Berlín 14. októbra 2018 (HSP/Foto:Facebook)
Nemecká kancelárka Angela Merkelová rokovala s bývalým ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom. Táto správa znepokojila súčasné vedenie Ukrajiny a predovšetkým prezidenta Petra Porošenka: čo sa to deje, prečo Merkelová oživuje politickú mŕtvolu Arsenija Jaceňuka, čo sa za tým skrýva?…
Formálne pre médiá sa uvádzalo, že témou debaty bola finančná podpora Ukrajiny zo strany Západu a stav nemeckého kapitálu na Ukrajine. Prečo však Merkelová rokovala s bývalým premiérom? Ukrajinské médiá to označili za otvorený náznak, že Berlín už nedôveruje Kyjevu. Inak by sa neuskutočnilo podobné demonštratívne stretnutie s bývalým premiérom, keďže iba o niekoľko dní – 1. novembra Merkelová príde na Ukrajinu na oficiálnu návštevu.
Ukrajinskí analytici sa domnievajú, že Porošenko rozčaroval Berlín a celú Európsku úniu. Pred štyrmi rokmi „čokoládový kráľ“ prisahal, že celú krajinu daruje na tanieri súčasnej eurokracii, že uskutoční radikálne reformy a dokorán otvorí brány pre zahraničné spoločnosti. Berlín a EÚ sa teraz cítia byť podvedení, oklamaní a urazení. Namiesto uskutočnenia reforiem, ako sa to aspoň pokúsili urobiť v Poľsku a pobaltských štátoch, Porošenko zmrazil prakticky všetky reformy a rozohnal „komando reformátorov“ – cudzincov, na čele ktorých práve stal domáci „malý Napoleon“ Jaceňuk.
Napriek štedrým sľubom Porošenko toho veľa nestihol. V r. 2014 – 2016 síce vystrašil celé obyvateľstvo krajiny devalváciou hrivny, zvýšením cien plynu, znížením investícií do sociálnej sféry a pod., ale potom rýchlo zmrazil reformy a vyhodil z krajiny „sonderkommando“ zahraničných ministrov – reformátorov, ktorí sa z krajiny vytratili tak rýchlo, ako sa tam objavili…
Porošenko je na rozdiel od Jaceňuka obchodník a vie počítať do troch. Jaceňuk bol ochotný plniť všetky rozkazy a požiadavky EÚ a USA a sám seba označoval za „kamikadzeho“, ale Porošenko chce žiť a vládnuť. Presne vedel, že ak bude pokračovať v reformách nariadených Bruselom, Berlínom a Washingtonom, dlho sa vo svojom kresle nezohreje a možno skončí oveľa horšie ako jeho predchodca Janukovič. A čokoládový kráľ zrušil reformy…
Namiesto žoldnierov a zahraničných kamikadze, v r. 2016 – 2017 Porošenko na vedúce funkcie pretlačil svojich ľudí. Svojmu krajanovi a kamarátovi Vladimírovi Grojsmanovi daroval premiérske kreslo. Šoková terapia sa skončila. Ceny plynu boli zmrazené, minimálna mzda bola zdvojnásobená a pod. Navyše Porošenko a spol. sa akosi neponáhľali rozpredať celé ukrajinské karpatské lesy a pôdu. Ale to sú práve tie kľúčové otázky, vďaka ktorým EÚ poskytovala finančnú pomoc Kyjevu.
Prirodzene, je teda Európska únia na Porošenka nahnevaná. Avšak nemôže otvorene útočiť na „nepriateľa Ruska“, ktorý sa šikovne skrýva za konflikt na Donbase, „anexiu“ Krymu a pod. Tým by poškodila svoju vlastnú politiku, ktorú uskutočňuje voči Rusku v priebehu ostatných štyroch rokov. Prefíkaná Merkelová sa snaží konať veľmi opatrne, lavíruje medzi Washingtonom, Moskvou a Bruselom. Ale stretnutím s Jaceňukom jasne dala Porošenkovi najavo, že nie je spokojná s jeho činnosťou.
Európska únia potrebuje urobiť z Ukrajiny minimálne „veľké Pobaltsko“: Kyjev musí bezpodmienečne poslúchať, plniť všetky rozkazy a väčší ukrajinský psík musí pravidelne štekať na Rusko, ako to robia malé pobaltské čivavy. Veď navyše má také dobré „esá“, akým je vojna na Donbase a „anexia“ Krymu.
Tak či onak, o necelý polrok na Ukrajine nastanú zmeny – väčšie alebo menšie, pozitívnejšie alebo negatívnejšie, ale aspoň čiastočné. Po prezidentských voľbách 31. marca 2019 nastanú na čele štátu rošády. Posledné prieskumy verejnej mienky na Ukrajine ukazujú, že Petro Porošenko má iba mizerné šance. Možno práve preto Merkelová „preventívne“ začína hľadať nových spojencov?…
Eugen Rusnák
0.0°C
.jpg)
.jpg)
