V úvode autor poukázal na to, že každoročne ešte v novembri v Moskve a mnohých iných mestách radnica posiela písomné upozornenia vedeniu viacerých úradov, podnikov a obchodov, aby slávnostne vyzdobili svoje budovy a hlavne vchody do budov, výklady a pod. Samih Güven prízvukuje, že radnice to robia skôr zo zvyku zo starých čias: nikoho netreba upozorňovať a nútiť: Rusi sami veľmi radi bohato ozdobujú podniky, výklady a pod.
Ďalším ukazovateľom významnosti Nového roka v Rusku je podľa autora to, že hneď po Silvestri v krajine sú osemdňové školské prázdniny, keď aj mnohí rodičia si berú dovolenky. Autor článku hovorí, že po takomto dlhšom oddychu niektorí pracovníci zopár dni majú problémy s koncentráciou na prácu po návrate do zamestnania, čo prináša určité ekonomické straty, ale túto tradíciu nik nechce zrušiť – o tom sa ani nediskutuje.
Samih Güven uvádza, že počas novoročných osláv do sviatočných podujatí sa zapája obrovské množstvo podnikov. Pripomenul, že vlani iba v Moskve sa na Silvestra konalo vyše 400 rôznych veľkých podujatí, na ktorých sa zúčastnilo vyše jedenásť miliónov ľudí.
Autor poukazuje na to, že Rusi sa snažia osláviť príchod Nového roka v kruhu rodiny alebo priateľov či kolegov, ale v každom prípade medzi príjemnými a zabávajúcimi sa ľuďmi – skrátka, v „kolektíve“. Uvádza, že mnohí sa schádzajú pri slávnostnom stole s rodinami, celými rodinnými „klanmi“, pozývajú priateľov a príbuzných. V ostatnom období časť mladých ľudí oslavuje v zábavných podnikoch, reštauráciách, baroch, na hlavných námestiach miest a obcí a pod. Celá krajina aspoň v televízii sleduje oslavy na Červenom námestí v Moskve.
Samih Güven popisuje ruský novoročný stôl a tradičné jedla, ktoré majú radi Rusi. Hovorí, že variantov podobného slávnostného stola je v Rusku neúrekom, ale niektoré veci by v každom prípade nemali chýbať, ako napríklad, šalát – Olivier, kaviár, šampanské, vodka, špeciality z mäsa a rýb, torta, ovocie a pod.
Prízvukuje, že Rusi si veľmi starostlivo a s veľkou fantáziou pripravujú novoročný stôl. Na stole nemôžu chýbať mnohopočetné predjedlá, hlavné z rýb, a samozrejme, hlavné jedlá, väčšinou z kuracieho mäsa, teľacieho a hovädzieho mäsa a pod.
Píše, že jedným z najvýznamnejších prvkov osláv Nového roka je veselica na hlavných námestiach miest. Prízvukuje, že na Červenom námestí oslavujúce davy ľudí sa schádzajú niekoľko hodín pred polnocou. Upozorňuje, že, prirodzene, všetci nemôžu oslavovať príchod Nového roka na Červenom námestí, a preto desiatky miliónov ľudí sledujú oslavy doma, na svojich televízoroch. Volajú kamarátom a príbuzným. Existuje aj zaujímavá ruská tradícia: drvivá väčšina ľudí, ktorá oslavuje Nový rok doma alebo v podnikoch pri obrazovkách, predsa pár minút po polnoci aspoň na krátky čas vyjde von a oslavuje príchod Nového roka s ľuďmi v uliciach. Mnohí po polnoci odchádzajú pokračovať v oslavách v uliciach miest.
Turecký novinár spomína aj ďalšiu, už modernejšiu tradíciu: každoročne päť minút pred polnocou v televízii vysielajú novoročné blahoželania ruského prezidenta. Väčšinou sa postaví tak, že v pozadí má Kremeľ, a prihovorí ku všetkým obyvateľom krajiny a krajanom v zahraničí. Güven prízvukuje, že prezident vyjadruje dobré slova na adresu svojej krajiny a jej ľudí, vyslovuje dobré priania do budúceho roka a táto tradícia podporuje národný duch a motivuje všetkých obyvateľov krajiny. Samih Güven spomenul aj zaujímavú pikantériu: v roku 1999 prezident Boris Jeľcyn počas novoročného príhovoru oznámil svoju demisiu…
Popisuje moment lúčenia sa so starým rokom, keď historické hodiny na kremeľskej Spaskej veži oznamujú príchod Nového roku a milióny ľudí radostne kričia, otvárajú fľaše so šampanským, objímajú sa, bozkávajú sa, skáču a tešia sa, ako detí.
Samih Güven zdôrazňuje, že samozrejme, podobné oslavy sa nemôžu zaobísť bez tradičného Deda Mráza, ktorý je doslova všade. „Je to postava slovanského folklóru, niečo podobné, ako Santa Claus. Dedo Mraz prináša deťom darčeky. Na oknách, okolo novoročných stromčekov všade sú postavičky Deda Mráza a jeho vnučky v tradičnom oblečení,“ popisuje turecký novinár. Uvádza, že jedným z hlavných prvkov novoročných osláv sú, samozrejme, bohato a vkusne vyzdobené novoročné stromčeky, ktoré sú tiež doslova všade: v bytoch, podnikoch, vo výkladoch, na námestiach, v uliciach miest a pod.
Píše, že všetci Rusi snívajú o tom, aby začalo snežiť v novoročnú noc: sneženie doplňuje sviatočnú emocionálnu romantickú atmosféru, ktorá zbližuje všetkých ľudí. Pripomína, že v Rusku existuje povera: tak, ako stretneš nový rok, tak ho aj stráviš, a preto všetci Rusi sa snažia čo najlepšie osláviť príchod Nového roka, spolu s príbuznými a priateľmi, aby sa im po celý rok darilo a boli šťastní.
Spomína aj ruskú tradíciu osláv Starého nového roka 14. januára podľa juliánskeho kalendára. Číže Rusi dva razy oslavujú aj Vianoce aj Nový rok. Samih Güven uvádza, že oslavy Starého nového roka sa väčšinou konajú v rodinnom kruhu, v pokojnejšej atmosfére. „Symbolmi novoročnej noci v Rusku sú: Červené námestie a ohňostroj, novoročný stromček, vystúpenie hlavy štátu, šampanské, Kremeľské hodiny, Dedo Mraz,“ sumarizuje turecký novinár.
„Kultúra osláv Nového roka v Rusku, napriek tomu, že pramení z predkresťanského obdobia, pevne sa zrástla s kresťanskou vierou, ako je to v prípade tradícií Fašiangov, sviatku Ivana Kupalu, kúpania sa v ľadovej vode, a rázne ovplyvnila každodenný život obyvateľov Ruska,“ uzatvára svoj článok v tureckom denníku Medya Günlüğü novinár Samih Güven.
Eugen Rusnák