Michal Válka: Dominik Kaľata Biskup, ktorý staval mosty

Bratislava 18. novembra 2024 (HSP/Foto:Facebook-Spolok Slovákov v Poľsku)

Ku knihám, ktoré boli prezentované na tohtoročnej knižnej výstave Bibliotéka 7. – 10. novembra v Bratislave patrí aj kniha, ktorú napísal Michal Válka, Dominik Kaľata biskup, ktorý staval mosty. Knihu vydalo vydavateľstvo Spolku Slovákov v Poľsku Krakov v roku  2024

Kniha približuje pestrý, dlhý život a pôsobenie biskupa Dominika Kaľatu, rodáka z Novej Belej /Nowa Biala/ zo Spišskej obce, ktorá bola po prvej svetovej vojne pridelená k Poľskej republike, počas rokov 1939 – 1945 bola opäť súčasťou Slovenského štátu a od roku 1945 je znova súčasťou Poľska.  Narodil sa v skromnej a chudobnej rodine Alojza a Anny rod. Žembovej 19. mája 1925. V rodine dostal dobrú kresťanskú výchovu. Základnú školu vychodil v rodisku a v Novom Targu a potom vďaka podpore grófky Stazynskej študoval vo Varšave. Po začiatku vojny a pričlenení jeho rodnej obce k Slovensku, po neúspešnom pokuse štúdia v Kežmarku, nastúpil do gymnázia v Levoči, ktoré viedli jezuiti. V roku 1943 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Ružomberku, kam vtedy vstúpil aj Tomáš Munk, ktorého odviedlo gestapo z kláštora a zastrelilo ho pri pochode do tábora. Dnes je celá jeho rodina kandidátom  blahorečenia. V roku 1947 Dominik nastúpil na filozofické štúdia v Dečíne, kde ho zastihla aj barbarská noc z 13. na 14. apríla 1950 a bol prevezený do Bohosudova, kde bolo sústredených asi 200 jezuitov. Odtiaľ v septembri bol prevezený na vojenskú službu do PTP, ktoré prežil v Komárne, Podbořanoch a v Hájnikoch pri Sliači. Počas dovolenky  12. augusta 1951 ho tajne vysvätený biskup Pavol Hnilica  vysvätil v Bratislave za kňaza. 9. septembra 1955 ho tiež tajne vysvätený biskup Ján Chryzostom Korec so súhlasom rehoľných predstavených  vysvätil za biskupa. V januári 1960 bol zaistený a odsúdený na 4 roky väzenia, ale  v máji 1960 ho oslobodila amnestia. 18. mája 1961 on vysvätil za biskupa ďalšieho jezuitu Petra Dubovského. V roku 1963 bola odhalená jeho biskupská vysviacka, bol odsúdený na 4 roky väzenia a boli mu pridané aj amnestované roky. Z väzenia bol prepustený až na amnestiu v máji 1968, ale pracoval ako robotník, nebolo mu umožnené nastúpiť do pastorácie. V marci 1969  po porade s predstavenými emigroval do Rakúska a po štúdiách v Innsbrucku získal v roku 1974 doktorát z teológie. V zahraničí sa venoval pastorácií slovenských emigrantov a v rokoch 1976 – 1980 rozbehol Slovenský dom v Grunerne a v rokoch 1980 – 85 bol hlavný delegát Slovenskej misie v Nemecku a poverili ho aj vysluhovaním sviatosti birmovania v talianskom jazyku. V roku 1985 bol menovaný pomocným biskupom vo Freiburgu s titulom diecézy Sente. V knihe je venovaný priestor aj problematike slovenských veriacich začlenených do Krakovskej diecézy, v ktorej čele stál neskorší pápež Karol Wojtyla, kedy im neboli umožnené  bohoslužby v slovenskej reči, ale prebiehala ich násilná asimilácia. Keďže situáciu z vlastnej skúsenosti, i zo skúsenosti jeho najbližších poznal, usiloval sa o jej čo najlepšie riešenie, ale nenašiel pochopenie.  V roku 2000 pri dovŕšení 75 rokov požiadal  o uvoľnenie, ale do roku 2007 zostal v službe v diecéze. V roku 2005 oslávil vo Freiburgu 50. výročie biskupskej vysviacky, čo nie je v Cirkvi bežné, keďže biskupmi sa stávajú zrelí kňazi vo vyššom veku. Venoval sa Slovákom v Nemecku, v Rakúsku, Švajčiarsku, Belgicku i v škandinávskych krajinách. Nemecká katolícka misia mala sídlo v Mníchove, Mainnheime, Essene a vo Frankfurte nad Mohanom. Popri pastoračnej činnosti sa venoval aj organizovaniu táborov a festivalov slovenskej mládeže. Po roku 1989 prichádzal aj na Slovensko a vypomáhal ako prednášajúci na CMBF UK v Bratislave v Spišskej Kapitule a na jezuitskej teologickej fakulte Alojziana v Bratislave. Tiež podporil stavbu niektorých kostolov. V auguste 2009 sa presťahoval na Slovensko a býval v jezuitskom senioráte v Ivanke pri Dunaji. V roku 2015 si  pripomenul 60. výročie biskupskej vysviacky. Zomrel 24. augusta 2018 v Ivanke. Pochovaný je v krypte Trnavskej katedrály sv. Jána Krstiteľa pri biskupoch Pavlovi Hnilicovi a Petrovi Dubovskom.

