Bratislava 5. decembra 2023 (HSP/Europeanconservative/Foto:Pixabay)
Maďarsko je nútené obhájiť svoj zákaz vykonania asistovanej samovraždy, keďže Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) prejednáva prípad právnika, ktorý sa snaží tento zákon zrušiť. Informuje The European Conservative
Podľa maďarských právnikov by legalizácia praxe asistovanej samovraždy viedla k tomu, že by jednotlivé vlády ukončili životy chorých alebo zdravotne postihnutých ľudí.
Ústne pojednávania v prípade právnika v oblasti ľudských práv a maďarského štátneho príslušníka Dániela Karsaia sa konali minulý týždeň, hoci rozhodnutie môže byť vynesené až o rok.
Štyridsaťšesťročnému právnikovi Danielovi Karsaiovi bola v júli 2021 diagnostikovaná amyotrofická laterálna skleróza alebo ALS. V Spojených štátoch je toto neurodegeneratívne ochorenie známe aj pod názvom Lou Gehrigova choroba, podľa baseballistu Yankees, ktorý na toto ochorenie zomrel v roku 1941.
Karsai podal žalobu na maďarskú vládu kvôli jej zákazu eutanázie a asistovanej samovraždy, ktorý zakazuje tiež pomôcť osobe vycestovať do inej krajiny, aby ukončila svoj život.
Karsai žiada súd, aby zrušil maďarský zákon, a dúfa, že ESĽP pôjde tak ďaleko, že vyhlási “právo na smrť”.
Karsai pracoval v ESĽP štyri roky začiatkom roka 2000. Prvé argumenty vo svojom prípade predniesol sám, sediac na invalidnom vozíku a obklopený svojím právnym tímom.
„Nikto by nemal čeliť takejto situácii,“ povedal Karsai vo svojich úvodných slovách a opísal situáciu ako mimoriadne ponižujúcu.
„Súčasný zákaz je nehumánny, zbavuje slobody voľby a je diskriminačný,“ tvrdí Karsai a dodal, že ho čaká život plný utrpenia. Bude uväznený vo vlastnom tele bez vyhliadky na iné vyslobodenie, okrem smrti.
„Skôr či neskôr sa dostanem do bodu bezvýznamnej existencie,“ povedal Karsai.
Advokáti Budapešti tvrdili, že maďarský zákaz asistovanej samovraždy je podporovaný tou istou zmluvou, ktorá je základom Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP )konkrétne článkom 2, ktorý signatárov zaväzuje chrániť právo na život.
Maďarský právny tím prirovnal zákon o asistovanej samovražde k zákazu trestu smrti, pričom oba vychádzajú z predpokladu, že ľudia nemôžu zasahovať do procesu usmrtenia.
Argumentovali tiež tým, že eutanázia je sama o sebe formou diskriminácie, keďže “vychádza z predpokladu, že je lepšie byť mŕtvy ako žiť s postihnutím,” povedal sudcom Zoltán Tallodi, právnik maďarského ministerstva spravodlivosti.
Tallodi tiež povedal: „Legalizácia tejto praxe by viedla k tomu, že vlády by ukončovali životy chorých alebo zdravotne postihnutých, teda tých, ktorí sú považovaní za neproduktívnych.“
Aliancia na obranu slobody spolu s mimovládnou organizáciou Care Not Killing so sídlom v Spojenom kráľovstve tiež predložili súdu podnet v prospech maďarského zákazu asistovanej samovraždy.
„Hoci si stav pána Karsaia vyžaduje náš najväčší súcit, nemôžeme sa vzdať našej základnej ochrany ľudských práv. Maďarsko je podľa európskeho a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv povinné chrániť ľudský život,“ povedal Jean-Paul Van De Walle, právny poradca ADF International.
„Právo na život je nedotknuteľné a je základom všetkých ostatných ľudských práv. Naopak, neexistuje žiadne takzvané právo na smrť. Na celom svete len nepatrná menšina krajín povoľuje asistovanú samovraždu,“ povedal Van de Walle, ktorý sa v utorok sa zúčastnil na ústnom pojednávaní súdu v Štrasburgu.
Organizácie tiež tvrdili, že legalizácia eutanázie vedie k jej zneužívaniu. Odvolávali sa na prípad Mortier proti Belgicku, v ktorom ESĽP rozhodol, že Belgicko porušilo právo na život ženy usmrtenej asistovanou samovraždou, pretože v procese, ktorého cieľom je chrániť ľudí pred zneužitím tejto praxe, bolo niekoľko nezrovnalostí. Súd však nezrušil belgický zákon o eutanázii, ktorý je jedným z najliberálnejších spomedzi niekoľkých krajín, ktoré túto prax povoľujú. Predtým súd potvrdil zákazy eutanázie.
V prípade Pretty, ženy trpiacej ochorením ALS, proti Spojenému kráľovstvu, v roku 2002 ESĽP rozhodol, že britský zákaz asistovanej samovraždy nie je v rozpore s Dohovorom o ľudských právach a jeho cieľom je predísť prípadom nedôstojného života nevládnych osôb.
Hoci Portugalsko aj Španielsko nedávno dekriminalizovali asistovanú samovraždu, prevažná väčšina európskych krajín túto prax stále zakazuje.