, motorická, okrem zábleskov svetla a „cikcakovitého“ videnia môže pacient pociťovať tŕpnutie, mravenčenie až ochrnutie končatín, stratu videnia a závraty. Po aure nastupuje intenzívna bolesť hlavy.“
Migrénu, ktorá môže, ale nemusí byť dedičná, dokáže spustiť viacero faktorov. Hormonálne zmeny u žien, z jedla sú to plesnivé syry, čokoláda či orechy, z prísad glutaman sodný či aspartam. Spúšťačmi môžu byť aj červené víno a kofeínové nápoje, stres, zmena barometrického tlaku, lieky (napríklad nitroglycerín), fyzická námaha i zmeny v spánkovom režime.
„Liečba migrény musí byť šitá na mieru pacienta,“ zdôrazňuje MUDr. Martin Kucharík. „Pri záchvatoch užívajú pacienti lieky na zmiernenie bolesti. Zaberajú v okamihu, kým sa záchvat naplno rozvinie. Preventívna liečba sa odporúča, ak má pacient viac ako tri ataky mesačne. Vtedy už hovoríme o ťažkej migréne.“
V spoločnosti nie je migréna akceptovaná, je skôr podceňovaná. Mnohí ju nepovažujú za chorobu, ale za výhovorku a pacientov za hypochondrov. S cieľom poukázať na toto vážne neurologické ochorenie, ktoré si vyžaduje liečbu, vznikla pacientska organizácia Migréna je choroba. Nejeden z nás totiž trpí týmto problémom a ani o tom nevie…
(lbr)