Rím 1. septembra 2023 (HSP/Remix/Foto:Twitter)
Talianska premiérka prijala masové prisťahovalectvo a maďarské konzervatívne médiá si to všimli. Informuje spravodajský portál REMIX News
Maďarské médiá čoraz viac kritizujú taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú, pričom viaceré spravodajské kanály spochybňujú jej odhodlanie zabezpečiť hranice a zachovať demografický vývoj Talianska. Narastajúci rozkol medzi filozofiou a programom maďarskej konzervatívnej vlády a talianskej konzervatívnej vlády upútal pozornosť, pričom trpezlivosť dochádza v otázke, čo Meloniová presadzovala v kampani a čo skutočne plní.
Napríklad maďarský spravodajský portál M1 Híradó včera uverejnil ako hlavný titulok kritický článok o talianskej líderke a jej “180-stupňovom obrate” v otázke prisťahovalectva od jej zvolenia za líderku. Maďarské M1 Híradó je považované za ideologicky spriaznené so stranou Fidesz Viktora Orbána. Avšak napriek tomu, že Orbán a ďalší konzervatívni lídri podporujú Meloniovej kampaň, jej kroky ako premiérky vyvolávajú v konzervatívnych kruhoch v celej Európe rozpaky a zaraďujú ju teraz medzi promigračných politikov, ktorí sú zvyčajne vnímaní v ľavicovo-liberálnom spektre.
Odporkyňa nelegálnej migrácie
Článok v M1 Híradó sa vo veľkej miere opieral o správu z Politico, v ktorej sa uvádzajú rôzne prekvapivé kroky, ktoré Meloniová podnikla. Ako uvádza Politico, predtým, ako sa stala talianskou premiérkou, bola najhlasnejšou političkou proti nelegálnej migrácii v Európskej únii. Ako opozičná politička pravidelne upozorňovala na nebezpečenstvo pokusov o nahradenie talianskych národností etnickými menšinami a aj po prevzatí moci niektorí jej ministri varovali pred nahradením etnických menšín.
Počas pôsobenia Meloniovej v úrade však jej migračná politika nabrala výrazne odlišný smer, čo viedlo k prudkému nárastu počtu nelegálne prichádzajúcich osôb.
Podľa Politico Meloniová od svojho nástupu k moci zaviedla legislatívu, ktorá by mala umožniť vstup 1,5 milióna nových migrantov do Talianska legálnou cestou. Zatiaľ čo Politico môže Meloniovej liberálny postoj k migrácii chváliť, krajiny ako Maďarsko, ktoré presadzovali prorodinnú politiku a bojovali proti masovej imigrácii, Meloniovej vládu odsudzujú.
Okrem toho, čím viac krajín v Európe presadzuje liberálnu imigračnú politiku s cieľom vytvoriť lacnú pracovnú silu, tým ťažšie je konkurovať krajinám, ktoré imigráciu odmietajú. Zdá sa, že Taliansko sa pripája k dominovému efektu a snaží sa nahradiť svoju starnúcu taliansku pracovnú silu rôznymi prisťahovalcami, z ktorých mnohí pochádzajú z krajín tretieho sveta.
Maďarský článok tiež uvádza, že Meloniová stojí na čele krajiny, ktorá hospodársky stagnuje a demograficky upadá. Za posledné desaťročie Taliansko prišlo o približne 1,5 milióna ľudí (viac ako má Miláno obyvateľov). Politico medzitým konštatuje, že v 39 zo 107 provincií je viac dôchodcov ako pracujúcich.
Tieto údaje podnietili talianskeho ministra hospodárstva Giancarla Giorgettiho, aby začiatkom tohto mesiaca varoval, že reformu dôchodkového systému “nemožno udržať v strednodobom až dlhodobom horizonte pri dnešnej pôrodnosti”.
Multikulturalizmus
Meloniovej kroky sa v mnohých ohľadoch rovnajú hodeniu uteráka do ringu a prijatiu budúcnosti multikulturalizmu, čo je pozoruhodný odklon od toho, čo mnohí považovali za veľkú nádej konzervatívcov v Európe bojujúcich proti Veľkej výmene.
Meloniovej nariadenie o legálnej migrácii odhaduje, že Taliansko bude v nasledujúcich troch rokoch potrebovať 833 000 nových migrantov, aby zaplnilo nedostatok pracovných síl. Matteo Villa, expert na migráciu z talianskeho think tanku Institute for International Political Studies (ISPI), tvrdí, že to bude viac než dosť. Tvrdí, že vzhľadom na talianske pravidlá o zlučovaní rodín, ktoré umožňujú obyvateľom priviesť si do krajiny príbuzných, “sa dá ľahko predpovedať, že približne za 10 rokov sa tieto počty strojnásobia” a príde najmenej 1,5 milióna migrantov.
Demografická krivka
Dôvody, prečo si Meloniová zvolila v otázke prisťahovalectva cestu najmenšieho odporu, môžu byť rôzne. Po prvé, priemyselníci v Taliansku, podobne ako v mnohých iných západných krajinách, sa obávajú o konkurencieschopnosť. Tlačia na politikov, aby bolo viac prisťahovalcov, a v krajine, akou je Taliansko s takou zúfalou demografickou situáciou, títo priemyselníci vyvíjajú značný tlak na jej vládu.
