Kyjev 8. mája 2021 (HSP/Roman Bednár/Foto:TASR/AP-Efrem Lukatsky, Pool)
A preto sa len okrajovo – ak vôbec – o jeho návšteve v Kyjeve zmieňovali. Ukrajinské médiá však o príchode ministra zahraničia Blinkena informovali podrobne
Ten spoločne s Victoriou Nuland (hovorí veľmi dobre rusky a je expertkou pre východnú Európu v Bidenovej administratíve) sa v parlamente stretli s frakčnými šéfmi strán. Išlo predovšetkým o dve témy, o vstup Ukrajiny do NATO a o osobu bývalého šéfa ukrajinského koncernu Naftogas Andreja Koboleva. Po Majdane ho do tejto pozície dostal Joe Biden. K tomu sa vyjadrila Nulandová, že jeho prepustenie je pre USA problém.
Vtedajší viceprezident USA Joe Biden bol pre Obamovu administratívu príslušný pre záležitosti Ukrajiny (o. i. bol neoficiálnym poradcom Porošenka). Pod zámienkou boja proti korupcii mohol Biden realizovať mnoho rozhodnutí o dosadzovaní „vhodných“ ľudí na vysoké pozície v ukrajinskej ekonomike.
Prepustenie Koboleva je jediný skutočný dôvod príchodu ministra USA do Kyjevu a všetky jeho iné vyhlásenia o jeho návšteve sú len klamstvá. Koboleva prepustil (lepšie povedané vyhodil) oficiálne 28. apríla ukrajinský prezident Zelenskyj, ale šéfom Naftogasu už nebol viac dní predtým.
V tomto prípade je dôležité vedieť, že prezident tak urobil proti vôli vlády a parlamentu. Podľa toho možno usudzovať, že tu ide len o ukrajinský politický mocenský boj.
Ak by to tak bolo, tak prečo potom leteli práve v čase vyhodenia Koboleva do Kyjeva americký minister a Nulandová, ktorá bola v časoch viceprezidenta Bidena jeho zástupkyňa a patrila aj medzi hlavných organizátorov puču v Kyjeve v roku 2014?
Treba vedieť, že Naftogas je pre Ukrajinu mimoriadne dôležitý – kto ho kontroluje, ten má pod kontrolou prakticky celú Ukrajinu. Ide tu predovšetkým o miliardy, ktoré produkuje. Oficiálne ide o štátny koncern a po Majdane bol vydaný zákon, ktorý dal dozorným radám plnú moc nad štátnymi podnikmi a tým odobral moc štátu nad nimi.
Následne v podstate Biden dosadil svojich ľudí do dozorných rád a tým prebrali kontrolu nad každou štátnou firmou, ktorú chceli kontrolovať a Kobolev sa z moci Bidena stal šéfom Naftogasu.
A že je Biden korupčný non plus ultra to písali svojho času dokonca aj médiá blízke USA ako Politico a ďalšie. Je podozrivý, že cez syna a brata „zarobil“ miliardy aj v Číne a Iraku. Najaktívnejší bol ale na Ukrajine, kde mal po Majdane väčšiu moc ako Porošenko. Kobolev mal pomôcť Bidenovi ryžovať miliardy. Okrem iných to potvrdil aj Onišenko, ktorý bol pravou rukou Porošenka, neskôr sa ním ale rozišiel.
Kto pozná tieto súvislosti, ktoré som tu len celkom stručne uviedol, tak vie, že vyhodenie Koboleva prezidentom Ukrajiny bol takpovediac priamy útok na prezidenta Bidena.
Zelenskyj a jeho ľudia majú veľké finančné problémy a Zelenskyj sa stal prezidentom len cez peniaze oligarchu Kolomojského. Od istého času ho však už viac nepodporuje.
Biden sa o plánoch na vyhodenie Koboleva koncom apríla musel vopred dozvedieť od svojich ľudí na Ukrajine a preto ihneď poslal svojho ministra 27. apríla do Kyjeva. Kobolev bol vyrazený, ako bolo naplánované 28. apríla a už 29. apríla prevzal jeho funkciu Zelenského človek Jurij Vitrenko.
Biden musel zúriť, keď sa to dozvedel, ak mu na to jeho energia ešte stačila. Zelenskyj je pre neho aj tak už dávno podozrivý a nedôveryhodný muž. Veď spolupracoval s Giulianim, ktorý z poverenia Trumpa vyšetroval na Ukrajine korupčné aktivity Bidenovcov.
Preto musel teraz v poverení Bidena prísť do Kyjeva minister zahraničia, jeho dávny dôverný priateľ, aby sondoval situáciu a zistil možnosti, ako sa zbaviť Zelenského a či je možné dosiahnuť zrušenie odvolania Koboleva, alebo či by prípadne bolo možné usporiadať nový Majdan a odstaviť prezidenta podobne ako v roku 2014 Janukoviča.
Jedno je však isté: Zelenskyj nebude mať dlhú „životnosť“. Najneskôr po prezidentských voľbách zmizne ako prezident a bude rýchlo zabudnutý.
Roman Bednár