Kniha má 208 strán, formátu 24,5 x 17,5 cm, je v pevnej väzbe na obálke je grafika biskupa Dominika od akademického maliara Martina Juraja Oscitého. V knihe je viacero farebných fotografií dokumentujúce  jeho biskupské pôsobenie v zahraničí i na Slovensku.

Na zadnej strane je životný profil autora publikácie, kňaza banskobystrickej diecézy Michala Válka, ktorý sa popri pastorácií v nemocnici venuje histórií Cirkvi, osobitne umlčanej na Slovensku a venoval sa aj životu a pôsobeniu biskupa Petra Dubovského v knihe vydanej v roku 2017 a tajným vysviackam v mieste jeho pôsobenia vo farnosti Horná Lehota. Na začiatku autor ďakujem Pánu Bohu i mnohým, vďaka ktorých spolupráci mohol knihu napísať a vydať. Kniha vyšla aj s podporou úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Slovo na cestu venoval pomocný biskup bratislavskej eparchie Mons. SEODr. Milan Lach SJ, ktorý biskupa Kaľatu hodnotí ako jednu z najvýznamnejších osobností katolíckej cirkvi 20. storočia. Kniha je okrem úvodu rozdelená do 5 častí: Radostné detstvo v nepokojných časoch, Poď a nasleduj ma v dobrom i zlom, Na misiách a za železnou oponou, Medzi krajanmi v Nemecku a Život v ústraní.

Arcibiskup Freiburgu Róbert Zollitsch pri 50. výročí jeho biskupskej vysviacky ho nazval umením zmierenia, keď povedal: “Náš jubilant sa sám stal mužom a znamením zmierenia práve preto, lebo je Mužom toho Medzi! Narodený ako Slovák v Poľsku, jezuita, dušpastier, väzeň a na nútených prácach v Česko – Slovensku, žije ako Slovák s rakúskym pasom v Nemecku. Zakúsil bolesť a prenasledovanie na vlastnom tele. Pozná z vlastnej skúsenosti rozličné národy a národnosti. Nikdy som z jeho úst nepočul jediné slovo zatrpknutosti, pomsty, alebo odplaty. Jeho účinkovanie medzi slovenskými rodákmi a medzi nami v našej arcidiecéze patrilo a patrí budovaniu mostov a zmiereniu, budovaniu mostov a zmiereniu medzi národmi, budovaniu mostov medzi ľuďmi a Bohom a zmiereniu s ním. Pre toto žiť a stáť si za tým celým svojim životom – to je cesta nasledovania nášho Pána. To je cesta k prekonaniu zla, to je tajomstvo Božieho milosrdenstva.”

Ľudovít Košík