Bratislava 4. júla 2024 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)
Mesto Bratislava trvá na tom, že situáciu týkajúcu sa komárov rieši od začiatku intenzívne, starostlivo a zodpovedne. Odmieta, že by ju podcenilo, prípadne že by bol počet monitoringov nedostatočný. Zároveň deklaruje, že bude robiť všetko pre to, aby bolo komárov čo najmenej. Pre TASR to uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla v reakcii na starostov niektorých bratislavských mestských častí (MČ)
“Trváme na tom, že tému skutočne intenzívne, starostlivo a zodpovedne riešime od úplného začiatku. Zasahujeme na všetkých aktívnych liahniskách, na ktorých v rámci mesta môžeme a kde zásah povoľuje zákon,” skonštatoval Bubla.
Magistrát deklaruje, že aj tento rok spustil včas monitoring liahnisk komárov, rovnako tak zásahy na elimináciu lariev. Zameriava sa na intenzívny monitoring všetkých potenciálnych liahnisk komárov, kde pri náleze kalamitného počtu lariev v odobratej vzorke vody aplikuje biologický larvicíd (BTI), ktorý ich likviduje ešte pred ich vyliahnutím. Vzhľadom na teplé a vlhké počasie s tým začal už vo februári.
Hlavné mesto zároveň odmieta využívať chemický postrek, ktorý roky nevyužívajú napríklad ani v Rakúsku. Dôvodom je, že jeho dosah na zdravie a prírodu je dlhodobo diskutovaný, otázny a nie taký efektívny. Magistrát však podľa jeho vyjadrení rozumie tomu, že diskomfort spôsobený zvýšeným výskytom komárov môže viesť k tomu, že obyvatelia volajú po chemickom postreku. “Toto instantné riešenie však má omnoho nepriaznivejšie následky na zdravie a tiež prírodu,” poznamenal Bubla. Je však plne v kompetencii vedenia jednotlivých mestských častí, ak sa rozhodnú, po prípadných konzultáciách s obyvateľmi, ma svojich územiach aplikovať chemické postreky.
Hlavné mesto tiež odmieta, že by realizovalo nedostatočné množstvo zásahov či monitorovacích kontrol na území mestských častí, Devín a Devínsku Novú Ves nevynímajúc. Počas júna malo byť v Devíne vykonaných 28 monitorovacích kontrol, v Devínskej Novej Vsi 161. Celkovo od začiatku sezóny to malo byť 199 kontrol na území Devína a 1044 kontrol na území Devínskej Novej Vsi.
Hlavné mesto pripomína, že na jeho území sa nachádzajú aj veľké záplavové plochy s piatym stupňom ochrany alebo chránené zdroje pitnej vody. Tam zo zákona nie je možné zasiahnuť ani larvicídom BTI. Príkladom je prírodná rezervácia Slovanský ostrov v katastri Devína, prírodná rezervácia Starý Háj či chránený areál Pečniansky les v Petržalke alebo vodohospodárske ochranné pásmo, akým je napríklad ostrov Sihoť v Karlovej Vsi.
Zabúdať nemožno podľa magistrátu ani na to, že rozsiahle záplavové plochy a liahniská sa nachádzajú aj v okolí Bratislavy, teda mimo územia hlavného mesta, kde magistrát nemôže zasahovať a zásahy sa často ani nevykonávajú. Záplavové druhy komárov sa k nám takto dostanú napríklad z rakúskej strany Moravy.
Magistrát rovnako odmieta, že by komunikáciu a koordináciu nekonzultoval s partnermi. Odvoláva sa na priebežné konzultácie s rakúskou stranou, komunikácie na týždennej báze s regionálnym úradom verejného zdravotníctva, ale tiež komunikáciu so Slovenskou akadémiou vied. Na otázku, prečo sa zástupca mesta nezúčastnil na zasadnutí krízového štábu v Devíne, ktorého cieľom mala byť aj spoločná koordinácia, hovorca odpovedal, že jeho zvolanie i prijatie prípadných rozhodnutí v danej veci je plne v kompetencii mestskej časti.
“Môžeme ubezpečiť, že aj naďalej budeme na dennej báze robiť všetko, čo je v našich silách, aby bolo komárov čo najmenej,” dodal Bubla.