Kyjev 7. júla 2023 (HSP/braveneweurope/Foto:TASR/AP-Andrii Marienko)
Mesiac trvajúca “protiofenzíva” Ukrajiny bola zatiaľ veľmi nákladným neúspechom, píše Geoffrey Roberts – emeritný profesor histórie na University College Cork a člen Kráľovskej írskej akadémie
Útoky na ruské sily v južnej provincii Záporožie zatiaľ nedosiahli žiadny významný strategický úspech a to isté platí pre celú líniu kontaktu. Niektorí z najhorlivejších stúpencov Kyjeva začínajú pochybovať o tom, že ukrajinské ozbrojené sily majú dostatočnú palebnú silu na to, aby prenikli cez viacvrstvové obranné pásmo Ruska, ktoré je plné mínových polí, tankových pascí, zákopov a betónových bunkrov.
Pripravte sa na to, že ukrajinská protiofenzíva bude slabá,” varuje konzervatívnych čitateľov britského denníka Daily Telegraph plukovník Richard Kemp.
Očakávania, že údajne demoralizovaní ruskí vojaci sa pri prvej príležitosti stiahnu a utečú, sa naplnili, zatiaľ čo ruské delostrelectvo a letectvo preťali ničivú brázdu cez ukrajinské tanky a bojové vozidlá pechoty dodávané zo Západu.
Silnejší útok Ukrajincov by mohol získať určitú podporu, ale náklady budú brutálne a akýkoľvek prielom bude ťažké udržať. Podľa náčelníka generálneho štábu USA generála Marka Milleyho bude ukrajinská ofenzíva “ťažká. Bude veľmi dlhá a bude veľmi, veľmi krvavá”.
Bez ohľadu na konečný výsledok súčasných bojov bude opotrebovávacia vojna s Ruskom pokračovať a Ukrajina nemôže dúfať, že ju vyhrá. Žiadna západná vojenská pomoc nemôže zmeniť pomer síl v prospech Ukrajiny – Rusko má príliš veľa vojakov, tankov, lietadiel a zbraní. Ruský obranný priemysel prekonáva západných výrobcov zbraní a prezident Vladimír Putin je schopný doplniť státisíce vojakov, ktorých už zmobilizoval a nasadil.
Na domácej scéne sa Putin teší veľkej podpore verejnosti v “existenčnej” vojne Ruska s Ukrajinou a jeho spojencami z NATO. Uvidíme, či neúspešná vzbura Jevgenija Prigožina Wagnera oslabí jeho moc a popularitu, ale pre tých, ktorí túžia po páde Putinovho režimu, nie sú znamenia dobré.
Ako poznamenal ukrajinský denník Strana.UA, ktorý poskytuje vynikajúco informované a nestranné spravodajstvo o vojne, Prigožinova vzbura zlyhala pre úplný nedostatok podpory v ozbrojených silách krajiny, medzi ruskými elitami a v ruskej spoločnosti. Po potlačení vzbury bez krviprelievania, vyhnaní Prigožina do Bieloruska a likvidácii Wagnerovej PMC sa prezident Putin javí silnejší ako kedykoľvek predtým.
Pokiaľ ide o vplyv Wagnerovho zániku na ruské vojnové úsilie, hlavný veliteľ Ukrajiny generál Valerij Zalužnyj v nedávnom rozhovore pre Washington Post nekompromisne vyhlásil, že jeho stiahnutie z frontu nič nezmenilo. V tom istom rozhovore sa rozhorčene sťažoval, že Ukrajina bola nútená podniknúť ofenzívu bez leteckého krytia a s hrubo nedostatočnou delostreleckou podporou – čo by NATO ani Rusko ani vo sne nenapadlo.
Bývalý poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč bol ešte priamejší a tvrdil, že Ukrajinci prelievajú svoju krv v záujme budúcich rokovaní Západu s Ruskom.
Jedinou reálnou nádejou Ukrajiny na víťazstvo je, že NATO vystupňuje svoju zástupnú vojnu proti Rusku do plného rozsahu. To by však mohlo vyústiť do totálnej vojny medzi NATO a Ruskom, ktorá by rýchlo prekročila prah použitia jadrových zbraní. Našťastie, dokonca aj tvrdé protiruské štáty, ako je Poľsko a Pobaltie, sa od takéhoto drastického kroku, aspoň zatiaľ, odhovárajú.
Ukrajinskí lídri a ľud sú odhodlaní bojovať ďalej, nech sa deje čokoľvek. Ale tvárou v tvár dlhotrvajúcej, ničivej a prehratej opotrebovacej vojne môže ich pevnosť začať slabnúť.
Ako uvádza portál Strana.UA, na Ukrajine je veľa tých, ktorí si myslia, že krajina by mala znížiť svoje straty, držať sa za nos a uzavrieť mierovú dohodu s Ruskom – a ich počet a hlasy môžu len rásť, pretože nádeje na znovuzískanie stratených území stále slabnú. Ako poukazujú aj ukrajinskí “mierotvorcovia”, na tých istých územiach žijú milióny Ukrajincov, ktorí chcú byť súčasťou Ruska. Opätovné získanie týchto území od Ruska bude nevyhnutne vojnou o dobytie, ako aj o oslobodenie.
