V reakcii na správy o uniknutých dokumentoch Pentagónu, podľa ktorých ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo februári minulého roka navrhol prerušiť dodávky ropy do Maďarska prostredníctvom ropovodu Družba, maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó obvinil Kyjev z útoku na národnú suverenitu svojej krajiny. Ani Washington, ani Kyjev, ani Brusel sa k uniknutým dokumentom nevyjadrili.

V prejave na maďarskom veľvyslanectve vo Viedni 17. mája Szijjártó povedal:

Všetci vieme, že Maďarsko je v súčasnosti zásobované ropou práve týmto ropovodom. Ak by sa do Maďarska cez tento ropovod už žiadna ropa nedostávala, potom by zásobovanie Maďarska ropou jednoducho nebolo fyzicky možné, nehovoriac o tom, že ostatné krajiny sú od ropovodu Družba zásadne závislé, pokiaľ ide o dodávky ropy. Preto je takáto hrozba zjavne proti suverenite Maďarska, pretože bezpečnosť dodávok energie je otázkou suverenity. Preto ak niekto žiada, aby sa znemožnili dodávky energie do Maďarska, v skutočnosti útočí na suverenitu Maďarska.

Obvinil tiež Ukrajinu z čoraz väčšieho nepriateľstva voči Maďarsku, pričom poukázal na ukrajinské sankcie voči banke OTP a na zatvorenie stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským na Ukrajine od septembra. Zopakoval, že Maďarsko zablokuje vojenskú pomoc vo výške 500 miliónov eur, kým Ukrajina nezruší sankcie voči banke, a vysvetlil, že od jeho krajiny nemožno očakávať ďalšie ekonomické obete za vojnu, za ktorú nie je zodpovedná.

V reakcii na sankcie voči banke a otázku stredných škôl Maďarsko zastavuje pomoc Ukrajine vo výške pol miliardy eur z Európskeho mierového fondu (EPF) a žiada od Bruselu “záruky”, že mierový fond si zachová svoj “globálny” horizont a nevyčlení peniaze len na zbrane pre Ukrajinu. Neoficiálne sa peniaze zadržiavajú ako odveta za údajný Zelenského plán sabotovať ropovod Družba, ktorý by v skutočnosti zruinoval maďarskú ekonomiku.

V ten istý deň ako Szijjártó napísal na internetovej stránke maďarskej vlády O Maďarsku Zoltán Kovács, štátny tajomník Maďarska pre verejnú diplomaciu a vzťahy, kritiku európskeho zbrojenia Ukrajiny:

Je to desivé, pretože Európska únia, ktorá bola vytvorená pre spoločné záujmy a mier v Európe, neustále zvyšuje pravdepodobnosť, že sa Európa dostane na pokraj vojny, pričom uprednostňuje globálne záujmy pred záujmami vlastného spoločenstva, čím spôsobuje ďalšiu neistotu pre obyvateľov Európy, ktorí už trpia dôsledkami tohto nezmyselného konfliktu.

Napätie medzi Ukrajinou a Maďarskom bolo vysoké aj bez odhalení v uniknutých dokumentoch.

Budapešť poskytla humanitárnu pomoc a prijala milióny ukrajinských utečencov, ale neposkytla zbrane a sankcie proti Rusku podporila až po tom, ako pre Maďarsko vyčlenila výnimky. Jej postoj ostro kontrastuje s postojom Poľska, ktoré vyzvalo na sankcie proti Rusku a dokonca poslalo stíhačky. Rusko začiatkom tohto roka prestalo posielať ropu do Poľska prostredníctvom ropovodu Družba.

Ropovod Družba, nazývaný aj Ropovod priateľstva, je stavbou zo sovietskych čias a jedným z najdlhších ropovodov na svete, ktorý sa tiahne cez Áziu a Európu, od Sibíri až po Nemecko cez rôzne vetvy. Každá krajina vlastní a prevádzkuje úseky, ktoré prechádzajú cez jej štátne územie. Vetva, ktorá sa dostáva do Maďarska, sa pripája cez Ukrajinu a ukrajinská ropovodná spoločnosť Ukrtransnafta neustále zvyšuje poplatky za služby pre svojho maďarského zákazníka, národnú energetickú spoločnosť MOL.

Maďarské médiá tiež uvádzajú, že 15. mája generálny riaditeľ spoločnosti Ukrtransnafta Volodymyr Tszependa poslal spoločnosti MOL nótu v ruštine, v ktorej sa sťažuje, že maďarské obmedzenia na ukrajinské poľnohospodárske výrobky sú príliš prísne. V uniknutom liste Tszependa údajne tiež uviedol, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová mu poradila, aby jednoducho prestal dodávať ropu do Maďarska, ak bude naďalej nepružné v oblasti dovozu poľnohospodárskych výrobkov. Tszependa na záver komuniké ubezpečil, že je ochotný rokovať, ale MOL podľa maďarských médií považoval list za vydieranie a prestal rokovať priamo s ukrajinskou ropovodnou spoločnosťou.

Tlačový úrad von der Leyenovej poprel, že by predsedníčka komisie mala kontakt s ukrajinským prevádzkovateľom plynovodu.

Dňa 19. mája sa v maďarskom spravodajstve Origo objavil článok, ktorý nevyzýval na nič menšie ako na trestné stíhanie von der Leyenovej za jej mlčanie tvárou v tvár údajným hrozbám Zelenského voči maďarským dodávkam ropy, ako aj za to, že “navrhla Ukrajincom zastaviť ropovod Priateľstvo”.

V opise tiež pripustil, že medzi Kyjevom a Budapešťou už desaťročia existuje určitá zlá krv. Približne 150 000 etnických Maďarov žije v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny v blízkosti maďarských hraníc. Maďarská vláda pomáha podporovať školy s vyučovacím jazykom maďarským v tejto oblasti, ktorá bola bodom napätia medzi Budapešťou a Kyjevom už pred vojnou.

Napätie sa vystupňovalo v septembri 2022, keď sa maďarský premiér Viktor Orbán zúčastnil na podujatí, na ktorom mal na sebe futbalový šál s mapou Veľkého Uhorska, územia Maďarska pred rozpadom Rakúsko-Uhorska na konci prvej svetovej vojny, ktoré zahŕňalo časti dnešného Rumunska, Ukrajiny, Chorvátska, Srbska a Slovenska.

Toto gesto zmiatlo a rozhnevalo obyčajných Ukrajincov aj Kyjev, ktorý žiadal ospravedlnenie. Vysvetlenie žiadalo aj Rumunsko, kde žije 1,2 milióna etnických Maďarov.

Orbán na Facebooku reagoval, že maďarský národný futbalový tím je “tímom všetkých Maďarov, nech žijú kdekoľvek”.

“Futbal nie je politika. Nevidíme, čo tam nie je,” povedal.

Všetko je však politika. Udržanie národnej suverenity, ktorá závisí od dodávok energie od dvoch cudzích štátov – ktoré sú zhodou okolností aj vo vojne – je politické žonglovanie, ak vôbec nejaké existuje.

PREČÍTAJTE SI EŠTE

Maďarsko zablokovalo Ukrajine financovanie zbraní z EÚ. Aký bol dôvod?

Orbán svojim vyjadrením opäť vyvolal vášne