Praha 4. novembra 2022 (HSP/Foto: Facebook)
České Parlamentní listy včera zverejnili rozhovor s Milanom Markovičom. Je to predstaviteľ slovenskej politickej satiry, ktorý však zo Slovenska zmizol. A zmizla aj slovenská politická satira. Na budúci rok Markovič oslávi 80 rokov. Ako on sám povedal: “Ako hovoril Miroslav Horníček, že dnes už nie je humor, len sranda. Je potrebné, aby tú káru angažovaného humoru niekto ťahal ďalej a ukázal, že sa to dá robiť aj múdro.” Ktovie, možno sa niekto objaví
Jeho výroky sú výrokmi satirika, ktorý rokmi zmúdrel, z rozhovoru pre vás tie najzaujímavejšie vyberáme:
K otázke rozdelenia Československa po rokoch:
“Máme svoje dve republiky, ktoré bojujú s demokraciou namiesto toho, aby v nej žili. Tých príkladov je veľa. My sme totiž tých päťdesiat rokov totality žili v klietke, ktorá sa potom otvorila a ocitli sme sa rovno v džungli. A zrazu sme zistili, že sa musíme starať každý sám o seba. Že už nás nebude nikto vodiť za ručičku a rozkazovať nám alebo nám niečo zakazovať. A zistili sme, že nám to duševne chýba. A to je najväčší problém prerodu, keď sa máme vyjadrovať v rámci Európskej únie k niektorým medzinárodným otázkam a my na to veľmi nemáme. To si musíme povedať na rovinu.”
K tomu, že mnohým sa jeho výroky nepáčia:
“Keby som sa mal páčiť všetkým, tak sa nebudem páčiť sám sebe.
NATO sa tiež podieľalo na mnohom zlom, čo sa mi nepáčilo. Európska komisia má konflikt záujmov v nákupe vakcín a podobných blbostí. A z toho vznikajú aj rozpaky v jednotlivých republikách. Pozrite sa na Maďarov, Poliakov, všetkými to lomcuje. Som rád, pretože je potrebné, aby sa to vyčistilo. Mrzí ma len, že nepokoje vždy nastávajú len vtedy, keď je chladno.”
Európou lomcujú nepokoje. Môže to mať fatálny koniec. Má Markovič strach?
“Čím som starší, tým mám menší strach. Som normálne donosený. Keď sa ale človek chýli k jeseni života alebo, ako hovoril Miloš Kopecký, k jari smrti, tak sa stále menej obáva o svoj život. Či už sa okolo deje všeličo. Mám obavy o naše potomstvo. O tých, čo by mali nastúpiť po nás. A práve tomu nerozumiem, prečo je taký malý záujem o veci verejné. Pojem strach zo straty zamestnania, budúcnosti, je trochu blízky pojmu zbabelosť. Keď majú strach z budúcnosti, tak si ju svojou nečinnosťou komplikujú.”
K budúcnosti:
“Situácia je skutočne vážna. Keby sa totiž všetko z ničoho nič stabilizovalo, skončila by vojna a koronahystéria, tak si nemyslite, že ceny, ktoré dnes vyleteli do výšky, pôjdu zase dole. Nie, nepôjdu už nikdy. A treba s tým robiť niečo teraz, keď na strop tých cien ešte vôbec dohliadneme.
Mrzí ma, že sa to za posledné roky nejako zglajchšaltovalo. Médiá začali šialenstvo v službách farmakomafie. To nemá iné vysvetlenie. Na Slovensku sa lekár Vladimír Krčméry, nech mu je nadváha ľahká, vyjadruje tak, že sa vedľajšie účinky vakcín budú prejavovať ešte päť rokov a že s tým sa musíme zmieriť. A toho nikto neberie ako dezinformátora. Nech sa na mňa nikto nehnevá a nikto ma nepovažuje za nepriateľa systému, keď sa s tým zmieriť nemienim. Nie som predsa pokusný králik, ktorý by do seba nechal pichať nejaké experimentálne roztoky. Už sa k tomu síce nechcem vracať, ale keď to pripomínam, tak len preto, že si myslím, že to ešte neskončilo. Situácia sa nezlepšila, ale ľudia snáď zmúdreli. Vedia, kto to s nimi ako myslí a už si nenechajú kydať hnoj na hlavu. Nikdy som nebol testovaný, ani očkovaný tými blbosťami a moja trúfalosť ide tak ďaleko, že som za posledných desať rokov nemusel prekonávať ani žiadnu chorobu. Ostatne počuli ste za posledné roky od nejakých lekárov či imunológov rady, ako žiť zdravo, aby sme sa mohli starať o našich rodičov a deti? Veľmi nie. Náš imunitný systém je absolútny zázrak a netreba ho ničiť nejakými jedmi, ako to robil Josef Mengele.”
0.0°C
.jpg)
