Bratislava 16. mája 2024 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Počet cudzincov žijúcich v slovenských mestách rastie, no zdá sa, že štát ich potreby a požiadavky ignoruje. Podľa Únie miest Slovenska patria slovenské mestá medzi najchudobnejšie v Európe, čo sťažuje integráciu migrantov a zhoršuje ich životné podmienky
Hoci Slovensko nie je a zrejme ani v dohľadnej dobe nebude kozmopolitnou krajinou, dynamika migrácie v slovenských mestách nabrala na obrátkach. Okrem trvalo žijúcich cudzincov rastie aj počet tých, ktorí v krajine pobývajú prechodne alebo s toleranciou. Len v desiatich okresoch s najvyšším počtom takýchto migrantov ich k 1. aprílu 2024 bolo evidovaných viac ako 130-tisíc.
Napriek narastajúcej migrácii štát neprijíma dostatočné opatrenia na podporu integrácie cudzincov do slovenskej spoločnosti. Mestá, ktoré sú v prvej línii pri riešení migračných výziev, sa stretávajú s nedostatkom financií a kapacít na zvládnutie tejto problematiky. “Slovenské mestá patria medzi najchudobnejšie v Európe, čo sťažuje integráciu migrantov a zhoršuje ich životné podmienky,” upozorňuje Únia miest Slovenska.
Nedostatok dostupného bývania, nízke mzdy a diskriminácia na trhu práce sú len niektoré z prekážok, ktorým cudzinci na Slovensku čelia. Zlepšenie integrácie si vyžaduje komplexný prístup Integrácia cudzincov si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa podporu jazykového vzdelávania, odborného vzdelávania a rekvalifikácie, ako aj pomoc pri hľadaní zamestnania.
Mestá potrebujú od štátu väčšiu podporu v oblasti financovania a kapacít, aby mohli efektívne riešiť migračné výzvy a vytvárať inkluzívne prostredie pre všetkých obyvateľov. Ignorovanie potrieb migrantov zo strany štátu vedie k zhoršovaniu ich životných podmienok a brzdí ich integráciu do slovenskej spoločnosti. Mestá, ktoré sú v prvej línii riešenia migračných výziev, potrebujú od štátu väčšiu podporu, aby mohli efektívne zvládať túto problematiku a vytvárať inkluzívne prostredie pre všetkých obyvateľov.