Treba však tiež poznamenať, že Meloniová si je pravdepodobne dobre vedomá toho, že sa jej podarilo nájsť silný politický vzorec, ktorý môže zabezpečiť, že jej vláda zostane pri moci dlhšie, ako sa niektorí predtým domnievali.
Jej strana Bratia Talianska (FdI) zostáva v prieskumoch silná, pohybuje sa na úrovni 29 percent a jej strana zostáva najpopulárnejšou v Taliansku. V skutočnosti je Meloniová v súčasnosti populárnejšia, ako keď bola prvýkrát zvolená do funkcie, a to napriek tomu, že prijala veľmi liberálnu imigračnú politiku. Ako je to možné?
V mnohých ohľadoch ovládla umenie prednášať talianskym masám frázy proti prebudeniu a zároveň podporovať masové prisťahovalectvo. Prijala niekoľko symbolických, nominálne konzervatívnych postojov a využila ich na to, aby zakryla svoj posun doľava v oblasti prisťahovalectva. O imigrácii tiež hovorí tvrdo a pre tých, ktorí hltajú rýchle zvukové hlášky, si mnohí nemusia byť plne vedomí skutočného stavu vecí v Taliansku. Vďaka tomu si udržiava popularitu u málo informovaných konzervatívcov a zároveň ju to chráni pred hnevom Bruselu a liberálneho establišmentu v Európe, ktorý sa jej v minulosti rôzne vyhrážal, ak by vybočila z radu. Talianske vlády sú totiž známe tým, že padajú od moci, často nie viac ako po roku alebo dokonca mesiacoch, a Meloniová si je veľmi dobre vedomá schopnosti Bruselu viesť hospodársku vojnu proti slabnúcemu hospodárstvu jej krajiny.
Podpora u oboch táborov
V podstate má to najlepšie z oboch svetov. Konzervatívna základňa ju podporuje doma a liberáli jej uznanlivo prikyvujú zo zahraničia. Liberálny blok EÚ sa má z čoho tešiť vzhľadom na Meloniovej jastrabí postoj voči Rusku a jej politiku otvorených hraníc. Zatiaľ nie je veľa dôvodov na to, aby proti nej podnikali kroky. V mnohých ohľadoch s ňou politici, ako napríklad holandský premiér Mark Rutte, notorický kritik Orbána, radi spolupracujú.
Meloniová sa možno len pridŕža vzorca, ktorý sa na Západe už mnohokrát zopakoval, pričom konzervatívci často presadzujú tie najliberálnejšie politiky, vrátane britských konzervatívcov, ktorí dohliadajú na rekordný nárast prisťahovalectva, alebo nemeckých konzervatívcov, ktorí v roku 2016 otvorili hranice pre viac ako 1 milión prisťahovalcov.
Meloniová si už na začiatku vyskúšala, čomu by čelila, ak by sa vážne pustila do špinavej práce a pokúsila sa zastaviť príchod lodí s migrantmi do Talianska. Politico špekuluje, že k obratu ju možno viedla skutočnosť, že sa vo februári stala terčom útokov po tom, ako sa pri pobreží Talianska utopilo približne 100 migrantov. Meloniová uviedla, že Taliansko za to nie je zodpovedné, ale médiá establišmentu tvrdili, že pobrežná stráž neposlala pomoc lodi, ktorá sa prevrátila pri kalábrijskom pobreží neďaleko mesta Cutro. Odvtedy jej vláda ukázala prstom na záchranné lode prevádzkované mimovládnymi organizáciami a obvinila ich, že povzbudzujú migrantov k riskantnému prechodu, ale okrem niektorých úprav zákona prijímala opatrenia len pomaly.
Zdvojnásobenie nelegálnej migrácie
Meloniová tiež horlivo propagovala svoje posolstvo o potláčaní nelegálnych príchodov, ale ako poznamenáva Politico, je len málo náznakov, že to funguje. Podľa vládnych údajov sa počet ľudí prichádzajúcich na lodiach po preplávaní Stredozemného mora tento rok zatiaľ viac ako zdvojnásobil na 106 000 v porovnaní s 53 000 v rovnakom období minulého roka.
Talianska líderka sa možno spolieha na to, že jej konzervatívna základňa si jednoducho nevšimne jej meniaci sa postoj k prisťahovalectvu, a ako ukazujú prieskumy verejnej mienky, môže to fungovať. Mnohí z týchto migrantov aj tak odchádzajú z Talianska do iných krajín a účinky Meloniovej plánov na masívne zvýšenie legálneho prisťahovalectva si ešte len treba všimnúť, pretože Talianom to bude trvať niekoľko rokov, kým sa skutočne prejavia. V tom čase už bude pravdepodobne nový premiér, ktorý bude môcť povedať, že jednoducho pokračuje v politike, ktorú zaviedla Meloniová.
Ostatní konzervatívci, ktorí už roky vedú vojnu proti masovému prisťahovalectvu, však už niekoľko mesiacov vyjadrujú znepokojenie, a ako ukazujú čoraz negatívnejšie maďarské médiá, konzervatívci v iných krajinách si možno začínajú brúsiť nože nad tým, čo pociťujú ako zradu.
Napriek tomu sa Meloniová môže rozhodnúť, že opovrhovanie a kritika zo strany jej bývalých konzervatívnych spojencov je prijateľnou stratou, ak sa jej podarí získať súhlas mocného liberálneho bloku v Bruseli.