Schopnosť Ukrajiny odolávať ruskému náporu takmer úplne závisí od podpory Západu. Ako Putin zdôraznil v nedávnych otázkach a odpovediach ruským vojnovým spravodajcom, ak chce Západ dosiahnuť prímerie a mierovú dohodu, stačí, aby prestal dodávať zbrane Ukrajine, ktorej lídri by sa potom rýchlo usilovali o prímerie.
Pozoruhodné je, že Putin je naďalej otvorený diplomacii a rokovaniu o ukončení vojny, “ako som už tisíckrát povedal,” povedal na tom istom zhromaždení, “nikdy sme neodmietli účasť na akýchkoľvek rozhovoroch, ktoré by mohli viesť k mierovému urovnaniu.”
Putin potom hovoril o návrhu mierovej dohody, ktorú Rusko a Ukrajina parafovali počas neúspešných rokovaní o prímerí v Istanbule na jar minulého roka, a zdôraznil, že tento podrobný dokument sa dôkladne zaoberal bezpečnostnými otázkami Ukrajiny, ale Kyjev ho podľa neho jednoducho “zahodil”.
O niekoľko dní neskôr na stretnutí s mierovou delegáciou afrických lídrov Putin zopakoval, že Rusko nikdy neodmietlo rokovania s Ukrajinou. Dokonca im ukázal kópiu “Zmluvy o trvalej neutralite a zárukách bezpečnosti Ukrajiny”, ktorá bola predbežne dohodnutá v Istanbule
Podrobnosti tohto návrhu dohody zostávajú nepriehľadné, ale základné quid pro quo spočívalo v tom, že Ukrajina sa neutralizuje, odzbrojí a pristúpi na územné straty v prospech Ruska výmenou za záruky svojej budúcej nezávislosti, suverenity a bezpečnosti.
Po viac ako 15 mesiacoch vojny, ktorá Rusko vyšla draho, bude Putin v prípade obnovenia týchto rokovaní určite presadzovať tvrdšie podmienky, predovšetkým bude chcieť naďalej kontrolovať nielen Krym, ale aj štyri územia formálne pripojené k Rusku na jeseň minulého roka – Doneck, Cherson, Lugansk a Záporožie.
Takáto dohoda by bola pre Ukrajincov veľmi horkou pilulkou, ktorú by museli prehltnúť, ale čím dlhšie bude vojna trvať, tým pravdepodobnejšia je ďalšia ruská expanzia na južnú a východnú Ukrajinu vrátane obsadenia kľúčového čiernomorského mesta – prístavu Odesa a druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov – v oboch žije veľký počet rusky hovoriacich Ukrajincov.
Ako Putin tiež povedal zhromaždeným novinárom a vojenským blogerom, hoci Rusko musí zaobchádzať s Ukrajincami s rešpektom, a to aj s tými, ktorí chcú žiť v samostatnom, nezávislom štáte, ich preferencie nemôžu byť na úkor bezpečnosti Ruska. Putin za žiadnych okolností nedovolí, aby Ukrajina zostala prozápadným “protiruským” štátom, najmä nie na území, ktoré podľa neho patrilo Rusku ako “historické krajiny” – územia, ktoré Lenin a boľševici v roku 1922 odovzdali vtedajšej Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike.
Podľa Putinovej definície tieto historické krajiny zahŕňajú pobrežie Čierneho mora, ako aj Charkovskú oblasť – čo je jasné varovanie pred ďalšou radikalizáciou jeho územných požiadaviek, ak by vojna trvala dlhšie.
Zlovestne Putin varoval, že ruská armáda by sa mohla “vrátiť” do Kyjeva, ak by si to vyžiadala vojenská situácia, hoci obnovený útok na ukrajinské hlavné mesto by si vyžadoval ďalšie kolo mobilizácie na posilnenie jeho existujúcich síl 700 000 – 800 000 vojakov (z ktorých je v súčasnosti proti Ukrajine nasadená len polovica).
Dá sa však Putinovi veriť, že dodrží akúkoľvek mierovú dohodu, dokonca aj takú, ktorá kapituluje pred jeho hlavnými požiadavkami?
Dôvera je problém, ktorý sa týka oboch strán. Putin nikdy neunavuje opakovať, že sa roky usiloval o realizáciu minských dohôd, ktoré by vrátili povstalecký Doneck a Lugansk pod ukrajinskú suverenitu na základe regionálnej autonómie, ktorá by chránila záujmy proruského obyvateľstva týchto dvoch území. Teraz musí znášať chválospevy exprezidenta Francoisa Hollanda a exkancelárky Angely Merkelovej, že pre Francúzsko a Nemecko – západných garantov dohôd – bol Minsk len nástrojom na získanie času pre Ukrajinu na vybudovanie jej vojenskej sily.
Parafrázujúc bývalého prezidenta USA Ronalda Reagana, mier sa uzatvára s nepriateľmi, nie s priateľmi. Veríte, že budú dodržiavať dohody, ale zostávate ostražití a overujete si, či ich dodržiavajú.
Rusko-ukrajinskej vojne sa dalo zabrániť vykonávaním dohôd z Minska. Mohla sa obmedziť úspešným ukončením istanbulských mierových rokovaní.
Dôsledky chradnúcej ukrajinskej protiofenzívy môžu byť poslednou šancou krajiny odvrátiť úplnú deštrukciu nezmyselnej večnej vojny.
Viac sa dočítate
Zelenskyj prehovoril o problémoch spojených s protiofenzívou
Jadrová katastrofa ako posledná šanca: Kyjevu zostáva menej ako týždeň
0.0°C
.JPG)
