Môj profil 
Predplatné
Podľa predsedu MS Mariána Gešpera je Andrej Sládkovič matičiarom obzvlášť blízky, lebo aj vďaka nemu mohla vzniknúť najstaršia národná ustanovizeň Slovákov. „V roku 1861 sa výrazne podieľal na prijatí a formulácii textu Memoranda národa slovenského, ktoré obsahovalo požiadavku na založenie Matice slovenskej. Osobne sa zúčastnil na ustanovujúcom valnom zhromaždení Matice slovenskej v Turčianskom Sv. Martine 4. augusta 1863 a stal sa jej zakladajúcim členom i členom matičného výboru. Pri tejto príležitosti Sládkovič napísal oslavnú báseň Pamiatka pre deň 4. augusta,“ vysvetlil Gešper.
Sládkovič sa podieľal aj na tvorbe Literárneho odboru MS a bol posudzovateľom matičných literárnych súbehov. V gescii Matice slovenskej intenzívne pracoval na rozsiahlych dokumentoch Denník a Zápisnica Slovenského národného zhromaždenia. V roku 1869 mu Výbor Matice slovenskej odsúhlasil finančnú pomoc vo výške stopäťdesiat zlatých, ktorú mu osobne odovzdal matičný tajomník Franko Víťazoslav Sasinek. Po smrti Sládkoviča sa v apríli 1872 uskutočnila v sídle MS slávnostná panychída a fakľový sprievod na jeho pamiatku.
Gešper poznamenal, že matica sa Sládkovičovi „odvďačila aj po smrti“ a výrazne sa zaslúžila o popularizáciu jeho diela. „V roku 1939 v matičnom vydavateľstve vyšli Sládkovičove Zobrané básne a v roku 1970 monografia o Sládkovičovej Maríne pod názvom Diamant v hrude z pera vedeckého tajomníka MS Pavla Vongreja. O dva roky neskôr ustanovizeň vydala aj druhé zrevidované vydanie základnej monografie Andrej Sládkovič s podtitulom Život a dielo od Cyrila Krausa,“ priblížil. Inštitúcia sa v najbližšom období odvďačí básnikovi opäť, a to krátkym historickým dokumentom o jeho živote, diele a matičnej práci, ktorý bude slúžiť aj ako moderná vzdelávacia pomôcka pre školy.
Básnik, evanjelický farár Andrej Sládkovič, vlastným menom Braxatoris, sa narodil 30. marca 1820 v Krupine. Je predstaviteľom romantizmu, zakladajúci člen Matice slovenskej, autorom reflexívnej básne Sôvety v rodine Dušanovej, básnickej skladby Marína a eposu Detvan o mravných hodnotách slovenského ľudu a kráse slovenskej prírody. V neskoršej tvorbe podporoval národné obrodenie. Zomrel 20. apríla 1872 v Radvani nad Hronom.
.JPG)
.jpg)
