Materiál k riešeniu vrakunskej skládky neobsahuje detaily a analýzy

Bratislava 14. novembra 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)

Materiál k riešeniu vrakunskej skládky v Bratislave, ktorý prerokovala vláda, neobsahuje potrebné detaily a analýzy. Nevyplýva teda z neho, že metóda sanácie tzv. termická desorpcia je vhodná, ekonomicky výhodná a bezpečná pre podzemné vody Žitného ostrova aj obyvateľov. “Kontaminačný mrak” znečistených podzemných vôd, ktorý sa posunul od zdroja znečistenia smerom k Žitnému ostrovu, technológia nerieši vôbec. TASR o tom informovala Asociácia Envisan združujúca sanačné spoločnosti

“Vítame snahu vlády riešiť jednu z najzávažnejších a najrozsiahlejších environmentálnych záťaží na Slovensku, ktorú vrakunská skládka nepochybne predstavuje. Naši odborníci však majú k zvolenej metóde termickej desorpcie v tejto lokalite viacero otázok, ktoré bude podľa nášho názoru nevyhnutné pred vlastnou realizáciou zodpovedať,” uviedol predseda Asociácie Envisan Igor Polčan.

Odborníkom vo vládnom materiáli chýba spôsob zabezpečenia ochrany podzemných vôd Žitného ostrova a technológia, ktorou budú tieto kontaminované vody sanované. Taktiež poukazujú na rámcový odhad ceny sanačných prác. Upozorňujú, že rozpočet by mal zohľadňovať aj výkup a demoláciu objektov súkromných spoločností, ktoré sú v časti skládky. Materiál podľa asociácie neobsahuje ani opatrenia na ochranu zdravia obyvateľov.

Pri metóde termickej desorpcie bude podľa Polčana kľúčové zabezpečiť skládku pred otvorením podzemnou tesniacou stenou. Tá zaistí ochranu podzemných vôd počas sanačných prác, keďže po otvorení skládky dôjde k mobilizácii, zvýšeniu intenzity a zrýchleniu procesov vylúhovania znečisťujúcich látok do podzemnej vody, tvrdí.

Termická desorpcia je primárne určená na likvidáciu vlastného odpadu, ktorý v prípade vrakunskej skládky predstavujú aj sudy s chemikáliami či polypropylénové vlákna premiešané neutralizačnými kalmi z chemickej výroby, priblížila asociácia. “Vzhľadom na prítomnosť rôznych druhov odpadu bude tiež potrebné dodržiavanie ďalších podmienok v zmysle ustanovení zákona o odpadoch,” doplnila. Zároveň Envisan tvrdí, že podzemné vody sa termickou desorpciou sanovať nedajú.

Podmienkou by podľa asociácie mala byť pilotná skúška priamo v prostredí skládky. “Až pilotná skúška môže reálne potvrdiť vhodnosť či nevhodnosť metódy a jej účinnosť pri rôznych materiáloch uložených na skládke,” skonštatovala.

Envisan zároveň poukazuje na to, že proces termickej desorpcie môže trvať niekoľko týždňov aj rokov. Reálny čas bude závisieť od viacerých faktorov, ako sú objem materiálu, rozsah kontaminantov a ich koncentrácia, zloženie horninového prostredia či kapacity zariadenia. “Použitie technológie termickej desorpcie vyžaduje potrebu komplexného zhodnotenia vplyvov činnosti (sanácie) na jednotlivé zložky životného prostredia. Pre zložitosť a komplexnosť celej problematiky navrhované riešenie odporúčame predložiť odbornej diskusii a expertnej oponentúre,” doplnil Polčan.

Skonštatoval, že nie sú známe ani parametre dekontaminačného zariadenia, ktoré by malo byť použité. Bez zodpovedania mnohých otázok je akékoľvek nacenenie nejasné, uviedol Polčan. Na Slovensku doposiaľ podľa neho nebola termická desorpcia pri sanáciách envirozáťaží použitá.

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom sú zasiahnuté Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Spustenie sanačných prác sa očakávalo v roku 2018.