Slovensko 24. júna 2016 (HSP/Foto:TASR – Oliver Ondráš)
Pred a po letnom slnovrate bývajú najdlhšie dni a najkratšie noci. Naši predkovia tomuto obdobiu prisudzovali rôzne magické deje, čo sa bohato odrazilo v našej ľudovej tradícii a mnoho z tých zvykov pretrvalo až dodnes
V ľudovej slovesnosti je množstvo zmienok o tom, že najmagickejším časom z týchto dní je svätojánska noc, kedy sa “otvárajú Jánošíkové poklady” či “zbierajú sa špeciálne bylinky proti rôznym chorobám”. Každý slnovrat sa v minulosti chápal ako začiatok novej etapy vhodný na regeneráciu síl prírody aj človeka.
Tradovalo sa, že na Jána majú najväčšiu moc všetky živly – zem, voda i oheň – ktorých sila sa akoby privolávala na pomoc. Preto najväčším symbolom tejto noci sú svätojánske ohne, ktorým sa pripisovala magicko-očistná funkcia. Mládež, ženy aj muži tancovali a spievali okolo vatier, často ich aj preskakovali. Cieľom bolo okrem iného privolať aj dážď.
Tento zvyk sa v poslednom čase začína čoraz viac pripomínať a tradovať. Na Kysuciach, na Liptove, na Zemplíne a na mnohých ďalších miestach na Slovensku sa aj v tento večer rozložia vatry, okolo ktorých ľudia oslávia takzvaný “svätojánsky čas”. Naša pripomienka dávnej slovanskej tradície môže slúžiť aj ako pozvánka na strávenie dnešného večera …