V liste z 9. januára francúzska vláda vyzýva EÚ, aby urýchlila plnenie výrobných cieľov, oslabila pravidlá štátnej pomoci, zriadila núdzový fond zvrchovanosti a zmobilizovala nástroje na ochranu obchodu – to všetko v reakcii na nedávny americký návrh zákona o znížení inflácie, ktorý zahŕňal dotácie vo výške 369 miliárd USD na ochranu klímy.

Tento krok nasleduje po prísľube francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona zo začiatku tohto mesiaca, v ktorom sa vyslovil za to, aby blok dosiahol pokrok v stratégii “Made in Europe”. Táto kampaň sa stala bodom trenia v rámci EÚ – zatiaľ čo mnohé krajiny teoreticky podporujú snahu Francúzska, neexistuje veľká zhoda v tom, ako presne ju uskutočniť.

Výrobné ciele

V liste francúzskeho generálneho sekretariátu pre európske záležitosti Francúzi uvádzajú, že EÚ by mala navrhnúť nové výrobné ciele “na zníženie našej závislosti” v citlivých odvetviach.

“Únia by si mala konkrétne stanoviť ciele výroby, ktoré by sa mali dosiahnuť do roku 2030,” uvádza sa v liste, ktorý vychádza z návrhu Aktu o čipoch.

Akt o čipoch je súčasťou širšieho úsilia EÚ zabezpečiť, aby sa Európa nemusela spoliehať na krajiny ako Čína, pokiaľ ide o technológie, ktoré poháňajú moderné technológie. Blok tiež rýchlo prehodnocuje, ako získava energiu v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine.

V liste sa uvádza, že EÚ musí pristúpiť k “reformám na zjednodušenie a urýchlenie postupov udeľovania povolení na inštaláciu nových výrobných zariadení”, ako aj ku kompletnej reforme trhu s energiou, ktorá by mohla pomôcť pri rozhodovaní spoločností o výrobe a investíciách.

Štátna pomoc

Európska komisia v súčasnosti reviduje aj svoje pravidlá núdzovej štátnej pomoci, ktoré od začiatku pandémie a vojny na Ukrajine prešli viacerými zmenami.

EÚ sa tradične zdráha poskytovať štátnu pomoc za iných ako extrémnych okolností. Francúzsko však vo svojom liste uvádza, že EÚ by mala pristúpiť k “cielenej podpore – prostredníctvom dotácií alebo daňových úľav – na základe kritérií definovaných na vyšších úrovniach v obmedzenom počte odvetví”.

“Tieto mechanizmy by mohli mať formu daňových výhod (daňových úľav) alebo priamych dotácií zameraných na strategické odvetvia,” uvádza sa v liste.

Medzi tieto odvetvia by podľa Francúzov mohla patriť fotovoltaika, batérie, vodík a kritické materiály. V liste sa tiež navrhuje ukončiť uvoľňovanie týchto pravidiel štátnej pomoci až v roku 2030. V súčasnosti sa ich platnosť končí koncom tohto roka.

Dodáva, že niektoré malé a stredné podniky by mali byť vyňaté z obmedzení štátnej pomoci, najmä ak sú zapojené ako partneri do programu EÚ pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI). A tvrdí, že prahové hodnoty pre notifikáciu pomoci pre environmentálne alebo dekarbonizačné projekty by sa mali zvýšiť na 20 miliónov EUR na podnik a projekt.

Protimonopolné orgány Komisie majú v piatok rozposlať štátom EÚ svoj najnovší návrh núdzových pravidiel štátnej pomoci.

Fond zvrchovanosti

Francúzsko tiež navrhuje zriadenie núdzového fondu, ktorý by bol podporovaný peniazmi z fondu EÚ na obnovu po pandémii, ako aj z REPowerEU – finančného rámca bloku na diverzifikáciu investícií od ruských fosílnych palív.

V liste sa odporúča prerozdeliť 365 miliárd EUR, “ktoré ešte neboli prioritne vyplatené, do odvetví, ktoré sú strategické pre európsky priemysel”, a dodáva sa, že z 221 miliárd EUR pôžičiek, ktoré ešte treba prideliť, by krajiny EÚ “mali mať možnosť uprednostniť strategické európske priemyselné odvetvia”.

V liste sa uvádza, že núdzový fond zvrchovanosti by mal byť funkčný do konca roka 2023.

Francúzi sú však opatrní, aby sa zabezpečilo, že nový prílev štátnej pomoci nerozbije vychvaľovaný jednotný trh EÚ. Obávajú sa, že uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci by mohlo poskytnúť výhodu krajinám s hlbšími vreckami v rámci EÚ. Ako protiváhu tomu list navrhuje zopakovať SURE, spoločný dlhový nástroj používaný na začiatku pandémie, ktorý ponúkal krajinám výhodné pôžičky.

Obrana obchodu

V záujme zachovania spravodlivosti pravidiel hospodárskej súťaže na medzinárodnej úrovni sa v závere listu Francúzska uvádza, že “obchodná stratégia EÚ by sa mala viac zamerať na obranu jednotného európskeho trhu”. Na tento účel by Komisia mala využiť nástroje na ochranu obchodu, ako sa uvádza v pravidlách Svetovej obchodnej organizácie, uvádza sa v liste.

Predsedníčka Komisie von der Leyenová má 1. februára ponúknuť krajinám EÚ svoje názory na reakciu na úsilie USA. Jej správa príde tesne pred samitom vedúcich predstaviteľov EÚ, ktorý je naplánovaný na 9. – 10. februára a na ktorom by sa táto otázka mala dostať do centra pozornosti.