Bratislava 29. septembra 2023 (HSP/Foto: Facebook KL)
Karola Lovaša si pamätám z čias, keď “za Mečiara” pôsobil v rádiu Twist. Ľudovo povedané, obaja sme boli vtedy slniečkári ako vyšití. Časy sa menia ľudia s nimi. Rádio Twist neexistuje a zo mňa je úplne iný človek. A na moje prekvapenie, z Lovaša asi tiež
Narazil som totiž na jeho rozhovor pre Plus 7 dní a nevychádzal som z údivu. Úplne ma uchvátil jeho výrok: “… zlo neporazíme tým, že ho odstránime. Dá sa poraziť jediným spôsobom. Ak budeme jeho alternatívou.” Prinútilo ma to čítať pozorne ďalej. A neoľutoval som. Lovaš je dnes kňazom kdesi v Česku v nejakej malej dedinke. Ale popri tom prednáša žurnalistiku na Karlovej univerzite v Prahe.
Tento fakt do mňa vlial nádej, lebo ak budú mladých novinárov učiť ľudia, ktorí majú názory ako Lovaš, nie je ešte všetkým dňom koniec. Sám v rozhovore konštatuje, že na Slovensku médiám verí len 27 percent ľudí a spomedzi 46 štátov sme v tomto kritériu skončili na 44. mieste. Lovaš tvrdí, že médiá dlhodobo zlyhávajú: “V zápase o človeka začali bojovať s človekom. Stali sa z nich nebezpeční idealisti. Médiá snívajú sen o ideálnom svete, ideálnej spoločnosti, ideálnom človeku. Zabudli, že taký svet je len v ich snoch. A keď ho napriek svojmu úsiliu nenachádzajú v reálnom živote, začínajú mu nadávať, že nie je taký, aký si ho vysnívali.”
Lovaš presne popísal to, na čo upozorňujem už dávno: Novinári svet nepopisujú, snažia sa ho vytvárať, čo však vôbec nie je ich úloha. Namiesto ľudských záznamových zariadení sa denníkoch, rádiách a novinách usadili politickí aktivisti, ktorí médiá doslova zničili. Pretože to, čo robia, nevplýva len na ne a na ich vzťah s verejnosťou. Čiastočne totiž svoje konanie vnútili aj médiám alternatívy, ktoré sa snažia prirodzene túto nechcenú hojdačku vyvážiť. Ona má byť vyvážená, ale na stránkach tých istých novín, na tej istej frekvencii rádia, pod logom tej istej televíznej spoločnosti. Nie naprieč spoločnosťou.
Pretože ak to tak nie je, celá spoločnosť sa rozštiepi. Z občanov, ktorí o veciach premýšľajú, sa stanú dve, tri, viac skupín vagabundov, ktorí fandia len tým svojim a je už len krôčik k tomu, aby nepoužívali voči nositeľom iných názorov násilie. Je to hra na slušných a neslušných, dobrých a zlých, ktorá celú spoločnosť takmer vo všetkom ženie do extrému. Vidí to aj Lovaš, tvrdí, že práve médiá nás odsúdili na život v pomyselných getách, ktoré už nie sú ochotné a možno ani schopné navzájom komunikovať.
Preto, že minulé názory a postoje Lovaša poznám, o to viac si vážim slová, ktoré tiež v rozhovore vyslovil: “Nech už bude po voľbách premiérom ktokoľvek, bude to aj môj premiér. Ako Slovák, ktorý ľúbi svoju vlasť, sa budem snažiť byť mu nápomocný. To by sme mali my všetci. Nemusí sa nám páčiť. Demokracia nie je o tom, či sa nám páči, alebo nepáči. Je o vôli väčšiny. Po voľbách zistíme, akí demokrati vlastne sme. Aký sme národ. Či ešte dokážeme mať radi sami seba. V mene pudu sebazáchovy by sme sa mali o to pokúsiť. Veľa času nám nezostáva.” Doparoma, ten chlap mi hovorí z duše! A ešte vzdelaného voliča, ktorý nebude fanúšikom “svojho” mužstva zo “svojho” geta. A bude si vedomý svojich občianskych práv ale aj povinností.
Ak dokážeme byť slobodnými a zodpovednými občanmi, aj médiá sa budú musieť prispôsobiť. Ak budeme žiadať, na čo máme právo, musíme to dostať. Ale niečo musíme dať aj my. Nepozerať na senzácie a umelé kauzy, ale hľadať, kto má akú víziu, a cestu k nej. A dôkladne sa starať, ako gazduje, kam idú naše peniaze.
Prečítajte si tiež:
- Chmelár: Načo máme médiá a komu slúžia, keď si neplnia základnú povinnosť – informovanie verejnosti?
- Mediálna „demokracia“: keď menšina ovláda väčšinu cez médiá
- Blaha: Liberálne médiá sa usvedčili z toho, že sú konšpirátori
0.0°C
.jpg)
