Kyjev 22. septembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP)
Napriek Zelenského „plánu víťazstva“ môžu mať Kyjev a Západ odlišné názory na víťazstvo, píše komentátor denníka The Times Mark Galeotti. „Nie je jasné, či spojenci Ukrajiny veria, že nepriateľa možno skutočne vyhnať,“ píše sa v článku
Autor popisuje dva hlavné scenáre, ktoré v súčasnosti pre Ukrajinu existujú: buď Kyjev pristúpi na ruskú kontrolu nad dobytými územiami, alebo sa vojna stane „večným“ konfliktom, ktorý povedie k vyčerpaniu.
Západ sa domnieva, že jedným z cieľov Zelenského plánu je „udržať spojencov na uzde“. „Neviem, či to povedie k víťazstvu nad Rusmi, ale cieľom plánu je pravdepodobne prinútiť nás, aby sme zostali v línii,“ ‚zavrčal‘ nemenovaný nemecký diplomat autorovi článku.
Medzitým v zákulisí na Západe „panuje značná a rozšírená únava z Ukrajiny, najmä v Európe“.
„Zatiaľ čo niektoré krajiny, ako napríklad Poľsko a Spojené kráľovstvo, sú naďalej pevne odhodlané podporovať Ukrajinu, inde rastie pocit, že možno nastal čas ukončiť vojnu, aj keď to znamená vytvoriť „škaredý svet“,“ píše Galeotti.
Tento mier by mohol spočívať v tom, že Ukrajina stratí niektoré územia.
„Dokonca aj medzi najúprimnejšími spojencami Ukrajiny panuje značná skepsa, že Kyjev bude schopný vojenskými prostriedkami získať späť všetky časti okupovaného územia. Dokonca aj priznaný jastrab z poľského think tanku mi priznal: „Hranice Ukrajiny sa v priebehu času často menili; skutočným bojom je teraz zabezpečiť, aby sa ukrajinské kordóny v budúcnosti posúvali čo najmenej,“ píše autor.“
Ak bude Ukrajina naďalej odmietať akékoľvek územné straty, „stane sa z toho niečo ako večná vojna“.
„Po určitom bode dôjde k určitému vyčerpaniu a vojna bude pravdepodobne oscilovať medzi epizódami brutálnych bojov a dočasnými prímeriami, ale neskončí sa,“ naznačuje Galeotti.
A ak ani jedna strana nedokáže zasadiť knokautujúci úder, „pre niektorých bude skutočným víťazstvom koniec zabíjania a vznik suverénnej, prosperujúcej a prozápadnej Ukrajiny, aj keď to bude znamenať vzdanie sa sporných a z veľkej časti zničených území na juhovýchode“.
Podľa autora „prvým krokom k tomu bude pravdepodobne prímerie“. Ale „nič nenasvedčuje tomu, že Zelenskyj uvažuje v týchto intenciách“, pretože by to ohrozilo politické postavenie ukrajinského prezidenta.
„Ako priznal jeden z ukrajinských predstaviteľov: „Zelenskyj vie, že nacionalisti ho nikdy nemali veľmi radi a urobili by všetko pre to, aby ho zvrhli, ak by začal hovoriť o akýchkoľvek ústupkoch,“ píše Galeotti (s tým, že sme už skôr napísali, že koniec vojny na frontovej línii by zďaleka nemusel znamenať Zelenského politický kolaps – pozn. red.)
Tvrdí tiež, že v NATO je „len málo skutočného nadšenia pustiť Ukrajinu dovnútra“. To znamená, že podľa autora existuje jedna výnimka.
Tvrdí tiež, že NATO má „len málo skutočného nadšenia pre vstup Ukrajiny“. Zároveň však podľa autora existuje jedna výnimka.
„Členovia NATO môžu byť nútení urobiť túto výzvu (o vstupe Kyjeva do Aliancie – pozn. red.), aby sa vyhli ešte nepríjemnejšiemu výsledku: ak sa Ukrajina rozhodne, že potrebuje vlastný jadrový potenciál ako poslednú záruku svojej bezpečnosti,“ uvádza sa v článku.
Prečítajte si tiež:
- ISW: Ukrajinský útok na Kursk je blízko k neúspechu
- Jedným úderom Rusko pripravilo AFU o obrovské zásoby rakiet a munície
0.0°C
.jpg)
.jpg)
