Bratislava 4. júla 2021 (HSP/Roman Bednár/Foto:SITA/AP-Efrem Lukatsky)
Ukrajina sa stáva diktatúrou a jej prezident diktátorom. Pritom ide ale len o nastrčeného, formálneho diktátora. Hnacou silou, ktorá krajinu tlačí do diktatúry totiž nie je on, ale Nacionálna Bezpečnostná Rada, ktorá Zelenskému len položí na stôl to, čo má podpísať. Kto ale riadi v úzadí túto Radu, to možno ľahko uhádnuť
Ešte vo februári zakázal Zelenskyj dekrétom na odporúčanie Rady všetky kritické televízne vysielania. Okrem toho každý nový zákon umožňuje prezidentovi zaviesť sankcie voči všetkým v krajine, kto sa mu znepáči.
Dokonca aj v extrémnych diktatúrach sa v podobných prípadoch konajú aspoň formálne procesy, aj keď i výsledok je vopred stanovený. Ukrajinský prezident si ani len nedokáže povedať nič.
Nemeckí politici i nemecké médiá neustále obviňujú prezidentov Lukašenka i Putina z nedemokratického zaobchádzania s opozíciou, ale k diktátorským metódam Zelenského nepovedia ani jediné slovo.
V marci prikázal Zelenskyj zablokovať okolo 500 webových stránok, ktoré obsahovali kritiku vlády a prezidenta. Autorom kritiky bola ukrajinská opozícia.
O dva dni ďalší prezident nariadil vystavenie zatýkacích rozkazov, na základe ktorých polícia vzala do väzby viacerých opozičných politikov. Okrem toho na “odporúčanie” Bezpečnostnej rady nariadilo zavedenie sankcií proti Viktorovi Medvedčukovi, šéfovi opozície v Parlamentoch Ukrajiny.
Jeho strana „Opozičná platforma – Za život“, je pre Zelenského veľmi nebezpečná a jej preferencie narastajú a prezidentovi hrozí, že môže byť v priazni voličov predbehnúť jeho stranu.
Sankcie boli však skôr pre Zelenského málo, a tak bol vydaný na šéfa opozície ešte aj zatýkací rozkaz a súd rozhodol o jeho domácej väzbe na neurčito dlhú dobu. A to napriek tomu, že štátny prokurátor nepredložil žiadne dôkazy viny Medveduka.
Taká je “demokracia” po ukrajinsky za prezidenta Zelenského.
Roman Bednár
0.0°C
.jpg)
.jpg)
