MARKUŠOVCE: Obec chce staré kúrie prebudovať na sociálne centrá

Markušovce 30. júna (TASR) – Spišská obec Markušovce, ktorá sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny, sedem kilometrov juhovýchodne od Spišskej Novej Vsi, je obcou, o ktorej rozmach sa zaslúžila predovšetkým rodina Mariássyovcov. Prvé zmienky o obci pochádzajú zo začiatku 12. storočia, kde sa dedina spomína ako hraničná osada a strážna obec.

Markušovce boli v trvalej majetkovej držbe jednej z najznámejších východoslovenských feudálnych rodín, Mariássyovcov, a patrili jej až do zrušenia poddanstva. Pôvodne boli strážnou, neskoršie sídelnou obcou tejto rodiny a v 13. storočí tu vznikol aj hrad. Ten cca o 200 rokov Levočania zbúrali. V 16. storočí hrad znova postavili, no potom v roku 1773 vyhorel. V 19. storočí časť mariássyovských majetkov kúpili Wielandovci. Obyvatelia obce sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom, prácou v lese i v baniach.

V obci sa nachádza množstvo kúrií, medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí Kaštieľ Markušovce, Letohrádok Dardanely, Kostol sv. Michala i spomínaný Markušovský hrad, ktorý však v súčasnosti nie je sprístupnený. Starostu obce Michala Čuchrana však najviac trápia kúrie, čiže panské sídla, ktoré v obci tvoria súvislú zástavbu, no mnohé sú neobývané a v zlom technickom stave. „Aj náš Obecný úrad bola vlastne pôvodne kúria, ten sme zrekonštruovali, no nemôžeme obnoviť všetky,“ konštatoval starosta. Obec tieto budovy ponúkla na odpredaj, aj za symbolickú cenu, nikto však o ne nemá záujem. „Je to kvôli tomu, že do nich treba investovať, a druhým dôvodom je početná marginalizovaná skupina ľudí, ktorá tu žije,“ zdôvodnil starosta. To mnohých podnikateľov odrádza, a tak aj napriek tomu, že je tu množstvo historických pamiatok, nikto nemá záujem podnikať v oblasti služieb a cestovného ruchu.

„Mojou takou víziou je, že by sa tieto budovy, sú celkom štyri, dali v budúcnosti využívať na poskytovanie sociálnych služieb. Mohli by sa prerobiť napr. na domov sociálnych služieb, poprípade domov dôchodcov, alebo nejaké centrum pre drogovo závislých či hospic,“ objasnil plány Čuchran. Podľa neho je to však hudba budúcnosti, keďže by šlo o veľký projekt s nadregionálnym významom. Zapojiť by sa museli aj okolité obce spolu s Vyšším územným celkom Košice. „Ja si myslím, že Spiš je región, kde by sa takéto niečo mohlo uplatniť, mohlo by sa tu časom vytvoriť také regionálne sociálne centrum,“ dodal starosta.

Dôležité je však podľa neho aj to, aby sa v obci vyriešila problematika s marginalizovanou skupinou obyvateľstva. V Markušovciach žije niečo cez 4000 obyvateľov a približne 58 percent z nich tvoria Rómovia. „Osobne si myslím, že tento problém by sa nemal riešiť na etnickom princípe, ale občianskom. V obci nerozlišujeme, či je to Róm, alebo nie, každý sa musí riadiť pravidlami a tak k tomu aj pristupujem,“ upozornil starosta. Podľa neho je súčasný systém riešenia rómskej problematiky zle nastavený a financovanie neúčinné a zbytočné. „Finančné prostriedky by sa mali dať priamo obci a o tom, ako s nimi naloží, rozhodne obecné zastupiteľstvo. Systém by sa mal hlavne zjednodušiť,“ uzavrel Čuchran. Komunitné centrá a terénni sociálni pracovníci podľa neho nič nevyriešia, pretože obyvatelia osád ich služby len zneužívajú.