Na zozname je aj DenníkN a SME. Maďarsko blokuje spoločné vyhlásenie EÚ o zákaze médií v Rusku

Bratislava 27. júna 2024 (HSP/ Euronews / Foto: Facebook/Viktor Orbán)

Kremeľ zablokoval na území Ruska prístup k 81 európskym spravodajským médiám. Medzi médiami, ktoré Rusko zaradilo na čiernu listinu, sú známe európske značky. Maďarsko v stredu opäť využilo svoje právo veta aby zmarilo zahraničnú politiku Európskej únie a zablokovalo vydanie spoločného vyhlásenia odsudzujúceho nedávne rozhodnutie Kremľa, informuje Euronews

Medzi médiami, ktoré Moskva v Rusku zablokovala , sú známe európske značky – napríklad rakúska ORF, nemecký Der Spiegel, írska RTE, španielske El País a El Mundo, talianska RAI, portugalské Público, francúzske Le Monde a AFP a fínska YLE. Do zoznamu sa dostali aj portugalské, grécke, rakúske, írske, švédske a fínske verejnoprávne televízie, ako aj európsky kultúrny kanál Arte. Na zozname je aj jedna maďarská stránka, nezávislý spravodajský portál 444.

V zozname figurujú aj dva slovenské portály – DenníkN a SME.

Na zozname je spolu 81 subjektov, z toho 77 spravodajcov z 25 krajín EÚ. Všetky tieto portály majú v Rusku zakázaný prístup k vysielaniu a online priestoru.

„Ak sa zrušia obmedzenia pre ruské médiá, ruská strana prehodnotí svoje rozhodnutie aj vo vzťahu k uvedeným mediálnym operátorom,“ uviedlo ruské ministerstvo vo vyhlásení, v ktorom oznámilo toto rozhodnutie.

Pravdepodobne ide o odvetné opatrenie Moskvy. Európska rada vo vyhlásení zo 17. mája uviedla, že štyri médiá uvedené na čiernej listine boli zablokované z dôvodu, že sú “pod trvalou priamou alebo nepriamou kontrolou” Ruska a boli “nápomocné” pri podpore jeho nezákonnej invázie na Ukrajinu.

EÚ s platnosťou od 25. zakázala pôsobenie tlačovej agentúry RIA Novosti, Izvestija a Rossijskaja Gazeta. Sankcie sa dotkli aj stránky Voice of Europe so sídlom v Holandsku, ktorá sa zapojila do takzvanej Russiagate, dodáva Euornews.

Pokarhanie

Brusel chcel reagovať na ruské sankcie kritickým vyhlásením, ktoré by schválilo všetkých 27 členských štátov, keďže v zahraničnej politike sa vyžaduje jednomyseľnosť.

Maďarsko však kolektívne pokarhanie zablokovalo, čím donútilo Josepa Borrella, šéfa zahraničnej politiky EÚ, aby vydal vyhlásenie sám.

Borrell uviedol, že “absolútne nepodložený zákaz obmedzuje prístup k slobodným a nezávislým informáciám a rozširuje už aj tak prísnu cenzúru médií v Rusku”. Čím dal v podstate jasne najavo, že sankcie voči ruským médiám zostanú v platnosti.

„Ruské dezinformačné a propagandistické médiá, proti ktorým EÚ zaviedla reštriktívne opatrenia, nepredstavujú slobodné a nezávislé médiá,“ napísal. „Ich vysielacia činnosť v EÚ bola pozastavená, pretože tieto stanice sú pod kontrolou ruských orgánov a pomáhajú podporovať agresívnu vojnu proti Ukrajine,“ uviedol Borell.

Ďalšie “veto”

Najnovší zvrat sa pridáva na dlhý zoznam práv veta, ktoré Maďarsko využilo. Maďarské veto je večným zdrojom rozhorčenia medzi diplomatmi v Bruseli. Napriek opakovaným výzvam Budapešť stále bráni poskytnúť Ukrajine vojenskú podporu vo výške 6,6 miliardy eur.

Začiatkom tohto roka Orbán vystúpil z radu svojich kolegov z EÚ, keď po ruských prezidentských voľbách zablahoželal Vladimirovi Putinovi k znovuzvoleniu, ktoré ostatné členské štáty odmietli uznať.

Načasovanie kroku blokovať spoločné vyhlásenie EÚ o zákaze médií v Rusku tiež vyvolalo rozpaky. Maďarsko totiž 1. júla prevezme rotujúce predsedníctvo Rady EÚ, čo je privilegovaná pozícia, ktorá krajine umožní určovať politickú agendu a moderovať diskusie medzi členskými štátmi.

Prečítajte si tiež :

• Nebojíme se dost…
• Ako Rusko rozširuje svoj globálny vplyv prostredníctvom mierovej jadrovej energie
• To najdôležitejšie z Ukrajiny: Čo je zatiaľ známe o teroristických útokoch v Derbente a Machačkale